Edward Cullen

 
Ľahla som si do postele a slastne privrela oči .Zajtrajšok bude zlý deň, bojím sa ako bude Edward reagovať, možno ma bude ignorovať možno sa mu to páčilo. Neviem ale bojím sa.
 
„Bella vstávaj lebo prídeš neskoro“ zobudila ma mama. Rýchlo som vyskočila a pozrela na hodiny ...bolo pól ôsmej. Rýchlo som si niečo obliekla a bežala do školy.
Po ceste som skoro narazila do Angely, tá sa iba usmiala a povedala
„Bell čo si robila cez noc hm?“
„čo?“ otočila som sa na ňu nechápavo
„no nevyzerá to žeby si si bohvieako pospala“ povedala s úsmevom
„Aha nie každý je dokonalý hneď zrána“ vyprskla som na ňu a ona konečne stíchla.
Vošla som do učebne a so strachom som sa poobzerala. Edward tam ešte nebol.
Sadla som si a hlavu si položila na lavicu.
Keď zrazu do mňa niekto pichol. Strhla som sa a hlavu otočila tím smerom.
„Dobré ránko“ povedal Edward s úsmevom na tvári.
„užasne“ povedala som a kyslo sa usmiala.
„ale včerajšok bol lepši“ vzdychol a pokrivene sa na mňa usmial. Zostala som červená ako paprika.
„boli už aj lepšie dni“ vyšlo zo mňa a on sa prekvapene pozrel.
„vážne?“ povedal a začal sa na  mňa mračiť.
SPROSTÁ SPROSTÁ SPROSTÁ vždy musím nejakú blbosť povedať
„no vlastne sa ti chcem ospravedlniť“ prekvapene na mňa pozrel
„ospravedlniť?“
„áno ja som nerozmýšľala a urobila som blbosť ja viem a chcem aby sme na to zabudli“
Dostala som zo seba a čakala jeho reakciu.
„ty to ľutuješ“ povedal nakoniec
„nie ale .... bála som sa tvojej reakcie“ povedala som a sklopila hlavu
„Bella nie je to tak ako si myslíš“ zamračil sa
„máš dievča ktoré je dokonalé ako by si mohol stáť o mňa?“ smutne som sa na ňho pozrela.
„Včera keď si ma pobozkala bol som zmätený premýšľal som celú noc a na niečo som aj prišiel“
„Vážne?“ povedala som so záujmom a snažila som odhadnúť jeho výraz.
„Bella asi som sa zamiloval, nikdy som nikoho takého nestretol, neviem ťa dostať z hlavy a keď si na blízku som nervózny a vždy sa teším keď ťa uvidím nikdy som nič podobné nezažil“ bola som zmätená jeho slovám som vôbec nechápala, on ma ľúbi???? Mňa? 
Zostala som zarazene sedieť.
„Prosím povedz niečo“ povedal smutným hlasom
„čo Denisa?“ spýtala som sa ho a čakala jeho reakciu...smutne sklopil hlavu.
„j-ja neviem pochop myslím že by sme to mali držať v tajnosti a vo správnej chvíle to povedať“
Prikývla som a usmiala sa . On mi úsmev opätoval a mne sa začali triasť ruky , keď sa ma dotkol a nenápadne pohladil.
Zazvonilo a ja som si uvedomila že som si nevšimla kedy vošiel učitel.
Rýchlo som vybehla z učebne pozrela na Edwarda ktorý mi daroval krásny úsmev a bežala na obed.
S Angelou sme si išli sadnúť za stôl.
Sedela som a pozorovala ako Edward vchádza do jedálne, počula som ako pár dievčat  vzdychá. Zrazu sa Denisa rozbehla skočila naňho a vášnivo ho pobozkala.
Mala som čo robiť aby som sa nerozbehla a nedokopala ju na mieste.
Keď z neho konečne zoskočila Edward sa na mňa ospravedlňujúco pozrel a spolu za ruku išli ku stolu. Cítila som závisť akú som nikdy necítila , ale mám na to právo Edward ľúbi mňa a nie ju.
„spolu sú naozaj krásny“ povedala Angela . Zlostne som sa na ňu pozrela a odvrkla
„nie sú!“ zarazene sa na mňa pozrela ako odchádzam urazená z jedálne. Aj Edward sa na mňa pozrel iba som sa na ňho zamračila a sledovala jeho vystrašený výraz.
 
Poobedie ubehlo rýchlo, stále som rozmýšľala nad naším vzťahom.
Ani som sa nenazdala a bolo ráno.
Rýchlo som si pobalila veci upravila sa a bežala do školy.
Stála som pri skrinkách s Angelou keď som to počula.
„toto mi dal dnes ráno a povedal že ma moc ľúbi“
Obzrela som sa a uvidela Denisu ako sa vychvaľuje s krásnym strieborným náhrdelníkom .
„Edward ma dnes pozval k nemu domou, ževraj bude sám“ Už som to nevydržala slzy sa mi vtlačili do oči . Veď mi tvrdil že ma ľúbi. Ako mi to môže robiť??? 
Bežala som preč zo školy do lesa. Po chvíli som sa zrútila a padla.Cítila som neuveriteľnú bolesť.
Neviem ako dlho som tam ležala , keď ma zrazu objali dve teplé ruky.
„Bella poď domov“ ozval sa ten krásny hlas
„prečo?“ povedala som z posledných síl
„čo prečo?“ pozrel na mňa nechápavo
„hovoril si že ma ľúbiš tak prečo mi tak ubližuješ a pri tom to isté hovoríš jej?“
„Bella nechápem, čo som urobil?“
„videla som ten náhrdelník Edward a počula že dnes ku tebe ide tak sa na nič nehraj“
„aký náhrdelník?“ hrá sa na sprostého?
„Si trápny“ povedala som cez slzy
„Bella prosím ja neviem o čom hovoríš ale ľúbim ťa“
„hovorím o Denise“
„aha, to som mohol tušiť ....Bells Denisa si vymýšľa všimla si môj odstup a hovorí len klamstvá“
„vážne?“ spýtala som sa ho a zvedavo na ňho pozrela.
„vážne Bells , milujem ťa a vždy budem a aby som ti to dokázal zajtra sa rozídem s Denisou aby všetci videli ako ťa ľúbim“ povedal a vtisol mi krátky bozk.
„Ako si ma našiel?“ povedala som a usmiala sa.
„no  po škole sa rýchlo roznieslo ako si vybehla zo školy, napadlo ma iba toto miesto“
„aha“ vyšlo zo mňa
„ale teraz by sme mali naozaj isť“ postavil sa  a podal mi ruku.
Odviezol ma domov a pri odchode mi povedal „Zajtra Bells je náš deň nezabudni nato“
S tými slovami som vystúpila z auta.