Nova laska navždy...? 5.časť Vysvetlenie

prosím dajte mi komety ako sa vám to páči....dakujem
5.časť Vysvetlenie
 
Zaspávala som s krásnym pocitom z dnešného dňa. Bol to ten najkrajší deň s Edwardom a možno aj z celého môjho života.......
 
Dobré ráno Bella, zobudila ma mama zrazu. ,,Vstávaj do školy“ do kelu ja som si ani neuvedomila, že dnes už idem do školy. Od vtedy čo Jacob zomrel som v škole nebola, lebo by som to asi tam nezvládla, každý by ma ba ľutoval a na to ja nemám náladu. Ale už to sú tri týždne čo som tam nebola a to sa zdá mamine veľa čiže dnes už musím, aj ked sa mi vôbec nechce. ,,Mami a musím tak ísť nemôžem byť ešte týždeň doma“ spýtala som sa jej aj ked mi bolo jasné, že je to zbytočné. ,,Bella nevymýšľaj, ja vidím, že už ti je dobre. Chodíš už von a nevyzeráš, že by si bola nejako veľmi smutná. Tak vstaň a obleč sa. Čakám na teba dole aj s raňajkami. ,,Och dobre teda mami, idem“ pomaly som vstala z postele a išla ku skrini. Vytiahla som si prvú vec ktorú som videla a to boli čierne obtiahnuté nohavice a k tomu šedé tričko batman ktoré som tak milovala. Obliekla som sa a šla do kúpelne. Zapojila som si žehličku na vlasy lebo vyzerali hrozne. Medzi tým ako sa žehlička nahriala som sa namaľovala a vyčistila zuby.
,,Bella kde si?“ kričala na mňa mama. ,,Ešte som v kúpelni, žehlím si vlasy“ ona je hrozná vždy ma neskoro zobudí a potom ma naháňa nech si pohnem. ,,Dobre, ale pohni si ešte si neraňajkovala a za chvíľku už musíš ísť!“
,,Mami aj tak niesom vôbec hladná“ nemala som chuť jesť. ,,Bella vieš, že musíš jesť každé ráno lebo budeš mať vredy“ aj takk jesť nebudem lebo potom nestihnem prísť do školy na čas. ,,Mami, ale aj tak nestíham“ zase ma zdržuje. ,,Okej Bella tak ked si prestaneš žehliť vlasy tak všetko stihneš, a ešte keby si vedela ako si ich týmto ničíš“ toto mi vravela vždy ked som si žehlila vlasy. Ale ja za to nemôžem ja cgcem vyzerať aspoň trochu dobre. ,,No jasné, ja sa radšej upravím než sa najem!“ chcem pred Edwardom vyzerať dobre. ,,Prestaň, a pod dolu“ aj tak nepôjdem ,,ja dolu nejdem ja si musím vyžehliť vlasy snáď nepôjdem do školy jak debil s jednou polovičkou vlasov vyžehlenou a jednou brčkavou“ zase sas ráno pohádame to nemám rada. ,,Nestíhaš!“ ako keby som ja nemala u seba hodinky. ,,Ja viem mami, ale je to tvoja chyba lebo si ma neskoro zobudila.“
,,Zase dávaš všetko na vinu mne“ už som si dožehlila vlasy mala som ich úplne rovné. ,,Už som tu mami, ale aj tak nestíham čiže raňajkovať nebudem a idem hneť do školy“
,,Sa tak ponáhľaš za Edwardom? Že sa Bella nehanbíš pred necelým mesiacom ti zomrel Jacob, ale naňho už kašleš a stále beháš za Edwardom!“ to čo mi teraz mam povedala ma dosť zaskočilo, nečakala som, že by mi takéto niečo povedala. Nechcela som ju už viac počúvať tak som si zobrala zo stola desiatu a šla do školy. 
Celú cestu som myslela na to čo mi povedala mama , sa Bella nehanbíš pred necelým mesiacom ti zomrel Jacob, ale naňho už kašleš a stále beháš za Edwardom´ na túto vetu som nemohla zabudnúť.
Za desať minút som bola v škole. Pozrela som sa na parkovisko a hneť som si všimla, že na ňom stojí Edward pri svojom aute a kive mi. Vystúpila som a šla hneť za Edwardom lebo mi ukazoval aby som tak šla, ale ked som vyrazila za ním, ale on začal ustupovať a išiel smerom do lesa ktorý bol pri škole. Tak som išla teda za ním. Prešiel kúsok do lesa a tak zastal. ,,Ahoj Bells“ pozdravil ma milo ,,Ahoj“ pozdravila som ho aj ja a on pristúpil ku mne a krásne ma pobozkal. ,,Bella prepáč, že ťa tu zdržujem, ale chcem ti niečo povedať“ ked to dopovedal krásne sa na mňa usmial ,,dobre tak začni“
,,Prvá vec je, že si dnes neuveriteľne krásna a potom je tu taká vec. Neviem, že či by sme sa mali dnes ukazovať v škole tak, že sme spolu alebo také niečo, lebo vieš bojím sa, že ti začnú všetci nadávať kôli Jacobovi, ale o tom nechcem hovoriť pripomínať ti to. Takže ma napadlo, že by sme sa v škole moc nebavili, a hneť po škole by som prišiel ku tebe a niekam by sme si vyrazili“ on sa za mňa hanbí, alebo čo? Je pravda, že by bolo asi lepšie keby sme sa moc nebavili a hlavne si nedali pusu pred všetkými, ale ja nevydržím bez neho deň v škole ešte ked ma bude asi každý ľutovať. ,,Edward ty sa za mňa hanbíš?“ nedalo mi to a musela som sa ho to spýtať. ,,Nie nie nie nie nie Bella to vôbec, ale vieš nebviem či je to taký dobrý nápad sa hneť prvý deň v škole takto ukazovať, prepáč, ale naozaj nechcem aby na teba vštci zazerali...“ to bola prvda ,,Okej Edward, ale nečuduj sa ked budem ma teba celý deň v škole pozerať.“
,,Dobre aj ja sa budem na teba. A hneť po škole prídem ku tebe a všetko si vynahradíme“ povedal a priblížil sa ku mne a začali sme sa neuveriteľne krásne bozkávať.
..Tak teda pekný zvyšok dňa“ povedal a išiel do svojej triedy. ,,Aj tebe“ popriala som mu, ale to už asi nepočul. A tak som sa aj ja vybrala do triedy.
V škole na mňa každý zazeral čo mi liezlo neuveriteľne na nervy. Prišla som do triedy a celá trieda sa na mňa pozerala. Sadla som si a hneť ku mne prišla Jessica a začala ma ľutovať. ,,Jess ja som v pohode“ povedala som jej a mierne som sa otočila.
 
 
 
A takto to šlo celý deň, presne jak som čakala každý ma ľutoval.
Ja viem, že to čo mi povedala mama je čiastočne pravda, ale proste mne je pri Edwardovi dobre a vždy pri ňom na Jacoba nemyslím.
 
Keď som prišla domov zložila som si tašku v izbe a išla som sa naobedovať do kuchyne. Vedela som, že mám obed v chladničke tak som si ho vytiahla dala do mikrovlnky. Za dve minúty som mala obed zohriaty tak som si ho vytiahla a začala som jesť. Dojedla som a dala som tanier do umývačky. A zrazu zazvonil zvonček pri dverách. Bolo mi jasné, že to bude Edward a tak so išla otvoriť. ,,Ahoj Bella“ pozdravil ma a dal mi jednu veľkú krásnu pusu, že som ho ani nestihla pozdraviť. Vošiel dnu a šli sme do mojej izby. ,,Tak ako si sa dnes mala???“ opýtal sa ma veľmi milo. ,,Zle lebo som nebola s tebou“ odpovedala som mu a usmiala sa. Sedela som na stoličke pri písacom stole a Edward bol na posteli. A tak som sa zodvihla a prešla ku nemu na posteľ. ,,Nepreháňaj, a čo sa ti stalo zaujímavé?“ ach toľko otázok....,,Len ma vštci ako som aj čakala ľutovali tak som šťastná, že už som doma a s tebou“
,,Aj ja som rád láska“ hmmmm asi sa niečo stalo, lebo takto mi nikdy nepovedal. A ako inač sme sa začali zase bozkávať.
A ešte sme boli len na začiatku a zazvonil telefón. Tak sme museli skončiť a išla som ho zodvihnúť, Edward išiel za mnou ako chvostík. ,,Prosím“ povedala som, keď som zodvihla telefón. ,,Dobrý deň tu je náčelník Peter Tinkler, je pri telefóne Bella Swanová?“ vtom ma úplne zarazilo. Zase polícia, čo sa stalo?.... ,,áno“ povedala som a čakala na odpoveď. ,,Okej, v aute teraz už bohužiaľ mŕtveho Jacoba Blacka sme našli list na ktorom je napísané, že je určený pre Bellu Swanovú.“ Čo to má byť?
,,Aha“ nevedela som čo mám viac k tomu povedať. Bola som veľmi prekvapená. ,,Kedy máte čas aby ste si poň prišli?“
,,No aj teraz, keď môžem?“ som zvedavá čo tam je napísané. ,,Dobre tak vás budeme čakať.“ Dúfam, že nebude Edwardovi vadiť keď si po ten list pôjdem. ,,Budem sa ponáhľať, dovidenia“
,,Dovi zatiaľ“
 
,,Bella čo sa stalo?“ opýtal sa ma veľmi starostlivo Edward.
,,volali mi z polície, že našli v Jacobovom aute list pre mňa, a mám si poň dojsť čo najskôr.“
,,aha, tak ideme tam nie?“ ja ho proste milujem.
,,To by ti nevadilo?“
,,Pre teba by som spravil všetko“ povedal a dal mi pusu na líce.
,,Ďakujem ti, tak teda ideme hej?“ a postavila som sa.
,,Jasné, že ideme, ale mojim autom a šoférujem ja!“ hm keď bola toto jeho podmienka tak s ňou súhlasím.
,,Dobre, idem sa obliecť a môžeme vyraziť“
,,Počkám ťa tu dole, aby som nerušil pri prezliekaní“ to je, ale trdlo.
,,Ale keď chceš tak môžeš sa ísť pozrieť“ bola som zvedavá ako zareaguje.
,,Bella neprovokuj ma“ 
,,To nemám v pláne, len ťa pozívam“ myslela som to zo srandy, ale on sa zrazu postavil ,,Tak pod teda ideme“ to som vôbec nečakala.
Vošli sme do izby ja som pristúpila ku skrini a vybrala som si obyčajné úzke rifle a nejaké tričko s trblietavým nápisom. To čo som mala na sebe som si dala dole a pozrela som sa pri tom na Edwarda ten na mňa vypleštil oči a ,,Bella ty si ešte krajšia keď ťa vidím takto“
,,Teraz nepreháňaj ty!“ povedala som mu a rýchlo som si obliekla pripravené veci. ,,Ja nepreháňam si vážne krásna“ povedal mi a išiel ku mne aby mi dal pusu....
Nasadli sme teda do auta a išli sme na políciu. A vtom ma napadlo, že som zabudla mame napísať lístoček, že kde som a mobil som si tiež zabudla doma. Sakra! A vtom som si neuvedomila, že som to povedala nahlas. ,,čo sa deje?“ spýtal sa ma Edward. ,,Ale nenapísala som mame odkaz a mobil mám doma. ,,Tak na tu máš môj a zavolaj jej“ a podal mi telefón. Keď sa rozsvietil zbadala som, že Edward má moju fotku na tapete. Ja ho asi zabijem, ale je to zlaté od neho. ,,Jé ty ma máš na tapete?“ spýtala som sa ho síce hrozne blbú otázku, ale tak čo už. ,,Hej vadí ti to?“ spýtal sa ma tak zlato ( vyľakane) ,,nie nevadí ďakujem“ a začala som ťukať mamine číslo a potom som ho vytočila. Po pár zvoneniach to mama zdvihla, ja som jej všetko povedala a zložila som. Podala som telefón Edwardovi a vtom som si všimla, že už sme pri polícii. Vošli sme dnu a Edward ma chytil silno za ruku. ,,Bella pod a neboj sa“ povedal mi milo a dal mi pusu do vlasov. ,,Ďakujem ti Edward za všetko, ľúbim ťa“ povedala som mu, lebo tak som to aj cítila a usmiala som sa. Pristúpili sme ku informáciám a Edward začal ,,dobrý deň, my sme sa tu mali staviť, lebo Bella volali, že tu má list ktorý našli v aute Jacoba Blacka a má sa poň zastaviť“ a ani ma nenechal prehovoriť. ,,aha jasné mám tu odkaz od nich, dobre takže choďte na tretie poschodie kancelária číslo päť“ povedala nám tá pani a rozlúčila sa s nami. ,,Tak pod Bella“ povedal mi Edward a potiahol ma za ruku. Postavili sme sa ku výťahu a privolali sme ho. Celý čas sme boli ticho a Edward určite cítil ako sa trasiem. Vošli sme do výťahu a Edward sa obrátil ku mne a pobozkal ma. Trochu ma to ukľudnilo. Vystúpili sme a pomaly sme išli ku tej kancelárii. ,,Bella neboj sa som tu pri tebe a vždy aj budem, nezabúdaj“ a zase sa usmial a pobozkal ma. ,,Ďakujem ti“  povedala som mu a zaklopala na dvere. ,,Vstúpte“ ozvalo sa spoza dverí. Zhlboka som sa nadýchla a spolu s Edwardom sme vstúpili dovnútra. ,,Dobrý deň“ pozdravili sme spolu s Edwardom spoločne. ,,Dobrý, takže v viete prečo tu ste čiže sadnite si“ povedal nám ten policajt a a ukázal na sedačku ktorá tam bola. Sadli sme si a ten policajt začal. ,,Takže, ked sme boli vyšetrovať prípad tej nehody Jacoba Blacka tak sme našli v boxe na cédečká jeden list na ktorom bolo, že je pre Bellu Swanovú a tak sme sa pozreli d záznamov aby sme zistili, že kto si a tak sme ti potom zavolali“ povedal mi a podal mi list. ,,Ďakujem“ na viacej som a nezmohla. ,,Takže, keď chcete tak si to môžete prečítať aj tu, ale môžete aj už vlastne ísť“ vedela som, že by som to tu nezvládla hneť by som sa rozplakala a nechcela som to čiže to bude lepšie radšej vonku. ,,Prepáčte radšej asi vonku“ povedala som mu a postavila som sa. ,,Dobre tak teda dovidenia“ povedal policajt a podal mi ruku. ,,Dovidenia a ešte raz ďakujem“ a tiež som mu podala ruku na pozdrav. Chytili sme sa zase s Edwardom za ruky a spoločne sme vyšli z dverí. ,,Tak kam chceš isť?“ opýtal sa ma milo. ,,Niekam si sadnúť aby som si to mohla prečítať“
,,A nechceš si to prečítať až doma, keď budeš mať kľud?“ opýtal sa ma milo.
,,Práveže ja chcem aby si bol pri mne ty keď si to budem čítať teda keď ti to nebude vadiť!“ lebo ja yb som chcela aby bol Edward pi mne on ma vždy podrží a vie ma ukľudniť. ,,Mne to nebude vadiť teda ak chceš mne bude potešením byť pri tebe“ povedal mi a zase mi dal pusu.
 
 
,,Tak a sme tu“ povedal Edward, keď konečne zastal asi po pol hodine jazdy. ,,No konečne“ bola moja jediná odpoveď. Edward vystúpil a prišiel ku mojej strane dverí a otvoril mi ich a  ja som vystúpila. Edward ma zase chytil za ruku a potiahol ma aby som išla za ním . Celú cestu lesom sme sa držali za ruku a boli ticho až kým sme neprišli na jednu malú čistinku a potom Edward začal ,,ked som sa sem prisťahoval tak som sa išiel hneť prejsť aby som to tu spoznal a prvý krát som prišiel sem, veľmi sa mi to tu páčilo je tu proste príjemný vzduch aj príroda tak som si myslel, že by sa ti tu mohlo páčiť a chcela by si si ten list prečítať tu.“
,,Je tu krásne, ďakujem a jasné, že by som si to tu chcela prečítať“ povedala som mu a zase sa naňho usmiala. ,,To som rád zlatko“
,,A vážne ti nebude vadiť, keď tu budem?“ opýtal sa ma Edward zase tak milo. ,,Už som ti vravela, že ja budem veľmi šťastná, ked tu budeš so mnou...“
,,Tak teda dakujem“ povedal a dal mi veľkú pusu.
,,Tak môžeme ísť teda na to aby sme to mali čo najskôr za sebou?“ opýtala som sa ho.
,,hej môžeme je to na tebe“ dúfam teda, že to zvládnem.
Pomaly som otvorila list a chytila Edwarda za ruku silnejšie. On sa ale naklonil dalej odo mňa čomu som nepochopila ,,pod bližšie nie?“ opýtala som sa ho nechápavo. ,,Bells nebudem čítať tvoje listy predsa!“ povedal veľmi divne ,,ale ja som chcela aby si si to aj ty prečítal“ povedala som mu. ,aha ja som si myslel, že si to prečítaš len ty a ja tu budem len ako nejaká záchrana“ povedal nechápavo ,,tak to určite nie pod sem a ideme čítať“ a tak sa Edward dal do pôvodnej polohy a pomohol mi ešte otvoriť ten list:
 
Ahoj Bella asi už teraz čítaš tento list a teda už tu nie som. Prvú vec čo by som ti chcel povedať, že je mi veľmi ľúto ako som sa správal vtedy v tej reštaurácií. V tomto liste sa ti pokúsim všetko vysvetliť a dúfam, že to aspoň trochu pochopíš. Totižto v poslednej dobe sa dialo s Embrym niečo veľmi zvláštne, proste dal sa zrazu ostrihať na krátko, veľmi rýchlo rástol a už sa s nami nechcel skoro vôbec stretávať, a bol veľmi nervózny. A vtedy ked som tak na rýchlo odišiel čo do teraz ľutujem tak mi volal Quil, že sa s Embrym niečo stalo ale viacej mi nechcel nič povedať tak som musel odísť. PREPAC! Keď som prišiel domov tak som išiel hneť za nimi na pláž a keď som uvidel Embryho tak som skoro odpadol stál tak pri Quilovi ako veľký, chlpatý proste bol z neho neuveriteľne veľký vlk. A teda keď som prišiel domov tak som si uvedomil akú veľkú chybu som spravil, že som ťa tak len tak nechal a tak som začal písať tento list. Teda chcem sa ti ešte raz veľmi moc ospravedlniť a povedať ti ľúbim ťa. Budem tvoj anjel strážny aby sa ti nič nestalo! Budem sa na teba pozerať každý deň a myslieť na teba. Veľmi moc ťa ľúbim ešte stále a ver tomu, že ani nikdy neprestanem! ...... ľúbim ťa zlato.... cmuk
 
Po tomto liste sa mi do očí nahrnuli slzy a ako vždy som zase začala plakať. Edward ma hneť objal a začal ma utešovať a pritúlil sa ku mne bližšie. ,,láska moja kľud všetko bude dobré, aspoň už vieš čo sa stalo. Pod sem ku mne.“ Povedal mi a začal si ma priťahovať ku sebe. Svoje slzy som nevedela zastaviť, ale Edwardovi to asi nevadilo. Slzy mi stále utieral a nakoniec mi podal aj kapesník. Stále vravel, že to bude dobré ja viem možno bude, ale nie tak skoro. Edward to všetko myslel dobre a za to som mu vďačná............