Schody do NEBA... (seba) 5. Kapitola

ďalšia kapitola:) trošku dlhšia, a myslím si, že aj trošku zaujímavejšia... tak si ju užite:) zajtra by malo pribudnúť hľadal som ťa...

ďakujem za všetky krásne komentáre:) a prajem príjemné čítanie... vaša Rose:)

5. Začiatok býva krásny... no kým skončíš... zistíš, že si mohla 1000 ráz zomrieť...

http://www.youtube.com/watch?v=coD8540ge9E

Pondelok ráno... to je zase deň... Vstávanie o šiestej... Timmymu som včera vysvetlila, že dnes odchádzam do školy, ale že sa mu skoro vrátim. Vzal to celkom v poriadku. Nachystala som mu dvd o dinosauroch... takže ak sa zobudí do dvanástej, myslím si, že bude mať o zábavu postarané...

Vstala som a šla do sprchy. Po dlhej dobe, som znovu potrebovala relaxovať, aspoň na chvíľu. Studená voda, mi príjemne chladila telo a ja som sa cítila skutočne uvoľnená. Vypla som sprchu, poutierala sa, obliekla, upravila a vysušila si veci. Na raňajky som nám urobila obložené chlebíčky. Odniesla som ich Timmymu hore aj s dvomi pohármi mlieka. Všetko som skontrolovala, rýchlo sa najedla.

Škola začínala presne o 8, a bolo pol 8... mala som dosť času, ale vedela som, že zase budú zdržovať v kancelárii. Moje autíčko istotne zase vzbudí pozornosť... takže to asi nebude lízať med. Zastavila som pred školou, boli tam len 4 autá, aj tie neboli nič moc, jedna honda... ale starší typ, potom opel, mercedes a octávka.

Škola bola skutočne zaujímavá. Aspoň pre mňa. Delila sa na tri časti, hlavná časť pravdaže dominovala. Bola skôr historického rázu, steny mali mierny nádych zelenej a strecha bola celá hnedá. Po stenách ju zdobili všelijaké biele ornamenty, skutočne sa mi zapáčila. Kanceláriu som našla až primoc rýchlo. Zapadla som do nej a poobzerala sa po miestnosti. Za stolom sedel najskôr pán riaditeľ Jeferson. Vyzeral ako milý muž, mohol mať tak okolo 30 rokov, čierne krátke vlasy na ježka a zvláštny pohľad.

Svoje neskutočne modré oči uprel na moju osobu a v tej chvíli sa mu rozjasnila tvár.

„ Mám pocit, že vy ste slečna Tranes, Severin Tranes“

Predniesol milým hlasom a podával mi ruku.

„ Stenley, Sten Jeferson, teší ma slečna“

Jeho ruku som prijala a pridala tiché.

„ I mňa pán riaditeľ“

„ Hovorte mi Sten, všetci študenti mi tak hovoria, má to dve výhody, študenti si menej uvedomujú, že sú v škole, sú uvoľnenejší a milší a popritom, sa ja cítim mladšie“

Príjemne sa zasmial a rukou mi poukázal na kreslo oproti nemu. Posadila som sa a dívala sa na tú hŕbu papierov, ktorá zdobila jeho stôl.

„ Dáte si niečo Severin?“

„ Pán riad... Sten, tikajte mi a nie, ďakujem, ste milý“

„ Dobre Severin, takže tvoje výsledky sú bravúrne, som moc rád, že taký dobrý študent pribudne do našej školy, vlastne všetko už je vybavené, stačí iba keď prídete do triedy sa trochu predstaviť a to je všetko... takže Severin prajem ti krásny deň, keby sú problémy, zastav sa“

Vyprevadil ma ku dverám, odzdravila som Stenleyho a išla na prvú hodinu hrôzy. Zaradili ma do druhej A. Rozvrh vyzeral celkom v poriadku, nič až také ťažké tam nebolo a taktiež dĺžka denného vyučovania mi celkom vyhovovala. Timmy bude doma sám asi iba dve hodiny, nanajvíš, teda ak sa zobudí o 12nástej.

Pomaly som pristupovala ku svojej novej triede. Celkom sa mi tu začínalo páčiť... Stenly vyzeral byť moc fajn, škola tiež, rozvrh, ešte prežiť hodinu. Pristúpila som ku dverám, bolo možno 10 minút po zvonení. Dodala som si odvahy, že nikoho nenapadnem a vstúpila som dnu. Všetky prítomné tváre sa otočili na mňa. A ja som dve z nich spoznala. Jedna sa na mňa vlastne ani nedívala, len tak nenápadne pokukovala, bol to Steve, vysoký čiernovlasý chalan... a potom tu bola tá druhá, vysmiata, čo vysmiata, priam vyškerená hlava, ktorá dokonca na mňa od poslednej lavice bláznivo kývala... o áno Leo...

Tak a teraz ešte nasadiť úsmev a ísť vpred...
Sa ti povie, keď ten úsmev ti trhá hubu a kútiky skôr smerujú nadol ako na hor.
Asi to tvoje dnešné šťastie skončilo...
A možno bude Leo, celkom fajn...
Je zaujímavé, že ako tak počítam, tak všetky lavice už sú obsadené, okrem Leovej...
Kto vie prečo?!
Asi odchádzam!

Tak a je to tu, nadýchni sa a vypni hrdo hruď, ide sa do jamy levovej. Učiteľka sa na mňa prívetivo usmiala a pokynula mi prejsť do stredu katedry... tak už asi moc prívetivá nie je...

„ Tak slečna, ja som pani Randelová a vy ste?“

„ Severin Tranes“

„ S kadiaľ ste prišli?“

S kadiaľ som to prišla? Aha...

„ Z Montany“

„ Vždy si taká zhovorčivá Severin?“

Zasmiala sa tá ježibaba.

„ Áno“

„ No dobre zlatíčko, už ťa nebudem teda trápiť, choď si sadnúť ku Leovi“

Ten sarkazmus bol tak moc počuť... že ma skoro naplo. Obišla som tú mrchu a šla som si sadnúť ku Leovi. Keď som prechádzala okolo ružovej a istotne nafúkanej blondíny, potichu zašeptala „ suka“. Skoro som sa neovládla a zabila ju... a to len mysľou. Nasadila som masku pokerového hráča a šla si sadnúť ku Leovi.

Hneď ako som dosadla na stoličku, Leo ma začal náruživo objímať.

„ Severin! Ja som tak rád že ťa vidím“

Objímal ma a ja som mala pocit, že ma za chvíľu zadusí. Potom ako keby sa spamätal sa odo mňa vzdialil, ale naďalej sa usmieval. Pokúsila som sa pousmiať a potom som svoju pozornosť venovala už len tej ježibabe. Ku koncu hodiny ma zase neprekvapila tým, že nám zadala spoločnú domácu úlohu, takže sa budem musieť s Leom vidieť ešte mimo školy... to bude hrôza...

http://www.youtube.com/watch?v=n-264VgAdn8

Dnes som mala našťastie len šesť hodín. Každú hodinu ma trápila myšlienka na Tima. Čo asi robí? Je v poriadku? Nič sa mu nestalo? Možno ešte spí... V to som teda dúfala. Prvé štyri hodiny boli seminár z výtvarnej výchovy, potom dejiny hudby, latina a španielčina. A nadišiel čas obedu. Pravdaže Leo stále okolo mňa nadšene skackal, za nami sa vliekol Steve. Po ceste sme stretli Stana, ktorý si ma okamžite odchytil.

„ Počkáme ťa v jedálni Severin“

Zavýskal na mňa Leo a išiel aj so Stevom dnu.

„ No čo Severin? Ako sa ti tu páči? Je všetko v poriadku?“

Vyzvedal nadšene.

„ No... okrem prvej hodiny bolo všetko úplne super“

„ To si teda mala istotne hodinu s Randelovou... je to stará ježibaba, ale vie dobre naučiť“

Žmurkol na mňa a ja som si ho zamilovala... kiežby na každej škole bol takýto riaditeľ, asi sa mi bude s tadiaľto ťažko odchádzať...

„ Hej, ale prežijem“

„ Dobre Severin, dobrú chuť a pekný deň ti prajem“

Usmial sa znovu na mňa a už aj sa hnal za jedným študentom, schytil ho okolo pliec a už aj sa niečomu smiali. Tak toto skutočne vyzerá nádejne. Vstúpila som do jedálne. Bola celá biela, a steny boli povykladané hnedými drevenými doskami. Vyzeralo to tam moc útulne. Zamierila som ku okienku na vydávanie stravy. Vzala som si kuracie mäso a ryžu.

Ihneď ako som sa otočila som uvidela Lea, ktorý na mňa horlivo kýval už od stolu. Tak budiž... Pomalým, unudeným krokom som sa vliekla ku jeho stolu, kde okrem neho sedel Lenny, Nathaniel, Steve a Jack. Bolo vidno že sú asi skvelý priatelia. Steve a Lenny sa celkom veselo rozprávali, Jack prikyvoval a sem tam sa zasmial a Nathaniel iba unudene odpovedal a inak sa stále díval von z okna, vyzeralo to, že má vlastný svet.

Na chvíľu som sa zamyslela, ale i tak som si všimla ružovej nohy, ktorá sa rýchlo pohla pod moje nohy, aby ma mohla podkopnúť. Zareagovala som celkom rýchlo, ale i tak som sa trošku zakoptala. A zase prišiel reflex. Moju tácku som položila celkom pokojne na stôl. Otočila som sa na tú odpornú blondýnu, ktorá sa na mňa uškŕňala. Do pravej ruky som schmatla lem jej trička a pritiahla si tak jej tvár čo najbližšie ku mojej.

„ Dávaj si pozor, aby som ťa nabudúce nezabila...“

Zašeptala som sladkým hlasom, no za to precedeným cez zuby. Blondýna asi ani nedýchala. Prudko som trhla a tým ju zhodila zo stoličky aj s obsahom jej jedla, ktorý pristál na jej „krásnom“ ružovom tričku. Otočila som sa, pravdaže celá jedáleň na mňa čumela. Elegantne som vzala podnos do rúk a odpochodovala si to ku Leovmu stolu.

„ Ahoj Severin, to bol zase výkon!“

Zapískal obdivne a už aj mi robil miesto pri ňom a Lennym. Posadila som sa a pre tento krát sa ozval Steve.

„ To teda bola odvaha s Madeline, len si teraz dávaj pozor, ona to tak isto nenechá“

„ No už len jej by som sa bála“

Predniesla som sarkasticky a na to Leo vybuchol smiechom. Potom už obed prebiehal prevažne potichu. Sem tam sa ma Leo niečo opýtal a Steve alebo Jack sa pripájali ku debate, nejaké to slovo padlo aj od Lennyho a Nathaniel iba náhodne odpovedal, keď to už bolo nevyhnutné...

Obed prešiel rýchlo a ďalej sme mali dve teliny, ktoré boli celkom v poriadku. A konečne už domov. Ešte som musela zájsť sa Stanom. Zaklopala som na jeho dvere a po vyzvaní vstúpila.

„ Tak som tu“

Zašomrala som a pristúpila ku stolu.

„ Posaď sa Severin, počul som o dnešnej situácii s Madeline“

Ajajaj... ale ja ešte nechce odísť...
Myslíš si, že bola žalovať čo si jej povedala...
Ja si to nemyslím ja to viem... veď ju nevidíš? Sliepka od poznania...
Ale veď som jej nič neurobila... zatiaľ...
Ale asi ani vyhrážanie sa smrťou moc neprospelo...

Nadýchla som sa, že sa už pôjdem obhajovať, no v tom začal Stan.

„ Ja... chcem sa ti za ňu ospravedlniť... Madeline, je jednoducho... naša „krásavica“ a nič iné ju nezaujíma, dúfam, že ťa jej správanie neodradí od našej školy“

Skoro mi padla sánka. No tak fajn teda...

„ To je v poriadku, ty za to nemôžeš“

Odpovedala som mu, len sa pousmial.

„ Dobre Severin, tak môžeš ísť, vidíme sa zajtra“

„ Ďakujem, ahoj“

Odzdravila som a vyšla von z kancelárie. Keď som stála pred školou, na parkovisku, nebol tam už nik, teda okrem tej sliepky a jej spoločnosti. Asi najväčší šok bol, keď som uvidela tvár chalana, ktorý sa práve s tou hlupaňou olizoval. Bol to ten istý blonďák, ktorý ma štipol v obchode. Tak a teraz nech sa človek ovládne. Blondýna mu niečo zašeptala a ukázala smerom ku mne.

http://www.youtube.com/watch?v=SHqo2FDJSU0

Ihneď sa otočil, odporne sa pousmial a ešte s tromi chalanmi sa zobral ku mne. Chcela som nenápadne vypadnúť ku autu, naozaj som nepotrebovala svedkov mojej schopnosti. Ale pravdaže mi zatarasili cestu. Obkolesili ma, chcela som cez jedného prejsť, ale ihneď ma strhol späť do stredu tohto komického hlúčiku.

„ No tak zlatíčko, ideme sa rozprávať“

Povedal ten blondýn a pristupoval ku mne.

„ Vieš čo? Tamto stojí moja láska a že vraj si ju dnes urazila, vieš vlastne koho si urazila?! A tým si si to teda poriadne posrala.“

Zašeptal a odporne sa usmial.

„ Mňa to nezaujíma, kto je a čo je, pre mňa je menej dôležitá ako červík, ktorý sa ti plazí popri nohe, takže si rambovia dajte pauzu a vypadnite“

Zašeptala som tentoraz ja. Rýchlo som sa mu vyhla a už, už chcela prejsť cez jeho ďalších dvoch poskokov. No v tom ma niekto schytil a zhodil na zem. Nepredpokladala som, že sa niečo podobné stane a tak som s hlasným žuchnutím dopadla na zem a nenávistne si premeriavala tú bandu a hlavne blonďáka.

No v tom som uvidela Lea a ostatných ako sa ku nám približujú. Nathaniel prišiel od zadu ku tomu blondýnovi. Rýchlym chmatom mu ruku dal za chrbát a donútil ho k bolestivému vykríknutiu.

„ A teraz sa ospravedlň, hrdina“

Zašeptal, no skôr zavrčal mu pri uchu... Lenny zatiaľ podišiel ku mne a pomohol mi postaviť sa.

„ Díky“

Zašeptala som smerom ku Lennymu, ten sa na mňa len usmial. Započula som bolestivý výkrik. Vzhliadla som na Nathaniela, ktorý tlačil tvár toho blonďáka o zem. A blonďák reval ako malý chlapec. Len som podišla ku Nathanielovi a položila som mu ruku na plece.

„ To stačí, myslím že má dosť, ďakujem“

Potichu som povedala Nathanielovi. Ten sa vzpriamil a otočil sa na mňa.

„ Si v poriadku?“

Len som prikývla, Nathe ma obišiel a presunul sa asi ku jeho autu. Leo zase podišiel ku mne a začal ma horlivo objímať.

„ Nič sa ti nestalo Severin, ó bože, ja som sa tak bál“

Ak neprestane asi ho zabijem
Ja nie som malé dieťa...
No len to on nevie...
Žeby som mu to ukázala?

„ Ak ma neprestaneš objímať, niečo sa stane tebe“

Povedala som „akože“ zo srandy. Leo sa ihneď odo mňa oddialil a ostatný sa zasmiali.

„ No... tak ďakujem vám, musím už ísť domov, tak ahojte“

Rozlúčila som sa stručne, kým sa zase na mňa Leo nevrhne. Všetci ma odzdravili a Leo sa už zase ku mne hnal aby ma objal. Zrýchlila som a dobehla ku môjmu autu, iba som mu zakývala a rýchlo vycúvala. Ešte som započula mohutný smiech Lennyho, len som sa pousmiala a konečne šla domov.