A je to tu. Posledná kapitola mojej poviedky Svadba. Táto poviedka zažila svoje lepšie aj horšie dni. No som hrdá na to, že sme to dotiahli až takto ďaleko. 46 kapitol s prológom a epilógom, ktorý ešte len pridám, je naozaj veľmi pekné číslo. Chcem sa vám všetkým veľmi pekne poďakovať, lebo bez vás by to nikdy nedošlo až takto ďaleko. Len vďaka vašim komentárom som mala chuť písať ďalej. ĎAKUJEM. V tejto poslednej kapitolke sa nám rodinka vráti domov, a tí ktorí nezabudli na to čo som upozorňovala ešte niekde na začiatku, zistia čo sa bude diať. Viac neprezradím. Prepáčte mi chyby a nechajte sa pohltiť poslednými slovami v tejto poviedke (ak nerátame epilóg). Love4ever.Poppy:)
46. KAPITOLA: Stávka
Bella:
Presne ako Edward sľúbil, tak sa aj stalo. V pokoji sme sa vrátili späť do štátov, do nášho krásneho domčeka. Všetko tu bolo taká, aké som to tu pre niekoľkými dňami zanechala. Nič sa nezmenilo, no konečne sme tu mohli žiť naozaj pokojne a hlavne bezpečne. Nemuseli sme sa obávať žiadnej hrozby, ktorá by nad nami visela.
Ako prvé čo som spravila, keď sme sa vrátili, bolo, že som malú uložila do jej postieľky, keďže bola naozaj unavená. Okamžite zažmúrila svoje nádherné očičká, roztomilo si cmúľala malý prstoček, spokojne oddychovala. Konečne mala obidvoch svojich rodičov späť doma. Zaslúžila si to.
Ak by som nebola upírom, asi by som si aj ja ľahla a okamžite zaspala. Síce som nemohla cítiť fyzickú únavu, cítila som tú psychický. Bolo to však ten príjemný typ. Ten typ, ktorý cítite, keď z váš opadne všetko zlé, čo ste doteraz zažívali a vám svitlo na lepšie časy. Ste však unavený, čo vám však nevadí. Presne takto som na tom bola.
Hneď ako som sa ubezpečila, že v dome niekto s Aileen ostane, som sa spolu s Edwardom vybrala na lov. Stále som bola novorodená, aj keď to už nebolo ako predtým, tesne po premene. Stále som však bola smädnejšia než moja rodina a častejšie som potrebovala na lov. Naposledy som bola pred odchodom odtiaľ a to je už naozaj dlho. Zvláštne, že sa mi to zdá ako večnosť. Môj manžel mi s radosťou ponúkol svoju spoločnosť, čo by som nikdy neodmietla a tak sme sa rozbehli, ruka v ruke, do húštia neďalekých lesov. Nechcela som ísť nikam ďaleko, Aileen mi už teraz chýbala, no utešovala som sa tým, že určite spinká a starí rodičia, tety aj strýkovia na ňu dávajú pozor.
V dostatočnej diaľke som nasala vzduch a do nosa ma udrela lahodná vôňa. Cítila som nielen srnky neďaleko nás, ale hlavne jednu pumu. Bola blízko nich, zjavne aj ona bola na love. Na nič som nečakala a rozbehla sa tým smerom. Nepočula som za sebou žiadne ďalšie kroky, Edward sa odo mňa zjavne oddelil, nechal mi súkromie. Utekala som naozaj rýchlo, puma nemala šancu ma spozorovať. Vrhla som sa na ňu a zvalila zo skaly, na ktorej číhala na svoju korisť. S ťažkým dunením sme dopadli na zem, čím sme vyľakali stádo srniek. Tie sa okamžite rozutekali, puma výhražne zavrčala. Sápala sa po mne, zjavne sa snažila dostať sa z môjho oceľového zovretia. Nechcela som ju zbytočne trápiť, nikdy som sa v hraní sa s potravou nenašla zábavu (ako Emmett), preto som jej rýchlo zlomila väz a do jej krku zaborila svoje zuby. Cez ústa, hrdlo až do každej bunky môjho tela sa dostávala tá chutná tekutina a akoby ohrievala moje stuhnuté telo. Akoby mu dodávala trochu tepla, ktoré mu chýbalo. Akoby mu dodávala trochu života. Vedela som, že je to blbosť. Bola som mŕtva a nič sa na tom už nezmení, no inak som to neodkázala popísať. Pumu som lačne vysala a ihneď potom, čo som jej mŕtvolu zahrabala pod neďalekú skalu, som sa vydala na tie srnky.
Ešte sa nedostali neďaleko, rýchlo a ľahko som ich dostala a po jednej z nich, najbližšej som sa vrhla. Rovnako ako pri pume, aj srnke som zlomila väz a do sýtosti som sa napila. Jej telo som tiež zahrabala do zeme a keď som sa otočila, že nájdem Edwarda, všimla som si ako sa nenútene opiera o jeden strom oproti mne. V očiach mal zvláštny výraz. Videla som boj aký v ňom práve prebiehal. Túžba zmietaná s nepokojom. Nepáčilo sa mi, že nie rovnako šťastný ako ja. Musela som to teda napraviť.
Ladným, mačacím krokom som si to k nemu mierila. Naschvál som šla pomaly a krútila bokmi, tak ako ešte predtým nikdy. Vedela som, že mám trochu doničené šaty. Puma moju kožu síce neporušila, no šaty také šťastie nemali. Jedno ramienko nevydržalo a druhé tiež zažilo aj lepšie časy. Sukňa natrhnutá pri jednom stehne a na brušku tiež niekoľko trhancov. Tak som si povedala, že nebudem predlžovať ich trápenie a utrhla som aj to druhé ramienko. Šaty zo mňa vďačne skĺzli a zviezli sa na zem. Bosými nohami som z nich vystúpila a ďalej pokračovala za svojim manželom. Ach, ako je to už dávno, čo sme sa milovali. Ako dlho som na sebe necítila jeho dotyky, láskanie, jeho bozky. Teraz sa to však rýchlo zmení.
Bola som od neho už len na pár metrov, keď som si rozopla aj podprsenku a nechala ju dopadnúť na zem. To už Edward nevydržal, túžobne zavrčal, jeho zlatavé oči dokonale sčerneli a ani som sa nenazdala, ležala som na zemi a Edward horúčkovito bozkával môj krk. Slastne som privrela oči a nechala sa od neho láskať.
Každá chvíľa strávená s Edwardom vždy stála za to. Či už sme vedľa seba len sedeli, či sme sa len držali za ruky, alebo si len hľadeli do očí, nič som nikdy neľutovala. Ale keď ma bozkával, keď sa ma práve takto dotýkal, som bola šťastím celá bez seba. Boli sme stvorení jeden pre druhého. Áno, o tom som už nepochybovala. Patrili sme k sebe ako dve polovičky, ktoré sa pred mnohými rokmi stratili a teraz znovu našli. Ja som bola jeho, a on mojim. Tak to malo byť. Tak to bolo správne. Rovnako ako táto chvíľa.
,,Nepožičiaš mi košeľu?“ nevinne som sa pýtala svojho manžela, keď sme sa konečne zozbierali zo zeme. Milovanie s Edwardom bol vždy zážitok, teraz to nebolo inak. Bol neskutočne vášnivý a zároveň nežný. Dobre vedel ako na mňa, čo mám najradšej. Keby som bola teraz človek, som červená aj na zadku.
,,Mne nebude vadiť, keď pôjdeš domov nahá,“ zabával sa Edward, keď si obliekal nohavice. Ja som mala na sebe len nohavičky, keďže vrchná časť môjho spodného prádla sa nejakým záhadným spôsobom roztrhla a už nedala použiť. Podozrievala som z toho Edwarda, no nemala som žiaden dôkaz.
,,Možno, no potom pochybujem, že sa domov vôbec dostaneme,“ keď chcel byť uštipačný, budem aj ja. Edward sa vážne zamyslel, rýchlo ma preletel pohľadom a nakoniec nasucho prehltol.
,,Dobrý postreh,“ a s týmito slovami mi podal svoju biely košeľu. Rýchlo som si ju obliekla a mohli sme vyraziť. Znovu ruka v ruke, sme utekali lesom až k nášmu domu. Obidvaja sme ani nepomysleli na dvere a rovno sme do našej izby vyskočili cez okno.
Skontrolovali sme Aileen, ktorá stále spokojne chrupkala a tak som sa rozhodla pre kúpeľ. Edward akoby mi čítal myšlienky, napustil vaňu, nasypal do nej penu s malinovou vôňou a ja som sa do nej ponorila až po hlavu. Čo som však nečakala, bolo, že sa Edward ku mne pridal. Sadol si za mňa a ja som sa oňho spokojne oprela. Jeho ruky ma okamžite začali hladiť po brušku a jedna sa zatúlala aj k mojim prsiam. Túžobne som zavrčala a netrpezlivo som sa pohniezdila zadočkom. Tentoraz zavrčal Edward a pohotovo si ma obrátil tvárou k sebe. Obkročmo som si naňho sadla a zadívala sa do jeho znovu čiernych očí.
,,Milujem ťa a nikdy ma neomrzí ti to stále opakovať alebo dokazovať,“ zrazu riekol slovami plnými lásky a ja som na nič nečakala a láskyplne ho pobozkala. Keď som sa odtiahla, zašepkala som: ,,Aj ja ťa milujem.“
Bolo to prosté, bolo to jednoduché, no vyjadrovalo to presne to, čo som potrebovala. Síce nestačilo na plnú silu mojich citov k nemu, no lepšie slová ešte človek ani upír nevymyslel. Znovu som sa nechala láskať od svojho manžela, plne si vychutnávajúc vášeň a lásku, ktorú mi dával. Áno, presne vedel, čo práve chcem.
,,Hej, holubičky, čo keby ste sa k nám pridali?“ Emmett, kto iný. Práve sme sa s Edwardom utierali po nádhernom kúpeli a už to znovu vyzeralo, že to skončí úplne inak, keď nám na dvere kúpeľne zaklopal Emmett. Pochechtával sa u toho, čo bolo u neho normálne. Mohlo mi dôjsť, že naše ďalšie milovanie budú počuť všetci. Dúfala som, že sme neboli až takí hluční, že by sme zobudili malú. Rýchlo sme sa teda doutierali a pobrali sa do už prázdnej izby. Aileen stále spinkala, prezrádzal ju jej tichý, spomalený dych, presne ako v spánku. Chcela som sa vybrať k skrini neďaleko, no na posteli sme už nejaké oblečenie mali. Samozrejme, typická Alice. Podišla som bližšie a všimla si, že pre Edwarda vybrala tmavohnedé nohavice a krémovú košeľu. Nech by pre neho vybrala čokoľvek, vždy by vyzeral dych vyrážajúco a dokonale. A keby bol nahý... Ach, Bella spamätaj sa.
Pozrela som sa na svoje veci a ťažko si povzdychla. Ako vždy mi Alice vybrala šaty. A to rovno také, ktoré by som si ja nikdy nevybrala. No ale musela som uznať, že ladili k Edwardovej košeli. A prečo neurobiť Alice radosť? A tak som sa nakoniec obliekla do krémových šiat s malými červenými ružičkami, siahajúcich do pol stehien, s krátkymi rukávmi, stiahnutými pod prsiami. Obula som si našťastie krémové balerínky a vlasy som si prehodila na jeden bok.
,,Si nádherná,“ vydýchol mi do tváre môj manžel a ja som zbožne zavrela oči. Dlho sa nenechal pobádať a lenivo ma pobozkal. Z tohto nášho dotyku pier sa mi podlamovali kolená, no znovu nás niekto vyrušil.
,,Tak si pohnite,“ zahučala na nás Alice a pobrala sa do detskej izbičky. Ani nie o tri sekundy sme začuli zrýchlený tep srdiečka nášho dieťatka. Alice a tie jej vízie. Tak sme už na ňu počkali a o necelú minútu k nám už tancovala s Aileen v ruke. Obliekla jej krémové šatičky, aby k nám ladila a do ešte krátkych vláskov jej dala čelenku s krémovou mašličkou na boku. Bola proste rozkošná, to nemohol nikto poprieť.
Vydali si dolu do obývačky k ostatným a prisadli si k nim. Aileen putovala z jednej náruče do druhej, každý si ju chcel podržať alebo sa s ňou hrať. Veselo sa zabávali, akoby sa nič nestalo. Znovu boli rodinou, spokojnou a šťastnou. Alice plánovala ďalší nakupovací maratón, Esme plánovala nový dom, ktorý mala zreštaurovať, Carlisle sa radil s Edwardom ohľadom nejakého prípadu, keďže nastúpil do práce. Ostatní sa mali onedlho zapísať do miestnej školy a začať znovu študovať. Bella ešte mala ostať doma, nielen kvôli faktu, že je stále novorodený uprí, ale aj kvôli Aileen. Už tak bude dom tichší, tak prečo jej brať aj druhého rodiča.
Keď sa malá znovu dostala do rúk Emmettovi, stalo sa niečo veľmi zaujímavé. Emmett sa malú snažil nahovoriť, aby sa s ním preťahovala. Spolu s Jazom predstierali, ako Aileen premohla Emmetta a malá sa pri tom náramne zabávala. No mňa napadlo niečo iné. No teda som si skôr na niečo spomenula. Naša stávka.
,,Emmett. Pamätáš si na našu stávku?“ spýtala som sa ho prižmúrenými očami a čakal na jeho reakciu. Chvíľu sa zamyslel a potom sa na mňa zoširoka usmial, keď mu to došlo.
,,Teraz?“ vyzývavo sa pýtal a všetci okrem Alice, Jaspera a Edwarda, boli zmetení.
,,Akú stávku?“ vyzvedala Rose, keď v náručí hojdala Aileen.
,,Keď bola ešte Bella človekom, na niečom sme sa dohodli. Uzavreli sme stávku, že keď bude novorodená tak si dáme menší súboj. Proste zistíme kto je silnejší,“ nevinne vysvetľoval Emmett a nedočkavo si naťahoval ruky, akoby ma už chcel najradšej povaliť na zem.
,,Nesúhlasím. Niečo sa ti môže stať,“ namietal Edward, no ja som sa len zasmiala.
,,Miláčik, už som upír, rovnako ako ty alebo Emmett. A som novorodená, omnoho silnejšia ako táto cintľavka,“ pobavene som provokovala Emmetta.
,,Cintľavka, hej? Veď uvidíme,“ nedal sa a už aj vyskočil von oknom. Bolo jasné, že sa nebudeme biť v dome. To by chudák Esme asi neniesla najlepšie.
,,Bella,“ prosil Edward a upieral na mňa svoj šteňací pohľad, no tentoraz mu to nevyšlo.
,,Prepáč miláčik, no nie. A mal by si mi trochu veriť, som predsa tvoja žena,“ rýchlo som ho pobozkala na pery a tiež vyskočila von oknom. Emmett stál neďaleko našich garáží a netrpezlivo čakal.
,,Pohni si, inak zostarnem,“ uštipačný ako vždy.
,,Pripravený prehrať? Dúfam, že si pamätáš o čo sme sa stavili,“ podpichla som ho aj ja.
,,Neboj, mám dobrú pamäť. Čo ty?“ nedal sa Emmett a začal okolo mňa krúžiť ako sup nad svojou korisťou. Na chvíľu som sa zľakla. Emmett bol naozaj silný, silnejší než normálny upír. Jeho svaly o tom priam kričali. No ja som bola predsa novorodená. Už nie tak čerstvo, ale aj tak. Mala by to byť hračka. A konečne tým Emmettovi zavriem ústa.
,,Neboj sa. Môžeme?“ galantne som sa ho opýtala, on pokýval hlavou a prikrčil sa do bojovej pozícii. Nikdy som v ničom takomto nemala prax. No teraz, ako upír, mi všetko išlo samo. Niečo som si pamätala. Niektoré veci som robila pri love. Stačí ak sa na Emmett zameriam ako na svoju korisť, ktorú chcem zdolať. Áno.
,,Sto dolárov na Emmetta,“ začula som Rosalie, ktorá stála neďaleko nás a sledovala svojho manžela. Emmett sa na ňu zoširoka usmial a Rose mu poslala vzdušnú pusu.
,,Sto dolárov na Bellu,“ nedala sa Alice, ktorá už predtým sľúbila, že nebude podvádzať a nenazrie do budúcnosti, aby zistila, či vyhrám alebo nie.
,,Súhlasím,“ pridal sa na moju stranu Jasper a objal svoju ženu. Čakala som už len na Edwardovu stávku. Dúfala som, že mi verí.
,,Sto dolárov na Emmetta,“ nakoniec nerozhodne vydýchol a ja som neverila vlastným ušiam. Keď môj neveriacky pohľad zbadal Emmett, prepukol v ohlušujúci smiech.
,,Tak toto si si spackal, braček,“ trefne skonštatoval a ja som jeden poriadne nevraživý pohľad poslala po svojom manželovi. Ten si asi uvedomil svoju chybu, no už bolo neskoro. Veď dobre, počkaj, uvidíš, že tvoja ženuška už nie je len nejaká krehká a citlivá dušička.
Predtým som si nebola sitá svojimi šancami, no teraz som jasne vedela, že vyhrám. Už len kvôli tomu, aby som to Edwardovi ukázala. Tak ja sa tu bijem za neho, aby mu už Emmett dal pokoj svojimi podpichovačnými poznámkami o sexe, a on takto. Fajn. Toto ti len tak ľahko neprejde, chlapče.
Tiež som sa prihrbila a nebezpečne si Emmetta premeriavala. Hneď nato sa na mňa vrhol. Ľahko som sa mu vyhla a uštedrila mu jednu ranu do boku, čo nakoniec skončilo tým, že Emmett vrazil do blízkeho stromu, ktorým to nemilosrdne otriaslo. Emmett nazlostene zavrčal a znovu sa po mne ohnal. Tentoraz som nebola taká rýchla a v tom strome som skončila ja. No môj nápor už chudáčik nevydržal a vylomil sa aj z koreňmi.
Rýchlo som však vstala a teraz som zaútočila ja. Emmett sa mi obratne vyhol, potom zaútočil on a vyhla som sa ja. Takto sme okolo seba kľučkovali už naozaj dlho. Síce sme sa nemohli unaviť, no už nás to nebavilo. Obidvaja sme vedeli, že koniec je blízko. Buď jeden alebo druhý.
Môj švagrík sa zjavne rozhodol, to ukončiť vo svoj prospech a nečakanou silou a rýchlosťou sa po mne ohnal z opačnej strany. Vďaka mojim omnoho ostrejším zmyslom som sa rane vyhla, bleskurýchle som sa dostala Emmettovi za chrbát, vyskočila naň a Emmetta povalila do zeme. Rukami som ho priklincovala a zubami zacvakala pri jeho krku.
Ihneď nato sa okolo nás ozval potlesk od Alice a Jaspera. Keď si Emmett porazenecky povzdychol, vstala som z neho a uznanlivo som mu potriasla rukou.
,,Ale nebolo to fér. Keby ťa Edward tak nenaštval, vyhral by som,“ sťažoval sa Emmett a znovu trefne. Vtedy by to buď trvalo dlhšie alebo by som aj mohla prehrať. Hnacím motorom u mňa bolo práve Edwardove správanie.
,,Gratulujeme,“ zvesela zvolala Alice a preratávali si peniaze od Rose a Edwarda. Môj manžel na mňa zazeral šokovaným pohľadom akoby ma práve videl prvýkrát, no ja som mu venovala len jeden urazený pohľad. Ihneď pochopil, že to so mnou teraz nebude ľahké.
,,Miláčik, počkaj,“ začal sladko a ľudskou chôdzou ku mne dobehol. Ja som okolo neho prešla so zdvihnutým nosom a vyskočila späť do obývačky. Od Esme som si vzala Aileen, ktorá už bola hladná a vyrazila s ňou do kuchyne.
,,Zlatko, predsa by si sa pre niečo také nehnevala,“ znovu začal Edward, keď aj on sa tu objavil.
,,Ale hnevala, predstav si. A ak si myslíš, že dnešnú noc stráviš so mnou, tak sa mýliš. Môžeš ísť za Emmettom,“ vyprskala som naňho stále urazená jeho nedôverou a zmizla spolu s Aileen v kuchyni. Ohriala som jej mliečko a Aileen sa okamžite hladovo vrhla na fľaštičku.
Keď dopapkala a aj si odgrgla, vybrala som sa s ňou do jej izbičky. Cestou som prešla okolo obývačky, kde sedel vysmiaty Emmett v náručí s Rose, Esme aj Carlisle a Edward s ospravedlňujúcim pohľadom. Keď ma zbadal, v očiach som mu jasne videla čo chce spraviť.
,,A žiaden šperk to nenapraví, aj keby to boli korunovačné klenoty,“ zavrčala som a pokračovala vo svojej ceste. Počula som ešte Emmettov smiech a Rosalino pobavené chichotanie.
Zapadla som do Aileeninej izby a posadila sa s ňou do húpacieho kresla. Z neďalekej poličky som vytiahla jej obľúbenú rozprávku o žabacej rodinke a pustila sa do čítania. Malá bola veľmi aktívnym dieťatkom. Drobnými ručičkami ukazovala na obrázky žabiek a ich dobrodružstiev a veselo pri tom džavotala. Keď rozprávka skončila, chcela ďalšiu, ako vždy. Nič z toho, čo sme tu mali sa jej už akosi nepáčilo, zjavne sme naozaj potrebovali na nákup. Tak som sa rozhodla, že jej niečo vymyslím.
,,Kde bolo, tam bolo. V jednom lesnom kráľovstve blízko šíreho mora, žila jedna veľká kráľovská rodina. Vládol tu múdry a dobrosrdečný kráľ Carlisle so svojou milujúcou ženou Esme. Mali mnoho detí. Nádhernú plavovlasú Rosalie a jej silného a zdatného muža Emmetta. Malú, neposednú Alice a jej cnostného a udatného muža Jaspera. A mali ešte jedného syna. A ten bol sám.“ Začula som ako niekto vošiel do izby a podľa vône som spoznala Edwarda.
,,Jedného krásneho dňa, keď boli všetci pozvaní na ples do talianskeho kráľovstva sa zaľúbil aj ich posledný syn, Edward. Vybral si síce nie urodzenú no milú dievčinu menom Bella. Okamžite sa zosobášili a onedlho sa im narodilo to najkrajšie dievčatko na celom svete. A aj keď svoju ženu Edward často hneval, nikdy ho neprestala milovať a ani nikdy neprestane. Rovnako ako svoju dcérku,“ zašepkala som a až teraz si všimla, že malá znovu spinká. Opatrne som ju uložila do postieľky a otočila sa na svojho muža. Nikdy som sa na neho nedokázala dlho hnevať, no chcela som ho trochu potrápiť. Stále dotknuto som okolo neho prešla späť do našej izby a ľahla si na posteľ. Začula som tiché zaklapnutie dverí a potom sa matrac za mnou prehla. Edward si ľahol ku mne a jednou rukou mi začal hladiť pás. Ležala som na boku, chrbtom k nemu, takže som nevedela ako sa tvári. Zjavne si ma chcel udobriť.
,,Čo by si rád? Ja nie som Emmett,“ nedala som sa, aj keď moja snaha vzdorovať jeho láskaniu veľmi rýchlo padala.
,,Prepáč. Stále si ešte neuvedomujem, že už nie si tá krehká dievčina, ktorú som si vzal. Že už ma nepotrebuješ, aby som ťa pred všetkým chránil,“ zašepkal blízko môjmu uchu. Ťažko som si povzdychla, ten chlapec presne vedel ako na mňa.
,,Vždy ťa budem potrebovať a teraz môžem konečne aj ja ochrániť teba,“ s týmito slovami som sa k nemu otočila a zahľadela do jeho krásnych očí.
,,Milujem ťa,“ odovzdane mi vyznal svoju lásku a na znak pravdy ma vrúcne pobozkal.
,,Aj ja teba,“ odpovedala som mu, hneď ako sa odo mňa odtiahol.
,,Navždy spolu,“ zašepkal, keď sa na mňa prevalil.
,,Navždy spolu,“ vydýchla som mu do úst a šťastne sa usmiala nad tými pravdivými slovami. Lebo tak to už bude.
Všetkých, ktorí poviedku čítali, pekne prosím o komentár. Nech viem, koľko čitateľov to so mnou vydržalo až do konca:) Ďakujeme. Love4ever.Poppy:)