Prepáčte...

...strašne sa vám chcem ospravedlniť...
Ale nemám najmenšie tušenie kedy pribudne ktorákoľvek kapitola ktorejkoľvek poviedky. Som úplne neschopná niečo napísať. Nebudem sa tu rozpisovať, ale zlomené srdce robí divy, takže aj keď sa veľmi snažím niečo napísať, akosi ma chytí kŕč a mám chuť vracať, prípadne kričať a plakať.
A ešte aj zničiť všetko aspoň trošku pozitívne, vyzabíjať všetky postavy...
Netuším kedy sa dám zase dokopy, ale dovtedy...
Momentálne sa EXTRÉMNE snažím napísať už týždeň Ako brat... no nepadla ani jedna A4. Je to iné keď sa zmenil aj skutočný život. Neviem prečo. Neviem ako to mám popísať, asi si to každý vyložíte po svojom. Aj s týmto článkom sa trápim dobrú pol hodinu. Mám chuť s tým skončiť. Utnúť to. Píšem knihu. Nie o upíroch...o skutočnom živote. Baví ma to. Viac než všetky poviedky dohromady.
Stále čítam vaše poviedky. Nekomentujem, ale je vám jasné, že ich hltám a milujem. No nie som schopná niečo napísať.
Prepáčte.
Ja sa vrátim. Netuším kedy, ale vrátim sa. Zatiaľ...