Victim - prológ

Moja nová poviedka. Tentokrát o Edwardovi a Belle, no aj vedľajšie postavy budú zohrávať celkom dôležitú rolu. Názov Victim (obeť) už o všeličom vypovedá. Zatiaľ mám napísaný len prológ. Napísťe mi komentáre, či sa Vám poviedka páči a či mám pokračovať ďalej :)









Victim

Prológ

Mladá, krásna dievčina kráčala potemnenou uličkou a každú chvíľu sa obzerala ponad plece. Išla sama až z klubu, kde bola s najlepšími kamarátkami a s partiou priateľov. Vždy bola drsná, vychovaná ulicou, ničoho sa nebála a preto, keď jej navrhovali odvoz domov, rázne odmietla. Nie len pre to, že odvoz nebol najspoľahlivejší, keďže tí, čo tam mali autá, toho vypili najviac, ale aj pre to, že domov to nemala veľmi ďaleko. Už miliónkrát išla z toho klubu sama domov, tak prečo nie aj teraz? Veď to má k domu len chvíľočku, načo by potrebovala odvoz? Nie je predsa padavka, aby sa bála ísť sama. Už je dosť stará, aby sa o seba vedela postarať aj sama.

Od pätnástich rokov bola zodpovedná len a len sama za seba, pretože jej rodičia umreli a ona sa dostala do pestúnskej rodiny, kde na ňu nemali čas a tak si ani nevšimli, keď nebola celé dni doma. Bola trochu pod parou, no jej priatelia tiež a preto ju viac neprehovárali. No však stalo sa niečo, čo nečakala.

Zablúdila.

Alkohol a omamné látky zaúčinkovali v pravú chvíľu a ona nevedela, kam má ísť. Tentoraz to prehnala, a nebola zvyknutá na také veľké množstvo a preto sa u nej účinky tvrdých drog a alkoholu prejavili v príliš veľkej miere. Prečo sa vôbec nechala od priateľov nahovoriť? Hovorili, aký je to opojný pocit, nemať žiadne starosti a len sa tým nechať unášať. Nevedela, prečo súhlasila, keď ju každú chvíľu núkali.

Keď sa ponad plece obzrela, zistila že asi 20 metrov za ňou kráča nejaký muž. Hlavu mal sklonenú a mal cez ňu prehodenú kapucňu, čiže mu v žiadnom prípade nevidela do tváre. Kráčal rýchlejšie ako ona. Keď jej mozog spracoval, čo sa deje a že je tu sama, aj napriek tomu, že sa jej plietli nohy , dala sa do behu.  Počula, ako sa mužove nohy ešte zrýchlili a ona len vystrašene utekala ďalej. Strach jej opantal celú myseľ, cítila, ako jej srdce naráža do hrude a adrenalín sa jej hromadí v žilách. Cítila, že rýchlejšie uteká, no pošmykla sa a tvrdo dopadla na zem. Dopadla na chrbát a udrela si hlavu o betón. Rýchlo sa však otočila a očami hľadala toho muža. No nik tam nebol. Ulička bola prázdna. Zrýchlene dýchala a kmitala pohľadom zo strany na stranu, pozrela do každého kúta, no neznámeho nenašla.

Chlapec sa skrýval za veľkým stromom a ani nedýchal. Nechcel, aby ho dievčina začula, alebo znovu zbadala. Prezradil sa. Aro nebude nadšený tým, že ho videla. Ten mu mal teraz nájsť dievča, no keď zbadal túto krásnu dievčinu, neodolal jej. Ešte sa mu do rúk nedostalo rebelky, ktorá je nielen krásna, ale aj obľúbená. Taká je jeho vyvolená. Zbadal ju v momente, keď prechádzal okolo baru. Bola tam s priateľmi a na niečom sa smiala. Jej smiech bol prekrásny, ako zvonkohra, jej pohľad bol divoký a v očiach sa odrážala skutočná radosť. No potom to všetko pokazili prášky, ktoré jej podávali rôzni chlapci zo skupiny a ona ich zapíjala alkoholom. V prvom momente chcel odísť a vykašľať sa na ďalšiu feťáčku, ktorá sa mu postavila do cesty, no nedokázal. Niečo ho k nej tiahlo a potom už vedel, že ona bude jeho vyvolená. Posledná. Do nej sa zamiloval. Vždy si vyberal len krásne ženy a každá ho milovala. On s nimi hral hry, skúšal ich lásku ku nemu, no on nemiloval ani jednu z nich. A to bol problém. Na konci hry za sebou zahladil stopy, akoby ani neexistoval. Po jeho zmiznutí už nik z okolia o ňom nemal správy. Bol ako duch, ktorý sa zjaví v jeden deň a nevedno, kedy zmizne. Teraz však si našiel miesto, kde musí ostať. Pri nej. Pri krásnej rebelke.

Keď sa jej zábava s priateľmi skončila, sledoval ju. Nepochopil, prečo odmietla odvoz s priateľmi. Pripisoval to k tomu, že už ani sama moc dobre nevedela, čo hovorí a preto išla domov sama. Zakrádal sa tak, aby ho nevidela. Bol opatrný, roky praxe ho naučili stať sa nenápadným, ale hlavne tichým prenasledovateľom. Zakrádal sa v bezpečnej vzdialenosti od nej a nespúšťal z nej oči. Po chvíli však dievčina akoby vycítila jeho prítomnosť a každú chvíľu sa obzerala ponad rameno, takže sa musel čochvíľa schovávať. Raz však nestihol rýchlo zareagovať a dievčina ho uvidela. Keď sa rozbehla, už sa vykašľal na nenápadnosť, pretože vedel, že sa prezradil a utekal za ňou. Potom však dievčina spadla a on v tom videl jedinú príležitosť sa vypariť.

Schoval sa za najbližší strom a čakal, až kým dievčina neupadla do bezvedomia, pretože si udrela hlavu. Určite si bude ďalšie ráno nahovárať, že to niečo, čo videla, vlastne ani nevidela, alebo si to nebude vôbec pamätať. Bola predsa tak mimo, že si ho nemôže pamätať a už vôbec nie ho spoznať pri ďalšom stretnutí. Chlapec sa sám pre seba usmial, vytiahol si z vrecka koženej bundy mobil a polícii oznámil, že v slepej uličke, dva bloky od baru, leží mladá dievčina, ktorá je pravdepodobne v bezvedomí a je pod vplyvom drog a alkoholu. Potom bez udania mena zložil a sám zamieril k svojmu domovu.