Posledná bodka za touto poviedkou. Vychutnajte si ju a prosím vás, zanechajte nejaký komentár, či sa vám koniec páčil alebo nie. A nezabúdajte si prečítať aj odstavec dolu pod kapitolkou. Ďakujem vám. Love4ever.Poppy:)
Epilóg
Edward:
Štyri roky. Štyri nádherné roky. Už je to presne tak dlho, odvtedy čo sa môj život tak radikálne zmenil. A nielen ten môj, ale aj život mojej rodiny.
Štyri roky. Tak krásne strávený čas. Samá radosť, smiech, šťastie a láska.
Štyri roky. Pre niekoho veľa, no pre nás málo. Užili sme si každú jednu chvíľku naplno so všetkým čo k nej patrilo.
Štyri roky. Presne toľko dnes oslavuje moja dcérka. Keby bol niekto pred štyrmi rokmi povedal, čo všetko sa v mojom živote udeje, neveril by som mu. Vysmial by som sa mu rovno do tváre. Dokonca aj Alice. Aj keby to ona videla vo svojich víziách, považoval by som ju za blázna. Niečo také sa predsa nemehlo stať. No stalo sa a ja som za to neskonale vďačný.
Štyri roky som už neskutočne šťastný. Rovnako so mnou aj moja rodina. A nemyslím len svoju ženu a dieťa. Aj moji rodičia a súrodenci nikdy predtým nezažili radostnejšie a krajšie obdobie. A toto mal byť len začiatok.
,,Edward, miláčik, tak už poď. Aileen je netrpezlivá. Mal by si ju dokonale chápať, keďže túto vlastnosť zdedila po tebe,“ zažartovala Bella, keď ma zozadu objala a vtisla sladký bozk pod moje pravé ucho. Šťastne, ako mačka, som zavrnel, jej poznámku som si nevšímal. Netrpezlivosť má po nás oboch.
Dokončil som zapínanie košele a pomaly sa na svoju ženu otočil. Ako vždy mi jej krása vyrazila dych. Dnes to bolo snáď ešte horšie ako inokedy. V nádherných svetlozelených šatách, s hlbokým výstrihom, siahajúcich až po kolená, priliehajúcim k jej nádherným krivkám, ma neskutočne dráždila . Byť človek, tak si na sto percent myslím, že som mŕtvy a ona je mojim anjelom.
,,Zlatko, provokuješ?“ tlmeným hlasom som sa jej pýtal a očami znovu skúmal jej zvodné telo v týchto úžasných šatách.
,,Ja? Myslela som si, že sa ti v nich budem páčiť,“ naoko smutne riekla, dobre som vedel, že to hraje. Presne vedela ako na mňa.
,,Iste,“ zašomral som, keď ku mne došli Alicine myšlienky, aby som okamžite prestal myslieť na Bells, lebo sa oslava poriadne oneskorí, čo ona nemohla dovoliť. Tak som chytil svoju ženičku za ruku a spoločne sme zaklopali na dvere dcérkinej izby.
,,Ako vyzerám?“ okamžite sa nás pýtala naša malá princeznička v roztomilých bielych šatách so žltými kvietočkami.
,,Nádherne, zlatko,“ vzala ju na ruky Bella a celú vybozkávala. Keby sa bozk ušiel aj mne.
,,Tak poďme,“ zavelil som a spoločne sme sa vybrali dolu do obývačky, kde sa mala konať oslava.
Už ako sme išli po schodoch, bolo vidno výzdobu. Farebné balóniky a stuhy boli hádam všade, na zábradlí, pri stenách, pri nábytku. Alice sa proste znovu neudržala na uzde. A keď sme zišli dolu, sa to len potvrdilo. Celá obývačka bola na tom podobne, no stonásobne horšie. Rýchlo som sa to snažil predýchať, pretože malej sa to veľmi páčila. Očičká jej šťastne žiarili a presne o tom nám išlo. Bella ju rýchlo položila na zem a malá sa rovno rozbehla k stolu s veľkou tortou. Rose jej pomohla vyliezť na stoličku a všetci sme sa zhŕkli okolo nej.
,,Niečo si želaj,“ zvolala Alice, ktorá poskakovala a všetko divoko fotila. Snažil som a byť diskrétny a Aileenine myšlienky nepočúvať, no nedalo sa. Jej želanie mi vohnalo do tváre úsmev a byť človekom aj slzy. Želala si, aby sme navždy boli spolu, takto šťastní a veselí. Hneď nato sa zhlboka nadýchla a sfúkla všetky štyri sviečky naraz. Všetci sme je bujaro zatlieskali a potom čo malá spapala veľký kúsok z torty, sa pustila do rozbaľovania darčekov. Asistovali jej Alice s Emmettom, ďalšie ,,deti“ v rodine a my ostatní sme stáli všade navôkol a sledovali jej reakcie. Každý jej kúpil niekoľko darčekov, preto bola malá ako vo vytržení, keď jej teta aj strýko podávali stále nové a nové krásne zabalené krabičky.
Ja zozadu objímajúc svoju lásku, sme stáli hneď oproti, za gaučom a radostne sme tomu všetkému nahliadali.
,,Ďakujem,“ zrazu zašepkala moja láska.
,,Za čo?“ vôbec som ju nechápal. To skôr ja by som mal ďakovať jej.
,,Za to, že si si ma vtedy vybral. Nebyť toho, nikdy by som nezažila toto všetko. Nikdy by som nebola tak neskutočne šťastná. Ďakujem,“ vysvetlila mi, otočila sa na mňa a so všetkou láskou, ktorú ku mne cítila, ma pobozkala.
Štyri roky. Štyri nádherné roky od toho dňa, ktorý zmenil naše životy na nepoznanie. Našiel som lásku, našiel som šťastie, našiel som raj.
Štyri roky a to je len začiatok.
Tak a teraz sa určite pýtate, čo bude ďalej. Sľúbila som, že dokončím poviedku Ty môj blázonko! a to aj dodržím. Určite s písaním nekončím, no už to zase nebude rovnaké ako predtým. Mám nový nápad na poviedku, ktorú už aj píšem. Bude sa jednať o dlhšie kapitolky, ktoré budú pribudávať pomaly, ako Sirota. Rovnako to bude aj s počtom kapitol. Teraz si chcem dať menšiu pauzu od dlhých kapitolových poviedok, preto odo mňa očakávajte aj nejaké jednorázovky. Dúfam, že vás to neodradí a radi si prečítate to čo napíšem. Ďakujem. Love4ever.Poppy:)