Edward Cullen

Kým mi to ide (pri neveselých skladbách Emillie Autumn, odporúčam ju, hlavne skladbu Shalott...) povedala som si že vám urobím radosť, a dokopala som sa k Remembering...a nakoniec mi to aj celkom šlo, ale zatiaľ sa nedeje nič prevratné. Myslím že pár kapitoliek pokoja a lásky po X kapitolách Jacoba padne za dobre :) Príjemné čítanie...:)
 
Ráno som sa prebrala a prvé čo som zbadala boli jeho oči.
Zaplavil ma krásny pocit, ktorý obsahoval niekoľko menších pocitov a utváral z nich klbko šťastia.
 
„Pamätáš sa...na včerajšok?“
Trochu znepokojene na mňa hľadel, a ja som sa rozosmiala.
„Samozrejme, horelo a my sme všetko uhasili pľuvancami.“
Pozrel na mňa ako na debila.
 
„Jasné že sa pamätám. A nemysli si že zabudnem. Pamätám si každé slovo čo si povedal.“
Milujem ťa, hovoril. Začervenala som sa, to mu nepoviem. Nepoviem mu, že som to počula.
„Prečo sa červenáš, láska?“
Ako krásne mi povedal. Do očí sa mi nahrnuli slzy šťastia.
 
„Čo som...“
„Láska.“
„Je to pravda...si moja láska, a vždy si bola. A ver mi, navždy budeš.“
„Ty si tiež moja láska. A myslím, aj keď si to nepamätám, že si vždy bol.“
 
Usmial sa, a vytiahol ma zo spacáku tak, že som to ani nepocítila. Potom vzal misku, nalial do nej vodu a podal mi ju. Prikývla som a vzala si zubnú pastu a kefku. Umyla som sa veľmi primitívnym spôsobom, a celý čas mi horeli líca, lebo som cítila ako na mňa pozerá.
 
„Si roztomilá, keď sa smeješ.“
„Si zlatý, keď vravíš že som roztomilá, aj keď vyzerám ako debil.“
Rozosmial sa krásnym smiechom, a zrazu som si pomyslela, že mi ten smiech chýbal.
„Edward...čo bolo pred tým?“
„Raz sa to dozvieš, Bells. No teraz...poďme.“
 „Žiadne také, Edwaaaard! TY PÔJDEŠ. BELLA A JA OSTANEME A JA Z NEJ SPRAVÍM NAJKRAJŠIE DIEVČA NA PLANÉTE!“
 
Alice vrieskala ako pominutá, a dobíjala sa do stanu. Na okamih som sa šialene zľakla, a skočila Edwardovi do náručia, pevne sa k nemu tlačiac. Alice by sa zľakol asi každý, keď má takúto náladičku.
 
„Vyriešim to, Bells.“ zašepkal mi Edward potichu, očami rozšírenými od hrôzy.
„TY NIČ RIEŠIŤ NEBUDÉÉÉŠ!“
„Alice, prestaň,“ prehovoril Edward k Alicinej hlave, ktorá sa objavila v stane, a v tesnom závese aj Alicino telo a ruky divo gestigulujúc, a šibrinkujúc nejakou igelitovou taškou (asi desiatou v poradí za krátky čas) “Bella je už teraz najkrajšia na svete, tak netrep. Správaš sa ako psychopat.“
„Nesprávam,“ povedala trucovito “ty sa správaš ako debil, keď brániš módnemu zdokonaleniu...Bella sa musí prezliecť. Skrátka musí!“
„Alice...“
„Nechaj tak, prezlečiem sa, a prídem za tebou.“
Usmiala som sa na Edwarda, a aj na Alice. Alice spokojne vypískla a hodila sa mi okolo krku.
 
„Ja som to vedela, vedela som že ty si tá ktorá z vás dvoch má viac mozgu! Edwardovi príroda dosť nenadelila, no...“ šepkala, ale šepkala hlasno. Veľmi hlasno, takže Edward to počul. Očervenela som.
Bláznivo sa rozrehotal, a pratal sa.
 
„Alice, prečo mi stále kupuješ nové, a nové veci? Myslela som že doma si mi dala posledné oblečenie, ktoré si pre mňa kúpila, nie že pokúpiš ďalšie a ďalšie...“
„Ale, Bella. To oblečenie mám už dávno nakúpené, len som sa rozhodla rozplánovane ti ho dávať.“
 
Povedala mi to tónom, akoby batoľaťu vysvetľovala kde má bábiku.
 
„Teraz si to vezmeš, prezlečieš sa, a potom si vyjdeme na prechádzku.“
„A ak si to nevezmem?“
 
Stačilo mi, aby na mňa skutočne choro a posadnuto blyskla očami, stíchla som, schmatla tašku, a bez slova si to na seba obliekla.
Až potom som si všimla že to, čo mi dala, je mikina so zebrími pruhmi, a čierne nohavice.
 
Cítila som sa v tom super, a snáď som aj vyzerala. Nemala som čas to zistiť. Alice mi jediným pohybom obula našuchovacie čierno-biele tenisky a vytiahla ma von zo stanu.
 
„Dobre, to by stačilo, Alice.“
Edward si ma majetnícky ukradol jeho sestre ktorá ho prebodla nadšeno-vraždiacim pohľadom. Nikdy som nechápala ako môže jeden pohľad obsahovať dva protichodné pocity...
 
„Poď, prejdeme sa, nie?“
Prikývla som. Prešli sme sa. Na každom kroku sme sa bozkávali, a vôbec ma netrápil Jacob. Emmett, Alice, Jasper, aj samotný Edward. Boli nevýslovne šťastný. Emmett vtipkoval, Jasper sa stále smial jeho vtipom, bez ohľadu na to že niektoré vôbec neboli vtipné, Alice spievala a tancovala a Edward? Edward bol šťastný najviac. Nedával to až tak šialene najvao ako jeho súrodenci, ale sálalo to z neho do okruhu nikoľkých kilometrov.
 
Ten čas v lese ubehol ako voda. Nikdy som necítila niečo tak intenzívne...ktovie koľko to vo mne driemalo. Ešte stále vo vzduchu visí jedna otázka...čo bolo pred nehodou, milovala som Edwarda aj predtým? A čo Jake?
 
Práve sme sa vracali domov keď všetci moji spolusediaci naraz začali vrčať. Edward ma ochraniteľsky schmatol do náručia, a o zlomok sekundy na to niečo zboku vrazilo do auta...