Princezná večnosti- 2 Večierok







 

2. kapitola- Večierok
Dni plynuli a ja som stále premýšľala či som spravila správne odísť do Ameriky, nie že by som mala nie čo proti USA veď aj ja som z polovice američka ale narodila som sa v Benátkach v najromantickejšom meste sveta ale že by to nejako ovplyvnilo môj romantický život to sa nedá vôbec povedať. Mám veľa priateľov ale stále som nenašla toho pravého, čo sa aj čudujem veď mám len sedemnásť rokov a chalani v mojom veku sú otrasný.  Možno som sentimentálna ale stále verím že raz stretnem môjho vysneného princa na bielom koni.
 Z mamou som si emailovala každý deň. Nikdy som jej nevyčítala že odišla lebo ona miluje cestovanie a hlavne svoju prácu, robí pre Nato o OSN ako poradca pre medziľudské vzťahy, teda pomáha domorodým kmeňom sa viac zblíž z prisťahovalcami a naopak. Mama má vlastný svet v ktorom verí že ľudia by mali byt tolerantný a rešpektovať každého odlišnosť, možno preto sa s Thomasom rozviedli lebo jeho a v mojom svete sa odlišnosť netoleruje a tí iný sa hneď odsudzujú. Práve takáto zmena my možno prospeje normálny ľudia, tým normálnym myslím to že každý deň nechodia na večierky, aukcie a priateľov si nevyberajú podľa núl na bankovom konte alebo pôvodu. Z premýšľania na vytrhla moja praštená kamarátka Lili keď my priniesla ďalší kostým na preskúšanie. Totižto v piatok ma čaká moja posledná milánska módna noc. Lebo už v sobotu letí za mamou.
„Sisi to si musíš bezpodmienečne vyskúšať , budeš vyzerať ako pravá princezná z minulého storočia“ Lili a jej nápady chce byt totiž návrhárkou a ja som jej pokusný králik.
„Ty si sa hádam pomiatla veď v tomto ma všetci vysmejú!“ začala som krič ale to som nemala spraviť lebo Lili chytala brontavú farbu a to je zle.
„Tak toto si vyprosím, náhodu máš teraz na sebe najnovší módny hit trošku prerobený mojou maličkosťou a tématom večera budú kostýmy z prelomu 19 a 20 storočia a červené šošovky . takže ma milosť pani bude musieť pretrpieť o obliecť si to“ otočila sa na podpätku a odkráčala z mojej izby a mňa tu nechala s tou hrôzou , som strašne zvedavá ktorý idiot vymyslel tému večera. Veď kto by nosil asi červené oči?
„ Lili môžeš my prosím ta prísť spraviť účes ?“ urči stojí za dvermi a čaká len na to aby si zo mňa spravila barbie v životnej veľkosti. Keď sa Lili konečne vyriadila a mňa bolela nehorázne hlava. Dúfam že my ostali aspoň nejaké vlasy, išla som do zeleného salónika čakať môj doprovod na dnešný večer Dominika. Dominik je úžasný spoločník a môžem povedať že je fakt pekný, ale má jednu závažnú chybu akú majú chalani ako on neustále myslí iba na jednu vec a to na sex .
„Čau výsosti ste priam božská“
„Dome aj ti vyzeráš dobre, ale už by sme mali ísť aby sme to stihli“ rozlúčili sme sa ešte z Mary a nasadli do je ho nového Porsche Cayman S. Dominik riadil samozrejme ako blázon, ja som si len v duchu priala aby nás zastavili karabinieri čo by asi povedali na naše červené oči mysleli by si že sme nadrogovaný ale stálo by to za ich výraz tváre. Cesta netrvala dlho za polhodinu sme boli pred módnym domom Armani. Dnes sa tu zišla naozaj smotánka z celého talianska. Každý na uvítanie dostal swarovskeho šperk tvare ruže, to máte ako keď idete do klubu a tam vám dajú na ruku pečiatku , keby ste vyšli aby ste sa mohli vrátiť a na to je tá ruža len toto je vyššia spoločnosť.
Večer prebiehal úžasne bola prehliadka najnovších modelov ktoré oficiálne ani neboli uvedené na trh , šampanské tieklo prúdom a tancovalo sa, teda hlavne ja, milujem tanec. Keď sa my Dom stratil z dohľadu, asi išiel baliť nejakú peroxidovú blondínu (jeho obľúbený tip) prišiel za mnou veľmi dobre vyzerajúci muž a požiadal ma o tanec, to by nebolo nič prekvapujúceho muži na mňa leteli  aj keď ja osobne neviem ani prečo, ale no sa my od prvého okamihu zdal zvláštny a mal strašne ľadový dotyk. „Ako je možné že taká krásna princezná je sama, byt tvojim spoločníkom tak sa od teba nepohnem ani na krok“ a nahodil zvodný úsmev z ktorého my behali zimomriavky po chrbte.
„Ja mám spoločníka a neviem odkedy sme si mi dvaja potykali ani nepoznám tvoje meno“ povedala som trochu urazene a jemu sa ešte viac rozšíril úsmev.
„Och čo som to len za nevychovanca , ospravedlňujem sa moje meno znie Aro Volterry“ Volterry nepočula som už o ňom? Hm zvláštne
„ A mohol by som poznať tvoje meno?“ opýtal s a šarmantným hlasom, ten si musí myslieť že nemám žiadne vychovanie.
„ Sarah Alessandra Enrica Parker pre priateľov len Sisi.“
 „Božské meno pre večnú princeznú“ povedal to  tak potichu že som si ani nebola istá či to vôbec povedal.
„Takže Sisi ty si princezná?“
„No teraz áno a vo skutočnosti nie“
„ A chcela by si ňou byt aj v skutočnosti?“ povedal veľmi zahadným a tajomným hlasom ale nemám z neho zlý pocit možno budeme aj dobrými priateli. Tak mu odpoviem že áno len zo zvedavosti.
„Prečo nie kto by nechcel.“ Povedala som zo sladkým hlasom.
„Dobre teda Sisi ,rozhodla si sa tak teraz prijmi odo mňa ten to dar na znak tvojho večného titulu.“ Vytiahol z vrecka sametovú krabičku a podal my ju, keď som ju otvorila prestala som dýchať. Bol v nej červeno čierny diamant v tvare väčšej kvapky a po stranách mal niečo ako znaky erbov a bol na zlatom prívesku. Zrazu som nevedela čo mám robiť srdce my bilo ako o závod a ja som si premietala kto z nás dvoch je väčší blázon. Určite si zo mňa len uťahuje veď uvidíme.
„To nemôžem ...“ nestihla som dopovedať lebo my priložil na pery jeho ľadový prst.
„ Samozrejme že môžeš, je to dar a hádam ma nechceš uraziť tak si ho vezmi.“ Povedal hlasom ktorému sa nedávajú námietky.
„ Dobre teda ja ho prijmem a ďakujem.“
„Nemáš my za čo ďakovať, musím ja tebe poďakovať urobila si ma nesmierne šťastným že si prijala tento šperk, ktorý je znakom večných vládcov.“ Povedal to veľmi hrdo a zrazu sa sklonil a pobozkal ma na čelo. Ohromene som na parkete stála asi 5 minúť a spracovávala som čo sa vlastne stalo. On bol už preč a nikde som ho nevidela.
„ Sisi už by sme mali ísť je neskoro.“ Povedal zrazu Dom ktorého som si ani nevšimla a od strachu sa nadskočila.
„ Sarah ideš?“ iba som pokývala hlavou a oči som upierala stále na sametovú krabičku v mojich rukách. Keď ma Dom priviezol Mary ešte na mňa čakala tak som jej to všetko vyrozprávala, ona len neveriacky zakrútila hlavou a poslala na spať. V noci som sa stále prevaľovala a nevedela zaspať, stále som myslela na Ara a jeho slová. Myslel to vážne alebo si zo mňa robil srandu? Určite to druhé, ja som taká naivná každému hneď všetko uverím Mary má pravdu a už sa tým viac nebudem zaoberať. Prebudila som sa do upršaného rána teda skôr obeda na Miláno neobvyklé hlavne v tomto ročnom období, ale s tým som si aj uvedomila čo je dnes za deň a čo ma všetko dnes čaká Odchod!! Zbalená som bola veď vo Forkse asi nebudem môcť nosiť moje obvyklé oblečenie lebo by som zamrzla. Takže to znamená že keď priletím do Seattlu tak musím ísť bezpodmienečne na nakúpi aj tak by som išla:-)o druhej má prísť Thomas z najnovšou priateľkou a moji kamoši s ktorými sa rozlúčim, ale najviac my bude chýbať moja Mary. Keď som bola už pripravená no nielen fyzicky ale hlavne psychicky tak som za všetkými zišla dolu sa rozlúč a potom hurá nový svet.