Svet za závojom tajomstva- Kapitola prvá

Prológ

Hneď vám pridávam aj prológ. Sorry že je krátky, ale u mňa sú prológy krátke.

Vopred ďakujem za komentáre vďaka nim aspoň vie, že to niekto číta... 

K poviedke by som dodala že patrí k celému zväzku príbehov ktoré sa prelínajú a mnohé osoby sa vyskytujú vo viacerých poviedkach. Zväzok má svoj samostatný úvod a je rozdelený na päť rôznych príbehov (Vlkolaci, Upíri, Elfovia, Ľudia a Padlý aniely). SZZT spadá do príbehu elfského ľudu. Okrem SZZT píšem ešte Lásku vlka (Vlkolaci) a Strážny aniel (Padlý aniely).


 * * *   * * *   * * *   * * *   * * *   * * *   * * *   * * *

V deň, keď jemné púčiky, jemnejšie ako samotné perie šľachetných labutí, sa zo zámku ozýva krik. Všetci pobehujú a od nedočkavosti poskakujú. Len kráľ so svojou únavou sedí na tróne a kde-tu mu preletí hlavou myšlienka, no prirýchlo sa vytratí aby nerušila kľud svojho pána.

V tom začuje mladý kráľ kroky, ľahké zaklopanie. Zdvihne hlavu no rýchlo ju skloní späť.Prepuká v ňom žial a tlačí ho ako mlynský kameň ku dnu.  

,,Dcéra, pane prežila" ozve sa tichý, uplakaný hlas. Oči kráľa, v ktorých láska k tejto neznamej osôbke polačila horúce slzy, naplní zvedavosť. Postaví sa a nechá sa viesť dlhými chodbami. Zastaví sa pri malých dvierkach, zatiaľ čo v jeho srdci rastie zvedavosť. Vedel, že v izbe nenájde ani náznak udalosti, ktorá sa tu odohrala no to ho ani v najmenšom nezaujímalo.

Prichádzajúca bledá postava mu nešikovne podá malý uzlík, ktorý sa nespokojne vrtí. Pomaly a ľahko, sťaby motýlie krídla, privinie k sebe onu malú bytôstku. Z uzlíka vykukne malé dieťa. Usmeje sa s výrazom plným lásky, priam komickom na jej detskej tváry. Veľké oči, prekvapivo sýtej zafírvo-modrej farby sú červené, akoby prelakala celé potoky sĺz ktoré sa jej už len občas kotúľajú dole okrúhlou detskou tváričkou.

Vlasy chvíľu sýto hnedé, chvíľu zlatisté ako lúče už takmer zapadajúceho slnka. Múdre očká rýchlo zmenia výraz, objavia sa v nich iskierky plné života. Dievčatko sa mierumilovne usmeje.

To je však na mladého kráľa príliš. Jemne pokládá dieťatko do kolísky a sadá si na posteľ a z očí sa mu začínajú drať neposlušné slzy. Tak veľmi sa podobá na svoju matku, Elizabeth. Zo zamotaných myšlienok kráľa sa vymaní spomienka na den, keď sa s Elizabeth dlho do noci hádala na mene pre ich dieťatko.

Evelyn, v pradávnom jazyku spása. To meno sa mu vtedy nepáčilo. Ale dnes? Dnes toto meno presne vyjadrovalo jeho myšlienky. Keby nemal ju, nechcelo by sa mu ďalej žiť. Evelyn je vhodné meno.

Evelyn. To meno ho ešte dlho hrialo pri srdci.