Edward Cullen

 
Videla som len tmu. Vedela som že spím , ale nevedela som sa zobudiť.
Len som čakala , keď som zrazu začula hlasy tak známe.
,,Bella” skríkla mama. Chcela som ju upokojiť že mi nič nieje ale nemohla som zo seba vidať ani hlások.
,,Polož ju na sedačku a ihneď vypadni dokým nezavolám políciu!”
 Ćo??? Políciu nie veď Edward ma zachránil…nemože mať koli mne problémy.
,,Pani Swanová , dovoľte aby som vám to vysvetlil” Áno vysvetli jej to!!!
,,Moja dcéra je v bezvedomí ak ťa pri nej ešte raz uvidím budeš mať veľké problémy”
Chvíľu ešte niečo hovorili, ale ja som im nerozumela. Zas ma pohltila tma.
 
 
Slnko mi zasvietilo do tváre, pálilo ma. Chvíľu som žmurkala ...nevedela som si zvyknúť na svetlo, až sa mi moja izba úplne vyjasnila. Pozrela som sa na hodiny, bolo pól štvrtej , keď sa zrazu ozvalo prásk. Stále to pokračovalo nevedela som prísť na to čo to môže byť.
Ozvalo sa to znova až teraz som si uvedomila , že to niečo vydáva moje okno.
Prišla som k nemu , rozostrela závesy a zarazila som sa.
Ešte snívam??? Pýtala som sa sama seba. V okne vedľajšieho, ktoré bolo dokorán otvorené stál Edward. Podľa toho že sa mu ústa rýchlo pohybovali som usúdila , že sa mi snaží niečo ale ja som ho koli  zavretému oknu nepočula. Ale otvoriť to okno ma napadlo až keď na mňa začal pozerať ako na duševne chorú a to doslova. Rýchlo som ho otvorila a pozerala na ňho.
„Konečne ...už som si myslel že mi neotvoríš“ povedal s krásnym úsmevom na tvári.
„ešte si to môžem rozmyslieť“ povedala som prekvapená mojou zrazu nadobudnutou odvahou.
„Pustíš ma dovnútra?“ spýtal sa ma . Stála som tam zarazená , nechápala som prečo oknom.
„Po včerajšku by sa tvojej mame asi nepáčilo keby som klopal na dvere“ povedal s úsmevom
Len som uhla z okna a čakala čo sa bude diať .
Edward doslovne doskočil do mojej izby . Sadol si na zem a pozrel sa na mňa.
„Deje sa niečo?“ spýtala som sa ho rýchlo. Zostal zarazený tak som pokračovala.
„Ja len že ešte včera si nevedel že existujem a teraz sedíš v mojej izbe“ povedala som a čakala na jeho odpoveď . Zvraštil čelo a smutne na mňa pozrel.
„Bella“moje meno vyslovil tak čudne súcitne.
„Možno si si nevšimla že ťa  skoro znásilnili ,vieš si vôbec pomyslieť v akom stave si mohla byť teraz?? Keby som prišiel neskôr , keby som nepočul tvoj krik nechcem pomyslieť na to čo by bolo ďalej“  stále mal na tvári smutný výraz  ,bol taký krásny ,chcela som k nemu prísť a utíšiť ho obímuť ho a to už stačí.
„Ďakujem ti za všetko“ povedala som potichu
Usmial sa na mňa.
„vždycky“ povedal. Bol taký milý a súcitný ...neverila som že taký človek môže existovať
až do teraz.
„Vieš Bella vôbec to nieje tak ako si povedala“ vzdychol .Ihneď som spozornela.
„Všimol som si ťa hneď, vieš si iná ako ostatné dievčatá, taká dobrá, veľa takých ako ty  nieje preto si jedinečná“ Hovoril to tak krásne nikto mi nič také nepovedal. Mike my síce hovoril podobné veci ale od Edwarda  to bolo iné. Také úprimné.
„Bella už si hore?“ zakričala mama v nevhodnom okamihu.
Pozrela som sa na Edwarda ktorý  vstával a zakýval mi na pozdrav.
Ešte som sa na ňho  posledný krát pozrela ako skáče do svojej izby a odišla dole za mamou.
„Ahoj „pozdravila som ju.
„Nechceš mi niečo povedať?“
„ani nie“ povedala som rýchlo pretože som vedela že tento rozhovor by nebol príjemný. Zamyslene sa na mňa pozrela.
„mami teraz na to nemám náladu vysvetlím ti to neskôr sľubujem“
Iba prikývla hlavou a podala mi jedlo z nejakého fast-foodu.
Večer prebehol rýchlo ani som sa nespamatala a bolo 11 hodín.
Išla som sa osprchovať hodila na seba mini košielku a išla do postele.
 Vošla do izby rýchlo som si ustlala a išla sa rýchlo pripraviť na zajtra.
Keď som prechádzala okolo okna všimla som si že Edward nemá zastreté a ešte sa v jeho izbe svieti. Nedalo mi to čakala som kedy vojde do izby a znova  ho uvidím, keď vtom sa zrazu otvorili dvere a v nich stál Edward  ktorý mal na sebe iba tepláky. Mal krásne telo a vyšportovanú hruď. Nanešťastie si ma všimol a s úsmevom mi zatiahol žaluzie rovno pred nosom. Zostala som stáť ako obarená a určite aj červená. Ten si o mne musí myslieť , pomyslela som si. Ľahla som si do postele a zaspala. Moje sny patrili Edwardovi .
Väčšinou sme sa prechádzali a mne sa niečo prihodilo a on ma zachránil.
Tento dej sa mi sníval každú noc. Tešila som  sa na zajtrajšok vedela som že tam uvidím Edwarda a možno sa budeme zas rozprávať.
 
 
Zobudila som sa dosť neskoro, takže som do seba niečo rýchlo hodila obliekla sa trochu sa upravila a už som bežala do školy.
Bolo mi nepríjemné chodiť po chodbách , pretože všetci na mňa pozerali a šepkali si , takže to znamená , že sobotňajšia noc sa rýchlo rozniesla.
Ale ja som sa skôr sústredila nato aby som sa na tej čerstvo umytej dlážke nešmykla.
Keď som prechádzala okolo Denisy snažila som sa na ňu nepozerať ale to som nemala robiť.
Počula som jej smiech a cítila ako mi podložila nohu. Dopadla som na tvrdú dlážku a začala sa po nej šmýkať dole chodbou, ale narazila som do niekoho nôh.
„Bella , ty im to tu utieraš?“ spýtal sa ma Edward a ja som pochopila že som narazila do jeho nôh.
Všetci sa smiali .Nevydržala som to a rozplakala som sa , začala som bežať preč a počula som ako za mňou Edward kričí že to bol len žart.
Bolo mi všetko jedno môj anjel sa mi smeje a robí si zo mňa srandu.
Určite už svojej Deniske rozprával ako ho sledujem cez okno.
 
Keď som sa trochu ukľudnila  vošla som do učebne a sadla si vedľa Angely.
„Bella nič si z nich nerob , sú to kravy“ nemala som chuť počúvať Ageline reči o tom ako ma ľutuje. Tak som iba prikývla a zvyšok hodiny ju ignorovala.
Celú školu som priam lozila po kanáloch aby som nevidela ako sa mi ostatný smejú.
Ušlo to rýchlo , chcela som ísť hneď domov ale nakoniec som si to rozmyslela a išla som sa prejsť do lesa.
 
Bolo krásne , slnko spomedzi hustých stromov prenikalo v žiarivých pásikoch.
Išla som dlho až som sa nakoniec dorazila na krásnu zelenú lúku s potôčikom.
Sadla som si k nemu a načúvala ako žblnkoce.
Niečo mi zablesklo do očí , pozrela som sa lepšie a uvidela v potôčiku kameň.
Postavila som sa aby som ho vytiahla keď som sa zrazu šmykla a začala padať .
Zrazu ma zachytili dve silné ruky. Pozrela som sa do Edwardových zelených očí a vdychovala jeho krásnu vôňu.Na tvári mal pokrivený úsmev .
„Si taká nešikovná“ zasmial sa čím  na mňa dýchol krásnu vôňu ktorá ma úplne opantala.
Boli sme tesne pri sebe chcela som tú medzeru zmenšiť, najhoršie by ma odstrčil ale stálo by to zato. Chvíľu sme ešte zostali v tejto polohe ale za chvíľu ma posadil a sadol i vedľa mňa.
„Ešte stále si mi neodpustila?“ pozrel na mňa smutne.
„možno len trošku“ povedala som mu aby sa mu zlepšila nálada.
„tak to som rád“ povedal s očividnou úľavou na tvári.
„keby som ťa pozval na večeru odpustila by si mi?“ Spýtal sa ma.
Nad touto otázkou som nemusel rozmýšľať a vedela som odpoveď.
„teraz?“ spýtala som sa ho nedočkavo. Zarazene na mňa pozrel
„no jasné“ povedal, pomohol my vstať a išli sme k jeho autu. Doteraz som si nevšimla aké auto mal. Bolo čierny Aston Martin, v autách som sa nikdy nevyznala, ale toto som vždy túžila mať.
O chvíľu sme už boli v reštourácii , citila som ako ma prepalujú nenávistné pohľady dievčat.
Edward vybral stôl ,ktorý bol bokom.
„dúfam ,že ťa nezdržujem“ povedal s úsmevom
„ja  dúfam v to isté“ odpovedala  som  pretože ja ho zdržujem, nie on mňa práveže naopak pre mňa to je potešenie. Pomyslela som si
  Zatiaľ prišla čašnička ktorá na mňa nepekne zazrela.
Otočila sa na Edwarda s úsmevom.
„čo by som vám mohla doniesť?“ opýtala sa ho on sa na ňu pozrel a usmial sa
„colu a hranolky mi postačia“ mala som chuť vstať a odtrhnúť ju od Edwarda .
„s radosťou a vy?“ neochotne sa na mňa otočila.
„tiež colu a k hranolkám aj syr“ povedala som a s nenávisťou na ňu pozrela.
„porozprávaj mi o sebe“ otočil sa na mňa Edward
zostala som zarazená nevedela som čo mám povedať
„napríklad prečo ste sa presťahovali“
„No moji rodičia sa rozviedli , bývali sme vo Forkse a mama sa rozhodla odísť.“
Vyšlo zo mňa až príliš rýchlo.
„aha, ľutuješ že si z tadiaľ odišla?“ povedal
„mala som tam kamarátov a frajera tu sa mi to nedarí“ smutne som sklopila hlavu.
„Nevšímaj si ich Bella hovoril som ty si proste iná závidia ti“
„ty nie si s ňou šťastný?“ vyletelo zo mňa
„Ona to bere ako vzťah ja to berem ako kamarátstvo, ale aj to sa mi začína hnusiť“
Doniesli nám jedlo , rozprávali sme sa ešte dlho ale potom som už musela ísť.
Edward zastavil s autom pred domom . Nechcelo sa mi vystúpiť s nim som bola šťastná iná Bella , už som nebola tichá ale sama sebou.
„Dobrú noc Belinko“ povedal , neovládla som sa a rýchlo ho pobozkala. Bolo to úžasne jeho teple pery na mojich jeho vôňa všetko.
Nechcela som vidieť jeho reakciu tak som rýchlo vyskočila z auta a s úsmevom na tvári išla domov.