Edward Cullen

 
Konečne som bola šťastná. Všetko mi vychádzalo. Zajtrajšok bude deň kedy Edward bude oficiálne iba môj. Znepriatelím si síce celú školu ale za ňho to stojí za moju jedinú veľkú lásku...za Edwarda. Nič mi to nemohlo pokaziť ...alebo áno?
 
Prebudila som sa s úsmevom na tvári. Pomaly som zliezla dole a najedla sa.
Vlasy som si vyčesala do copu a obliekla modré tričko s čiernymi gaťami.
Dnes je môj deň ako povedal Edward . Nevedela som sa dočkať kedy ho konečne pobozkám.
Rýchlo som vybehla z domu a utekala do školy.
Edward tam už stál a na tvári mal vyľakaný výraz.
Keď ma zbadal iba sa pousmial a ja som sa rozbehla k nemu.
„Ahoj“ povedala som potichu a vpíjala sa do jeho smutných oči.
„No Bella konečne budeme spolu, počkám kým príde Denisa a poviem jej to“
Povedal s nehou v hlase.
„si si istý?“ spýtala som sa ho a jemne po pohladila.
„Nemáš ani predstavu ako som šťastný že ťa mam Bells, milujem ťa a nikdy ťa nechcem stratiť“ naklonil sa a jemne ma pobozkal. Zakrútila sa mi hlava.
Zrazu sa zo zatáčky vynorilo Denisine auto . Rýchlo zaparkovala a pomalým krokom vchádzala do školy. Počula som ako Edward vzdychol.
„Drž mi palce“ vydýchol s jemným úsmevom na tvári.
„budem“ povedala som a sledovala ako beží ku vchodu do školy.
„ľúbim ťa „ vydýchla som sama pre seba.
Zrazu ma zo zadu chytila Angela.
„ Ahoj Bella, ak čo ideme na hodinu alebo si dnes za školou???“ povedala so smiechom.
S úsmevom som sa na ňu pozrela a spoločne sme išli do učebne.
„si nervózna“ povedala Angela, pozrela som sa na ňu a len zavrtela hlavou.
„to nič“
Bála som sa reakcie Denisy, bola som  šťastná a nervózna , mala som zmiešane pocity.
Keď konečne zazvonilo vybehla som z triedy a čakala že tam bude Edward ale nebol.
Prišlo mi zle, čo keď sa to nepodarilo?? Všetci si niečo šepkali ale ja som nevedela čo.
Prešla som celú školu ale Edwarda som nevedela nájsť.
Keď som uvidela Angelu rozbehla som sa za ňou.
„Angela nevieš o čom to všetci rozprávajú?“ povedala som rýchlo a čakala kým odpovie.
„ty to nevieš?“ spýtala sa a ja som rýchlo som zakrútila hlavou .
„Edward a Denisa odstúpili zo školy, nikto nechápe prečo proste narýchlo odišli“
Zostala som pozerať na Angelu. Edward mi klamal, neľúbi ma a nechcel mi to povedať do očí  tak s ňou utiekol.  Ucítila som bolesť horšiu ako všetky ostatne ako by mi niekto pomaly ale isto  vytrhával srdce.  Edward odišiel a zobral si ho so sebou.
Cítila som ako so mnou  Angela trasie a kričí na mňa , ale ja som videla iba tmu a cítila bolesť.
Pohltila ma tma z ktorej som sa nevedela dostať.
 
 
Pip Pip Pip čoto je? Ozývalo sa to po celej miestnosti.
„Bella“ počula som mamin hlas.
„zlato“ naliehala ale ja som nechcela. Tma bola lepšia, nič necítiť žiadna bolesť ale takto sa to vracalo. Zúfalosť , sklamanie a nekonečna láska ktorú som cítila.
Otvorila som oči a pozrela na moju maminku.
„Ako sa cítiš?“ spýtala sa potichu. Na tvári mala vystrašený výraz.
„Dobre, čo sa stalo?“ pozrela som sa nechápavo.
„Odpadla si a neprebúdzala sa , doktori nevedeli čím to môže byt“
„Bella“ vtrhla Angela do izby s krikom.
„nič mi nieje“ povedala som a naznačila mamine že chcem byť s ňou sama.
Iba prikývla a odišla.
„nechápem čo sa stalo Bella, zrazu si odpadla“
„Len mi prišlo zle to je normálne nie? a Angela môžem si zavolať z tvojho mobilu?“ spýtala som sa rýchlo.
Podala mi ho a odišla z izby.
Vyťukala som jeho číslo a čakala. Zvonilo to ale nikto nezdvíhal.
Zrazu vošiel do izby doktor a povedal že môžem ísť.
 
 
 
Doma som sa zamkla v izbe a odmietala hocikomu otvoriť ich ľútosť ma ešte viac zraňovala.
Chcela som byť sama, sama s myšlienkami na moju jedinú lásku ktorá ma už nemiluje.
Vedela som že takto to nebude mocť pokračovať , budem musieť otvoriť a začať odznova. Budú to odo mňa chcieť.
Ale ja to nedokážem ....nechcem zabudnúť .....nechcem žiť. Všetko v čom som verila je preč.
Nedokážem znova milovať , už nie.