Prvé stretnutie

Nová poviedka, zatiaľ len jednorázovka sa pohráva s novým svetom upírov, kde slnko škodí a krv je pre upírov potrebná. Kde je hierarchia darcov a prijímateľov. Prvá časť zatiaľ neodhaluje veľa a ak o ňu bude záujem, pridám ďalšie časti! Chyby mi odpustite :)

Prvé stretnutie

„Vezmem len tú kolu a som u…“ Bolo pár minút po západe slnka, keď som sa v prostred vety zasekla. Stál tam, rovno pred tou skrinkou kde sa nachádzala kola. Pamätám si ho, bol tu včera na tej párty, ale nechápala som, čo tu robí teraz. Kým som si to stihla premyslieť, z úst mi vyletela otázka.

„Čo tu robíš?“ Aj keď moje priateľky, vzdialené len pár izieb ďalej, stále niečo vraveli, keď prehovoril nepočula som ich. Ostala som mu visieť na perách a chcela som aby prehovoril znova.

„Pozvala si ma.“ šepol príťažlivým tónom. Omámene som zažmurkala. Usmial sa, len tak sa mu zdvihli kútiky úst.

„To bolo včera.“ vysúkala som zo seba s veľkou námahou. Zamrkala som a znova som sa presvedčila, že som si ho nevymyslela. Mojím priateľkám muselo byť podozrivé, že sa tak dlho nevraciam, preto jedna z nich Caroline vyšla z izby. Keď ma tam zbadala aj s pánom úžasným, tak zmeravela potom sa rýchlo usmiala a zavolala na zvyšok. Za pár sekúnd zmizli, stihli mi tak akurát povedať, že o hodinu sa stretneme. On tam medzitým stál. A skutočne vyzeral ako pán úžasný. Prebehla som ho očami, alebo som sa o to pokúsila, lebo akonáhle som sa mu zahľadela do očí, nedokázala som sa pohnúť. Usmial sa a potom akoby si spomenul na čo tu je, pokračoval.

„Niečo potrebujem a môžeš mi to dať len ty.“ povedal dokonalým sexi zvodným hlasom. Striasla som sa od vzrušenia. Pri myšlienke, že tento chlap odo mňa niečo potrebuje, som sa striasla znova. Ako omámená som podišla o pol kroku a on sa znova usmial. V tom úsmeve bolo niečo víťazné. Chcela som aby znova prehovoril.

„Omámil si ma niečim?“ spýtala som sa, a znova o pol kroku som sa posunula k nemu.

„Mala by si to vedieť. Cítiš sa omámená?“ Zvodne pozrel cez tie dokonalé riasy. Nepohnuto som stála a snažila som sa premyslieť si jeho otázku.

„Som.“ Šepla som. Áno som omámená jeho prítomnosťou. Cítila som akési nebezpečie keď som sa k nemu pohla, ale nedokázala som sa zastaviť. Znova som sa o krok priblížila, delilo nás sotva pár krokov. Keby sa on pohol ku mne mohla som sa ho dotknúť. Zdvihla som oči k nemu. Bol taký vysoký. Týčil sa nado mnou. Keď som sa nad tým zamyslela, skoro každý sa nado mnou týčil. Keď niekto merá slabých 163 cm je to zrejmé. Ale z neho išla sila, akoby sa týčil aj nad chlapom vyšším od neho. Kým som si ho prehliadala pýtala som sa ho ďalej.

„Čo ti môžem dať?“ spýtala som sa. Zvodne som zamrkala. Nikdy som sa takto nesprávala, ale on vo mne prebúdzal pocity ako ešte nikto.

„Mám pocit, že som smädný.“

„Voda je v kuchyni.“ Okamžite som sa chcela otočiť a rýchlo mu dať niečo na pitie, chytil ma však za ruku. Otočila som sa a jeho náhla blízkosť znova vo mne vyvolala triašku. Hypnotizoval ma pohľadom.

„Chcem piť z teba.“ Šepol a sklonil sa k môjmu uchu. „Musíš byť taká sladká.“ Odtiahol sa a usmial sa. Vtedy som si všimla, že na jeho úsmeve je niečo čudné. Jeho očné zuby boli dlhšie. Ako zmyslov zbavená som si siahla na vlasy a dala som si ich nabok aby bez ťažkostí dosiahol na môj krk.

„Prečo sa nebojím?“ šepla som skoro bezhlasne, ale aj keď tá veta bola taká tichá bolo cítiť, že sa mi trasie hlas. Nie však od strachu ale od vzrušenia.

„Zariadil som to tak.“ Povedal. Teraz som sa na neho na chvíľu zahľadela, chcela som vidieť toho po kom tak túžim. Bol dokonale krásny. Jeho krása bola možno až nebezpečná. Mal čierne vlasy, čierne ako noc a jeho oči boli tak tmavo modré ako hlboký oceán a ja som sa v nich topila. Pery mal plné, krásne rúžové. Tie pery doslova na mňa kričali, že ich mám pobozkať. Nikdy som sa takto nesprávala, nebozkávala som neznámych ľudí, neponúkala som sa im. Ale pri ňom som bola iná.

„Pi. Koľko len chceš, som tvoja.“ Aj mňa samu prekvapil môj silný hlas.

„Nieje to také ľahké. Musíš niečo aj ty spraviť.“ Povedal a sklonil sa ku svojmu zápästiu. Keď sa do neho celou silou zahryzol, chcela som vykríknuť, ale akonáhle som zbadala tenký pramienok krvi, nevedela som sa sústrediť na nič iné. Nakoniec sa mi podarilo zdvihnúť oči k jeho tvári.

„Pi.“ prikázal silným hlasom. „Pi a budeš celá moja.“ Sklonila som sa k jeho zápästiu . Oblizla som pramienok krvi a celá som sa zachvela. Chutila síce po hrdzi a soli, ale bola v nej zvláštna prímes vášne. Oči som znova zdvihla k nemu akoby som si pýtala povolenie ochutnať túto božskú tekutinu znova. Prikývol, znova mi ju ponúkol.

„No tak, pi. Čím viac sa napiješ, tým viac budeš moja.“ prehlásil zvodným hlasom. Chytila som ho za neporanenú tuku a ťahala som ho do obývačky. Jemne som ho sotila na sedačku a obkročmo som si na neho sadla. Vzala som jeho ruku a znova oblizla jeho krv. Cítila som ako mi tečie dolu krkom, doslova som cítila ako ma opája a mieša sa s tou mojou. Sala som z rany a neušiel mi tichý vzdych pána Dokonalého. Usmiala som sa a s ešte krvavými perami som sa priblížila k jeho perám.  Tak isto sa usmial a zmocnil sa mojich pier. Tento bozk bol iný ako každý iný predtým a milión krát lepší. Krv vo mne akoby vrela od náhlej túžbe. Chcela som jeho telo, jeho krv, chcela som ho celého. Povalila som ho na sedačku stále ho bozkávajúc. Natiahla som ruku kým som nahmatala ozdobnú dýku čo doteraz odpočívala v stojane nado mnou. Keď som ucítila jej studenú rukoväť vo svojej ruke odtiahla som sa. Celá zadýchaná z predchádzajúceho bozku som sa porezala na krku. Okamžite som cítila ako mi pramienok krvi steká po krku. Vášeň a túžba v jeho očiach vzrástla, pohybom rýchlym, že som ho ani nezaregistrovala som sa dostala pod neho. Triasol sa na celom tele ako odolával krvi. Tentoraz som ho ponúkala ja. Prešla som si rukou po rane a ruka sa mi zmáčala vlastnou krvou. Natiahla som ruku a prešla som ňou zvodne po jeho perách. Vtedy už nevydržal a sklonil sa k môjmu krku. Moje ruky som mu položila na tvár a jemne som ho pridržiavala pri mojom krku. Cítila som ako hltá moju krv, ale necítila som nič okrem narastajúceho vzrušenia. Celá som sa triasla. Odtrhol sa a z kútika pier mu stiekol pramienok mojej krv. Pritisla som moje pery na tie jeho a rukami som zablúdila k lemu jeho trička. Odtrhli sme sa len na sekundu, len na tú jednu sekundu, keď som musela pretiahnuť tričko cez jeho hlavu. Znova sme sa k sebe pritisli a ja som rukami prechádzala po jeho dokonalej hrudi. Perami prešiel na môj krk a ja som zaklonila hlavu. Znova namočil pery do mojej krvi a prešiel po ranke jazykom. Tíško som zavzdychala. Prešiel nižšie až sa dostal k môjmu výstrihu. Stále ma bozkávajúc prešiel rukami k lemu môjho trička. V tej chvíli som netúžila po ničom inom len aby pokračoval, chcela som aby sa so mnou vyspal. Vtedy ho však pustil a prestal ma aj bozkávať. Odtiahol sa a ja som najprv nechápala o čo ide. Po tom sa usmial a ukázal aj pri tom jeho úžasné zuby.
„Vzal som si čo som potreboval. Nabudúce si možno vezmem aj čo chcem.“ Povedal a zmizol. Jediné slovo sa mi opakovalo v hlave. Nabudúce.