Unhappyy moon-1. kapitola

 Toto bude moja nová poviedka na pokračovanie. Je to niečo obdobné ako New moon,ibaže prerobená verzia. Možno aj iné postavy ;D Takže dúfam, že sa vám bude páčiť :)

 

 

UNHAPPY MOON ™

 

Chytil ma za ruku a odviedol  ma do lesa. Bola som zvedavá, čo mi povie, alebo čo chce urobiť. Nemyslela som si nič určité, ale aj tak som cítila, že to pre mňa bude sklamanie. Svatba? Tak to teda bude sklamanie, pretože už som mu dávno povedala, že ja sa vydávať nechcem. „Bella,“ prehovoril , „už ťa nemilujem. Si len človek a ja potrebujem niekoho seberovného. Nie teba.“ Jeho slová ma zaskočili. Myslím, že si z mňa robí srandu. Je dnes Prvý apríl? Alebo predo mnou niečo tají? Zasmiala som sa. Neviem či to bol zrovna ten správny smiech. Neznel veselo, ani ironicky, ale dosť hystericky. „Edward, ja...“ až potom mi to došlo. Čo ak ma chce opustiť? Čo ak preňho nie som dobrá? „Bella, musíš mi niečo sľúbiť.“prosil zlomeným hlasom. Nahol sa ku mne a posadil ma na kmeň stromu. „Dávaj si na seba pozor.“zašepkal a zmizol v tme. Zalial ma pot. On odišiel. On, kvôli ktorému som skoro zomrela, on, bez ktorého neviem žiť... Do očí sa mi nahrnuli slzy. Určite nesmiem byť egoistická, pomyslela som si, určite nesmiem plakať kvôli tomu, že ma opustil. Bola som z tejto informácie vyčerpaná. Nemala som chuť rozmýšľať nad tým, ako bude môj život pokračovať bez neho. Bez neho. Znelo to až neuveriteľne. Zahmlilo sa mi pred očami a ďalej už si nič nepamätám. Keď som sa však prebrala na našom gauči a videla nad sebou mnoho ľudí, napadlo ma, že som asi odpadla. Rýchlo som prebehla pohľadom, no medzi všetkými tými tvárami som ho nevidela. Dúfala som, dúfala, že to čo sa odohralo v lese bol len sen. Nočná mora. Ale moje dúfanie bolo márne. Zbadala som  Jacoba. Zdal sa mi krajší než inokedy.  Pocítila som zúfalú myšlienku, ktorá mi hovorila, ba priam vrieskala, aby som ho pobozkala.  Natiahla som všetky svaly, aby som sa mohla postaviť. Ibaže oni ma neielnže odignorovali, ale aj začali bodať. Bolesť. Neporovnateľne menšia s tou, ktorú mi spôsobil on.  Zatriasla som sa. Jacob sa ku mne posadil. Pohladil ma na hlave. Teraz som sa cítila, ako malé bezmocné dievčatko, na ktoré má zálusk zlý, veľký pedofil. „Ahoj“pozdravil ma milo. Chcela som mu odpovedať rovnako milo, ale moje ´ahoj´ znelo o niečo bolestnejšie. „Tak...ako sa máš?“ spýtal sa nesmelo. „Super.“odpovedala som mu. Och, aká irónia. „Je preč.“ povedal. „Hej, viem.“usmiala som sa naňho ironicky. „Všetci sú preč.“poznamenal. To ma ranilo. Nielen Edward, ale aj Alice, Esme, Carlisle... Alice. Och. 

 Postavy- Cullenovci, Bella, Edwarde, Jacob a iní