Nova laska navzdy...? 1.cast Navzdy v mojom srdci!!!

- Navzdy v mojom srdci!!!
 
Ked som sa ráno zobudila velmi ma bolela hlava. Zišla som dolu po schodoch hned do kuchyne otvorila som skrinku nad sporákom a vytiahla krabicu s liekmi. Hladala som nejaký liek proti bolesti hlavy. Našla som nejaku krabicku bez nápisu ale ked som ju otvorila zistila som že je to paralen. Hned som si zobrala dve tabletky a zapila to ihned vodou. Bola sobota ale mama išla už skoro ráno do svojho malého obchodíku so školskými potrebami a tak som bola sama doma. Išla som sa prezliect ale ked som vyšla hore schodami zazvonil telefon. Utekala som ho rýchlo zdvihnút. Ozvalo sa tam nejaké hlasné šuštanie nechápala som co to je ale nakoniec na mna prehovorila moja jediná láska. Bola som štastná že ho môžem pocut.Už som sa tešila kedy sa s ním stretneme. Dohodli sme sa že za pol hodinku sa stretneme v našej oblúbenej reštaurácií. Rýchlo som sa išla prezliect do mojich najkrajších šiat ktoré som dostala od Jacoba na moje 17 narodeniny. Nastúpila som do môjho malého autícka naštartovala a ponáhlala som sa za Jacobom. Ked som prišla na to správne miesto kde sme sa mali stretnút ešte tam nebol a tam som ostala sediet v aute. O chvílku mi niektoo silno zabúchal na okno. Zlakla som sa ale ked som sa obzrela uvidela som že je to Jacob.Otvoril mi dvere ale ja som mala zamknuté a tam mu to nešlo otvorit len triasol stále s kluckou až po chvílke mu to došlo že mám zamknuté a tak pockal kým odomknem....... otvoril dvere, ja som vystúpila a hned som sa mu vrhla okolo krku. Silno ma objal a dal mi pusu . Potom sme vošli do reštaurácie sadli sme si na naše miesto kde sme mali prvé rande. Cítila som sa tam velmi príjemne.Objednali sme si velký zmrzlinový pohár s cerešnami. Chvílku bolo medzi nami ticho ale potom sme sa zacali rozprávat.
,,Si nejaká biela je ti nieco?" povedal to takým tonom ako keby nemalo byt nieco mne ale jemu.
,,Ale nie nieje mi nic len som sa moc nevyspala" odpovedala som mu.
,,Aha ved ked chceš tak môžeš íst domov sa vyspat a potom sa môžeme sretnút" Jacob bol dnes nejaký divný takto sa nikdy nesprával vždy chcel byt so mnou a nikdy sa mu nechcelo íst prec a ani nedovolil aby som išla len na wc.
,,Nie nie ja nechcem chcem byt stále s tebou" odpovedala som mu aj ked najradšej by som išla domov .... lebo tá hlava ma neprestávala boliet.
,,Tak dobre ako chceš" nezdalo sa mi že to tak Jacob cíti naozaj dnes sa správal velmi èudne ale nechcela som sa ho nic pýtat lebo som sa bála ako zareáguje.
,,Nevedela som co mu mám povedat a tak som bola radšej dnes ticho" bolo to velmi cudné.
Zrazu zazvonil Jacobovi telefon. Hned po prvom zazvonení ho zdvihol. len poèúval ale nic nehovoril. Potom povedal len ,,o.k za chvílu som tam" a zložil telefon. Ihned som sa ho spýtala ,,èo sa deje?" vôbec mi neodpovedal len vytiahol z vaèka pár drobných hodil ich na stôl jemne ma pobozkal, zašepkal ,,lúbim ta" comu som nepochopila lebo vždy mi povedal milujem ta....a rýchlo odišiel na svojej škodovke. Ja som sa nestihla ani spamätat a bol preè tak som zaplatila co sme si objednalia tiež som odišla domov.
 
 
 
Umyla som si ruky, prezliekla som sa a hned som si zapla pocítac a hudbu. Prihlásila som sa na ICQ, pozrela som sa kto je "online" bola tam akurát moja spolužiacka s ktorou som sa bavila iba ked som nieco chcela. Stále som cakala že sa prihlási Jacob ale stále nic ...ved o takomto case tam bol vždy. Chcela som sa ho spýtat co sa dnes stalo. Povedala som si že mu pôjdem zavolat tak som zišla dolu vytocila som jeho císlo stále to zvonilo ale nikto to nezdvíhal po 3 minútach sa ozvala odkazová schránka ,,po pípnutí nechajte odkaz prosím" ozvalo sa a tak som pockala až pípne a povedala som ,,láska prosím ta hned jak budeš doma mi zavolaj, bojím sa o teba .....lubim ta" nechala som odkaz.
Nudila som sa a bola som velmi unavená.
 
                                    ***************
 
,,Ahoj Bella" prebudil ma mamin pozdrav zdola. A tak som musela vstat z postele a íst sa privítat s mamou. ,,Ahoj mami ako bolo v robote?" spýtala som sa jej to lebo ona o nej vždy rada hovorila, proste ona svoju prácu zbožnovala. ,,Výborne bolo, dakujem za opýtanie" to bola jej zvycajná odpoved. ,,Urcite si unavená spravím ti nieco na jedlo?" vôbec sa mi nechcelo nic robit, lebo aj ja som bola hrozne unavená tá hodina ktorú som spala mi vôbec nepomohla. ,,To je až tak moc na mne vidno únava, že mi chceš urobit jedlo?" spýtala sa ma mama, lebo ona vždy rada robila všetko sama a nikdy ma ku nicomu nepustila. ,,Nie nie mami neni na tebe nic vidno, ale tak ja som si myslela že ked si robila celý den tak budeš unavená" musela som jej to povedat  aj ked na nej bolo vidno že je unavená. ,,Tak to som rada že na mne nieje niè vidno lebo ja niesom vôbec unavavená, a tak spravím dnes veceru ja dobre?" zase klamala... ale tak mne je to jedno ,,jasné dobre sprav ty mne a potom ma zavolaj budem v izbe. ,,Dobre". Hned som vyšla do svojej izby a sadla som si za poèítaè, pozrela som sa ci sa neprihlásil Jacob, a velmi ma prekvapilo že je ,online´ , a tak som mu hned napísala ,ahoj´ a cakala som na odpoved. Stále neodpovedal, a mne to hrozne vadilo, lebo som nechápala co sa to deje. Zrazu ma mama zavolala aby som išla jest.  Na veceru bola ryba, ktorú som moc nemala rada, ale tak musela som ju zjest. Pri každej vecery sme sa rozprávali a tak aj teraz a samozrejme mama zacala prvá ,,ako bolo dnes s Jacobom" táto otázka mi liezla na nervy, lebo na nu sa ma pýtala stále. ,,Hrozne" odpovedala som jej len pravdu. ,,A to preco?" bože taká sprostá otázka co ju vlastne do toho je. ,,No proste sa správal cudne" bola som rada že už som skoro dojedla, lebo som mohla íst  rýchlo do izby sa pozriet ci mi už odpísal. ,,Aha tak, ale dúfam že sa nic važne nestalo?" zase sprostá otázka ,,nie niè vážne, neboj sa" rýchlo som jej odpovedala a išla do izby. Asi som bola velmi naivná ked som si myslela že mi odpíše. Napísala som mu znovu ,ahoj co to s tebou dnes bolo?´ , a potom som si zapla telku hned som prepla na MTV bola som štastná lebo išla super pesnièka od Lady Gagy. Ked som sa pozrela na obrazovku pocitacu všimla som si že mi Jacob odpísal ,ahoj za dnešok sa ti velmi ospravedlòujem a slubujem že ti ho zajtra dvojnásobne vynahradím´ no konecne odpísal a ešte takú peknú správu ale problém bol že ja som to chcela vediet hned lebo ma to velmi trápilo, a tak som mu rýchlo odpísala ,dobre tak zajtra sa vidíme ale nemohol by si mi to povedat hned lebo som zvedavá´ bolo mi jasné e mi to teraz nepovie, ale musela som to vyskúšat ,nie nepoviem vydrž do zajtra´ presne jak som si myslela ,okej už sa teším na teba milujem ta´ ešte že už bolo 19.00 , a tak do zajtrajšieho dna nebolo vela èasu. A zrazu sa Jacob odhlásil a to som vedela že sa budem nudit. Stále som bola ešte velmi unavená tak som išla do kúpelne umyla som sa, vyèistila zuby, ucesala som sa a prezliekla som sa do pyžama. Pršla som mame povedat dole do obývaèky že idem spat a popriala som jej dobrú noc ,,dobrú noc Bella a co ideš tak skoro spat?" to bola otázka ako keby mi to zakazovala ,,som hrozne unavená a na zajtra sa chcem dobre vyspat" co bola pravda lebo zajtra budem s Jacobom a nechcem byt unavená. Vyšla som do izby vypla telku odhlásila som sa a jasné že vypla pocítac. Lahla som si ešte chvílku rozmýšlala co sa dnes mohlo stat.........
                                                **********************
Slnko mi silno pálilo do ocí, a tak som musela vsat. Zobrala som si tepláky a tricko a išla som sa umyt a prezliect do kúpelne. Ranajky mi už mama spravila ako každé ráno, tak som si naliala mlieko a sadla za stôl. Hned potom prišla mama ,,dobré ráno Bella" povedala veselo ,,dobé ráno mami dnes si nešla do práce?" spýtala som sa jej aj ked ma to vôbec nezaujímalo. ,,Bella ved je nedela a to mám vždy zatvorené" ja som si vôbec neuvedomovala co je za den ,,aha a co budeš dnes robit?" urcite pôjde zase nieco vybavovat do obchodu tak ako každú nedelu ,,ešte neviem asi pôjdem ku Barbore na návštevu lebo už ma dlho pozývala aby som prišla ale s tým obchodom je vela práce" skoro vôbec som nevnímala co mi mama odpovedala, lebo som cakala kým mi zavolá Jacob aby sme sa dohodli kedy sa stretneme, tak som jej odpovedala ,,okej mami, dakujem za ranajky" a išla som do izby.Upratala som si izbu, ale spomenula som si že som si nezapla mobil tak by sa Jacob nedovolal. Tak som ho zapla a hned som si všimla že mám dva zmeškané hovory od neho...hned som mu zavolala, ale po troch zazvoneniach mi to zrušil, bola som prekvapená co to robí, ale hned zavolal naspät. ,,Ahoj láska tak co teda dnes budeme robit?" spýtala som sa hned jak som zdvihla ,,ahoj ja neviem pôjdeme do kina?" Jacob rád chodil do kina tak som bola rada že sa mu chce ,,jasné dobre kedy ma vyzdvihneš?" dúfam že to bude co najskôr lebo sa ho neviem dockat ,,tak co tak o druhej?" do vtedy síce boli ešte štyri hodiny ale tak to vydržím ,,dobre budem ta cakat, už sa teším" povedala som s radostou ,, aj ja papa" povedal mi a zložil. Doupratovala som si izbu, potom ma mama donútila aby som sa naucila na zajtra do školy. Tak som si sadla za stôl vytiahla som si biologiu a snažila som sa nieco sa naucit, ale moc sa mi nedarilo kedže som stále myslela na Jacoba................................................................... ,,Pod sa naobedova Bella, ale rýchlo lebo to vychladne" ked ma mama volala bolo mi jasné že už je jedna hodina, lebo viem že my jeme vždy o jednej a tak som vedela, že za chvílku pôjdem aj s Jacobom. ,,Už ideem" Zišla som dolu a hned som cítila že mama robila francúzske zemiaky. ,,Sadni si a jedz, lebo to bude studené. Ja som aj išla rýchlo jest lebo za pol hodinu mal príst Jacob. ,,Dobrú chut" zaželala som a zaèala som jest. ,,Dobrú chut Bella" mama bola v poslednej dobe velmi príjemná a milá, možno si niekoho našla co by bolo dobré lebo by sa o môj súkromný život (s Jacobom) až tak nezaujímala. Ked som dojedla umyla som si tanier a išla som sa rýchlo prezliect, ucesat a namalovat. Už boli dve hodiny a Jacob stále neprišiel, ale on bol vždy presný tak som si povedla že ešte chvílku pockám a potom mu zavolám. Bolo už 14:30 a stále neprišiel už za mnou bola aj mama, a hned sa ma spýtala ,,ty si nemala íst dnes s Jacobom?" zase bola taká zvedavá. ,,Mala, ale ešte neprišiel" hrozne som sa onho bála lebo nikdy nemeškal a to sme spolu boli už rok. ,,Tak mu zavolaj Bella ved už mešká pol hodinu" naco mi radí ved snád viem co mám robit. ,,Dobre ja som myslela že ešte chvílku pockám a až potom mu zavolám" ,,už si cakala dlho" a podala mi telefon. Vytocila som jeho císlo, stále to zvonilo a nakoniec to Jacob zdvihol ,,ahoj už idem len som si ešte musel opravitit auto, prepác" nevadí že meškal ale že bol v poriadku ,,dobre cakám na teba" povedla som mu. ,,ponáhlam sa za tebou" ,,neponáhlaj sa ved sú mokré cesty" bála som sa by sa mu naozaj nic nestalo. ,,dobre lúbim ta" to ma potešilo a ešte viac som sa nanho tešila. Ešte som mu chcela odpovedat, ale už to zložil. Tak som sa obliekla,a zišla som dolu pred dom. Chvílu som tam cakala, ale zrazu zacalo silno pršat a tak som išla dovnútra domu aby som nezmokla. Už mi bolo velmi divné že Jacob stále nechodil, lebo odvtedy co sme spolu volali už ubehla dalšia pol hodina. Už sa aj mama bála, že èo sa deje a tak zavolala Jacobovej mame ,,ahoj Christina" povedala hned mama Jacobova mama jeje nieco odpovedlala ale to som nepoèula, ale mama odpovedala ,,aha dobre, tak ked nieco budeš vediet tak mi daj prosím vediet" ešte pocúvala co jeje povie Christina a potom len povedla a,,ahoj" a zložila. Hned som sa jeje spýtala že co a iba mi odpoveala ,,ani Christina nic nevie" bola som hrozne nervozna lebo som nevedela co sa deje, tak som si išla sadnút do obývaèky samozrejme že moja mama hned išla za mnou a zacala ma ukludòovat to mi, ale vôbec nepomáhalo tak som išla radšej do izby. Lahla som si na postel a stále som dúfala že za chílu budem pocut ako niekto trúbi pred domom. Stále nic, nic,nic,nic,nic....až zrazu mi zazvonil telefon hned som sa zdvihla z postele a utekala ku stolu kde som si položila mobil. Mama tiež rýchlo vybehla ku mne do izby ked pocula že mi zvoní mobil. Na displeji bolo neznáme císlo ale tak pomyslela som si že možno volá Jacob od nejakého kamaráta, ale ked som to zdvihla bol to neznámy hlas. Hned som sa spýtala, ze ,,kto je to?" ,,Je tam Bella ?" spýtal sa ma neznámy mužský hlas ,,áno kto je tam?" do riti co sa deje pomyslela som si ,,tu je doktor Waltress z nemocnice Courtnay" tak toto mi už hrozne vadilo co sa to deje ,,co-co-co saaa staaloo?" spýtala som sa hned, mama chcela vštko vediet, ale ja som ju nevnímala lebo som dávala pozor že èo mi povie ten doktor. ,,poznáte Jacoba Blacka?" spýtall sa ma doktor ,,áno poznám je to môj frajer, už mi koneène povedzte èo sa stalo?" vykríkla som do telefonu ,,mal AUTOHAVáRIU" povedal mi ten doktor ,,kto je na druhej strane nerobte si zo mna srandu prvý apríl už bol" povedla som hned, lebo som tomu nemohla verit, Jacob bol vždy velmi opatrný a toto by sa mu nikdy nestalo URcITE nie ,,ja si z vás nerobím srandu" ten sprostý clovek na druhej strane mi ešte ani nechcel povedat kto je naozaj, ved už mi povedal dost bláznivé výmysli tak nech sa už predstavý kto to je, aj tak toho cloveka co si zo mna robí srandu budem nenávidiet do smrti ,,kto ste? nerobte si srandu toto je vážna vec" neverila som mu ,,PROSííííM vás verte mi ja vám hovorím pravdu, je mi to lúto, ale je to pravda" nevedela som tomu uverit, a tak som bola ako keby zaseknutá, a až po chílke som sa spýtala ,, a je v poriadku, co sa mu stalo, je živý, môže rozprávat, hned ho idem navštívit dobre??" všetky otázky som sa spýtala naraz. Nevedela som tomu uverit urcite som v sne nech sa už konecne prosím zobudím, ale doktor zase odpovedal ,,je v umeleom spánku a stále sa nebudí, má zlomené krcné stavce, a návštevy môže prijímat až ked ho definitívne vyšetríme" bože nech sa preberie ja o neho nechcem príst. ,,Dobre a to bude kedy, kedy ho môžem príst navštívit?" chcela som ho už vidiet, pobozkat ho a držat ho za ruku ,,Najskôr až za hodinu, a prosím vás zavolajte aj jeho mame aby prišla tiež, lebo jeje císlo v telefone nemal" ozval sa hned doktor ,,dobre za hodinu sme tam a zložila som. Mama chcela všetko hned vediet, ale ja som nemala chut jeje nic hovorit, mala som chut íst do izby a stále plakat. Ale mama bola otravná tak som jeje všetko povedala. Tá len ostala s otvorenými ústami a zase ma zacala upokojovat. Ja som od nej utiekla s placom do izby.Lahla som si na postel a stále bez prestávky plakala, síce Jacob žil, ale bála som sa. že co ked sa to náhodou zhorší. Potom som sa skúsila trošku sa upokojit aby som mohla íst zatelefonovat Jacobovej mame. Tak som si utrela oci, vysmrkala som sa a zišla dolu. Zodvihla som telefon, vytocila som jej císlo, dlho to zvonilo a potom to zodvihla Christina. ,,áno prosím" ozvalo sa ,,dobrý den tu je Bella" povedla som jej, ale urcite bolo pocut aký mal hlas co som nechcela ,,Bella co sa stalo preco voláš?" povedala Christina velmi nervozne, ale ja som to nevydržala a zacala som zvonu plakat, a tak mi mama vytrhla telefon a zacala ssa ona rozprávat s Christinou ,, ahoj Chris, poviem ti to ja, lebo Bella je na dne" odpovedla jej mama hned ,,co co sa stalo?" povedala Christina nedockavo ,,Jacob mal autohaváriu, ale žije je v poriadku len má zlomené krcné stavce a je v umelom spánku" mama jej to povedala rýchlo aby ju jeho mama neprerušila ,,kde je idem ho hned navšívit" Christina bola nervozna a hned chcela íst za ním ale teraz ešte nemohla, chcela íst za ním tak velmi ako ja. Ale mama vedela že za ním ešte nemôže íst ,,Chris, ale nemôžeš íst teraz za ním až za hodinu, prídeme pre teba domov dobre?" navrhla jeje mama, lebo vedela, že by to ani ona nezvládla. ,,Dobre budem na vás cakat, ale prídte rýchlo" a hned zložila telefon.
Zobrala som si kabelku, nahádzala do nej nejaké veci a zišla dolu ku autu. ,,No pod už Bella, pohni lebo Christina pôjde sama a to by nemuselo dopadnút dobre" kricala na mna mama ,,dobre ved už idem" ako keby som sa ja neponáhlala ved aj ja som chcela co najskôr vidiet Jacoba. Pribehla som ku autu rýchlo nastúpila a išli sme pre Christinu. Ked sme prišli ku ich domu stála už na schodoch a cakala. Mama zastala, ale ani nevypla motor lebo vedela, že hned pôjdeme. Chris nastúpila a rýchlo sme išli. ,,Ahojte" povedala Christina ,,ahoj Chris, je ti už lepšie?" spýtala sa mama lebo bolo na nej vidno že jeje nieje najlepšie. ,,No ani nie ved jak mi môže byt lepšie ked sa stalo to co sa stalo" Chris bola velmi nervozna. ,,Dobre sme tu" oznámila nám mama ako keby sme nevedeli že sme tu. Christina rýchlo vystúpila a hned išla do nemocnice. Mama zamkla auto, ale ja som tam už nebola lebo som utekala za Jacobovou mamou. ,,Bella cakaj!" kricala za mnou mama.
Prišli sme na recepciu, a hned sme sa spýtali, že tu asi pre hodinou priviezli chlapca ktorý mal autohaváriu a my ideme za ním. ,,dobre a ako sa volá?" spýtala sa nás tá teta na recepcií. ,,Jacob Black" vykríkla som ihned. ,,Pockajte pozrem sa kde leží. ,,Tak teda môžete íst na piate poschodie izba èíslo 112" povedala nám a my sme hned išli za ním. Ked sme vystúpili z výtahu hned prišiel ku nám doktor ,,dobrý den vy ste príbuzní Jacoba Blacka?" spýtal sa nás ,,áno ja som jeho mama, toto je jeho priatelka a to je jej mama" odpovedala mu Christina hned. ,,Dobre ja som jeho ošetrujúci doktror tak môžte ho íst navštívit, ale budete tam iba pol hodinu, lebo mmusí mat klud a budem sa chciet s vami porozprávat" povedal nám doktor. On nám tam dovolil byt iba pol hodinu to je hrozne máááálo. Zaviedol nás ku nemu do izby a nechal nás tam samé akurát nás upozornil že máme byt ticho. Hned sme tam vošli a išli ku nemu. Bol sám na izbe, bola to velká izba. Jacob vyzeral hrozne, dýchal pomocou prístrojov a vyzeral ako keby bol mrtvy. Pristúpila som ku nemu a pobozlkala som ho. Mal ladovú pokožku a vôbec sa nehýbal. Ja som si prisunula ku nemu stolicku a sadla si ku nemu. Christina spravila to isté, ale z druhej strany. Držali sme ho a každá sme mu hovorili nieco iné. ,,milujem ta" šepkala som mu do ucha. cakala som že mi odpovie, alebo sa aspon pohne, ale stále nic. Tá pol hodina ubehla hrozne rýchlo a tak pre nás prišiel doktor aby sme už išli. ,,Pani Blacková podte prosím vás za mnou" povedal doktorej Christine. ,,a nemôžem íst aj ja" spýtala som sa doktora hned lebo som chcela vediet všetko o Jacobovom stave. ,,Ked vám dovolí jeho mama tak ja urcite nebudem namietat" odpovedal mi doktor a hned na to Christina odpovedala ,,jasné že môžeš íst ved Jacob by to chcel urcite" to bola pravda Jacob by súhlasil.
Jeho kancelária bola velká a velmi pekne zariadená. Keby nejaký clovek vstúpil do tejto miesnosti ani by nezistil že je v nemocnici. ,,Sadnite si" pozval nás doktor. Všetky sme pristúpili a sadli si na dlhú koženú sedacku. ,,Ked pôjde všetko v poriadku ako je teraz, tak by sme ho mohli asi tak za týžden pustit z nemocnice, ale bude musiet potom byt doma a mat pri sebe niekoho kto sa onho bude starat" zacal nám vraviet doktor. Ked povedal že týžden tak sa mi to zdalo ako vecnost. ,,Dobre a nebolo by možné ho pustit do domácej starostlivosti skôr?" spýtala sa ho Christina, bolo jasné že chce mat Jacoba co najskôr doma ,,prepácte mi, ale urcite skôr ako o týžden to nepôjde" odpovedal jej doktor velmi smutne. ,,aha dobre a môžete sa vyjadrit ku jeho stavu teraz?" požiadla aho Christina .
,,No tak Ked sem Jacoba priviezli, tak bol na tom velmi zle, ale vyšetrili sme ho, dali sme mu pár inekcií, poslali ho na rengen a ešte urobili pár dôležitých vyšetrení..." zacal nám vysvetlovat doktor.
,,Ale prežije to urcite?" povedala nervozne Chris.
,,Tak to vám teraz nemôžem zarucit, lebo sa môže toho vela skomplikovat"
,,Mali by ste sa snažit aby sa mu nic iného už nestalo!" zacala na toho dokora kricat Christina. ,,Pani ukludnite sa, ja sa budem snažit spravit všetko preto aby sa už nic nestalo, presne tak ako to robím pri každom pacientovi" .
,,Pri mojom synovi sa prosím vás snažte najviac" odpoedala mu Chris a nenápadne mu podala obálku, ktorá bola dost plná. ,,To si odložte pani ja nic také neprijímam" rýchlo zareágoval doktor. Bolo na nom vidiet, že je to slušný clovek, ktorý neprijíma žiadne úplatky.
,,Prosím vás zoberte si to, to je za to aby ste sa o môjho syna starali úplne na 100%" povedala mu nahnevane. ,,Nie ja si to urèite nezoberiem ja nic také nechcem a ani nepotrebujem" ten dokotor bol hrozne nasratý. Christina sa nanho pozrela velmi nepríjemným pohladom, vstala, otvorila dvere a odišla. My sme ostali. Ja som chcela vediet ešte nieco o Jacobovom stave, ale doktor nám povedal, že nám už nemá co povedat a aby sme išli. ,,Môžete ho samozrejme príst zajtra navštívit, a ked sa nieco zmení dám vám vediet, dovidenia" povedal nám doktor a zavrel za nami dvere. My sme mu nestihli ani povedat ,dovidenia´. Ked Chistina odchádzala asi vtedy nemyslela na to, že sme ju priviezli my a tak sa nemá ako dostat domov, ale ked sme vyšli tak stála pri našom aute.
Mama odomkla auto, nastúpili sme a išli domov. V aute bolo celú dobu ticho, ale keby sme tu mali pocut myšlienky nás troch tak sa akurát tak prekrikujeme.
 
Sadla som si na postel a zacala som na všetkým rozmýšlat odznovu. Napadlo ma vela vecí ci už v dobrom alebo zlom,ale zrazu ma mamin krik udola vyrušil ,,Bella pod dolu sa najest" vôbec som nemala chut jest, ale nechcelo sa mi kricat tak som zišla dolu. Mama ako naschvál robila moje oblúbené jedlo, ale ja som nemla chut jest, aj ked ma to velmi lákalo. ,,Mami ja niesom hladná" povedala som jej hned ,,Bella nevymýšlaj" vykríkla na mòa mama. ,,Ale bože ja niesom vážne hladná tak ma nenút" bola som na nu nahnevaná lebo nemám rada ked ma núti jest. ,,Ja viem že nechceš jest kôli Jacobovi, ale týmto mu naozaj vôbec nepomôžeš. ,,Ty naozaj nechápeš, že ja niesom hladná a nieje to kôli Jacobovi vôbec" aj ked to bolo kôli nemu, ale mame som to nemohla povedat, lebo by mi hned vynadala. ,,Bella prestan si vymýšlat a okamžite si sadni!!!" ja som jej hovorila, že nechcem jest, ale jak myslí chcela to ona. Vybehla som z domu a utekala do blízkeho lesa, ktorý sme mali pri dome. Ešte som pocula ako na mna mama kricí že mám stát, ale vôbec som ju nepocúvala a bežala som dalej. Ked som bola už tak že by ma nemohla nájst sadla som si na zem a hned zacala plakat.
Tieto hlasy som poznala, chvílu som pocúvala a potom som ich rozpoznala. Bola to moja mama a nejaký muž ktorého som nespoznala. ALe nepocula som že o com sa rozprávajú tak som sa potichu zacala približovat ku nim. ,,Do riti" vykríkla som zrazu ,,Ten sprostý konár" a tak som sa prezradila. ,,Bella kde to si, ja som ta hladala celú noc, toto mi prosím ta už nikdy nerob" zacala zase na mna mama kricat. ,, Ja to už robit nebudem pokial ma nebudeš nutit robit veci, ktoré nechcem" ked som sa zapozerala na toho muža vedla nej zistila som že je to policajt, takže ona ma chcela dat hladat, tak to mi prišlo velmi smiešne. ,,Dobre Bella, ale jest predsa musíš" zacala mi hovorit alebo skôr poucovat.
,,Takže už ste sa našli tak ja môžem íst?" prerušil nás ten policajt ,,Jé jasné prepácte mi že som vás zdržovala, a dakujem ....dovidenia" povedala mu mama podala mu ruku a do vackku mu strcila nejakú bankovku. ,,To ste nemuseli, ale dakujem vám, dovidenia" a hned odišiel. ,,Tak pod Bella ideme domov, už by si sa konecne mohla aj najest" ach tá mama ,,OK tak podme mami" .....
Najedla som sa, ale len kôli mame a vyšla som hore do izby. Zobrala som si cisté oblecenie a odišla do kúpelne..............
 

Lahla som si na postel, a zacala som rozmyslat nad Jacobom ako vzdy v poslednej dobe. Bola som stastna ked som si spomenula,ze ho idem dnes navstivit. Po rozume mi behali vsetky krasne chvilky ktore som s nim prezila a zacala som si predstavovat dalsie zazitky s nim (skoda, ze boli len vymyslene, ale bolo to krasne)..........
,,Bella je cas ist, ked chces byt s Jacobom co najdlhsie tak pod nie?" zobudil ma zrazu mamin prenikavy hlas zdola.
,,Ano mami uz idem len sa prezliecem a ucesem dobre?"
,,Okej, pockam ta v aute"
Sadla som si na stlicku pri mojom stole, napila som sa vody ktora tam bola, postavila som sa ku skrini (vobec som nevedela co si mam obliect) vytiahla som si cierne uzke nohavice k tomu nejake zelene tricko s kratkym rukavom z vesiaku som strhla moju najoblubenejsiu obrazkovu mikinu, rychlo som si este precesla vlasy a isla rychlo dolu.

 

Nasadla som do auta dala som si pás a vyrazili sme do nemocnice. Dnes sme nešli pre Christinu lebo mala íst dnes s Jacobovím dedkom Billym. V nemocnici sme boli rýchlo lebo dnes neboli žiadne zápchy. Vystúpili sme a išli za Jacobom. Už sme vedeli kde má izbu tak sme zamierili hnet tam, ale po ceste nás zastavil doktor. ,,Dobrý den, neviete kde je pani Blacková?“ zvláštne, že tu ešte nebola keï sa už vcera nevedela dockat kedy ho uvidí. ,,Nie nevieme preco stalo sa nieco?“ aj ja som sa velmi zlakla ked chcel ten doktor hnet Chris. ,,Nestalo sa nic, ale chcel som sa s nou ešte porozprávat kedže vcera odišla tak narýchlo.“ odpovedal nám doktor a potom iba dodal ,,tak prosím vás ked príde tak ju pošlite za mnou, dakujem“ povedal a obrátil sa a odišiel.
Vošli sme do izby a ja som hnet zamierila ku Jacobovi, bol stále sám tak sme mali aspon klud. Pobozkala som ho a sadla si ku nemu. Zacala som sa mu prihovárat a zase som cakala, že mi odpovie. Nakoniec si mama asi uvedomila, že by som chcela byt s ním na chvílku sama tak mi hnet povedala ,,zlatíèko idem si kúpit kávu, chceš nieco aj ty?“ už som sa tešila, že budem s ním sama a dúfala som, že medzi tým nepríde Christina. ,,Nie mami dakujem“ mama sa postavila a odišla. Ale presne tak to èo som nechcela sa stalo. Prišla Christina. ,,Ahoj Bella“ pozdravila ma hnet ako vstúpila. Dúfala som, že si ju všimol doktor a príde po nu aby išla s ním. Dnes mi to nejako vychádzalo lebo zrazu vošiel doktor ,,pani Blacková podte prosím so mnou na chvílku“ vyzval ju doktor. ,,A nemôžeme to vybavit po návšteve?“ Chcela Chris, ale ja som prosíkala v duchu nech idú teraz. ,,Nie je to súrne“ odpovedal jej doktor a otvoril dvere. Christina sa pohla a vyšla z dverí. Joj koneène som bola sama. V izbe bolo ticho až na prístroj ktorý pípal podla toho ako bilo Jacobovo srdce. Píp píp píp píp píp píp ........
Zaèala som mu rozprávat ako mi chýba a nech sa už konecne zobudí, ale zrazu ten prístroj zaèal blbnút  lebo zvuk bol ,,píp píp píp píp..“ a stále sa to od seba vzïalovalo .Rýchlo som zodvihla sluchátko ktoré viselo nad Jacobovou postelou ale ten telefón bol pokazený takže som nemohla zavolat doktora. Pribehla som ku dverám snažila som sa ich otvorit, ale nešlo to ,,do riti aj s tými pokazenými dvermi“ tie sprosté dvere sa zasekli a nešli otvorit. Pribehla som ku bunde ktorú som mala na stolicke, ale až teraz som si všimla, že som si zabudla kabelku aj s mobilom doma. Zacala som panikárit nevedela som co mám robit, naštastie som si pamätala ešte zo školy ako podat v núdzi prvú pomoc. Pribehla som ku Jacobovi otvorila mu ústa, zapchala nos a celou svojou silou som mu vdýchla vzduch so úst. Na prístroji sa pípanie zacalo zlepšovat tak som chvílku pockala a zopakovala som to ešte dva krát kým nebolo pípanie ako predtým. Ked to tak bolo upokojila som sa a znovu som si sadla na stolièku ku nemu. Nic závažné sa nedialo, ale zrazu pípanie zacalo byt príliš casté a rýchle, a potom iba PíííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííP a nic. Z ocí sa mi vyronili hnet slzy, keï som si predstavila co sa stalo, ale vôbec som si nebola istá. Zacala som ho hladkat v tom šoku ktorý som mala som vôbec nevedela co mám robit, ale naštastie sa dvere rýchlostou rozleteli a dovnútra vstúpila moja mama. Ked uvidela ato sedím pri Jacobovi a placem nechápavo sa na mna pozrela a ihned utekala za doktorom. Doktor pribehol aj s Jacobovou mamou tá sa na mna len pozrela pohladom ktorým by ma najradšej urcite zabila. ,,Bella co si to spravila môjmu syncekovi, ty si sprostá ty si ho zabila!“ zacala na mna kricat, ale ved sa som za nic nemohla ja som niè nespravila. ,,Pani Blacková to dievca za niè nemôže“ vyhàkol na nu doktor. Sestricka nás hnet vyhnala z izby a mna si zavolala do kancelárie. ,,Sadnite si“ povedala mi sestricka, ale ja som bola tak nervózna, že som sa musela prechádzat. Tá sestrièka vyšla na chodbu, ale za chvílku sa vrátila ruke mala pohár a na tanieriku nejaké dva lieky. Podala mi to ,,toto si daj a zapi to, budeš potom urcite kludnejšia“ no, ale vôbec neviem ci mi nejaké lieky pomôžu. Lieky som si dala a zapila som ich. Fuj tie boli, ale nechutné. Vstala som a išla ku dverám ked hnet vtom ,,kam idete, ostante tu!“ vyprskla na mna hnet. ,,To ani na WC nemôžem íst?“ bola som ku nej nepríjemná, lebo som nemala vôbec dobrú náladu. ,,Aha prepácte môžete íst, viete kde to je?“ aspon, že mi dovolila íst ,,áno viem kde to je“ odpovedala som jej a vyšla z dverí. Z Jacobovej izby sa ozývali hlasy tak som išla bližšie postavila som sa ku dverám a pocúvala.
,,Rýchlo nabite 1,2,3 teraz“ ozývalo sa a bolo pocut, že dávajú Jacobovi elektrické šoky.
,,Už mu to môžeme urobit len jeden krát“ oznámil ten druhý.
,,Tak ideme na to“
A zase ,,1,2,3 teraz“ a buch
,,Nic sa s ním nedeje myslím, že je s ním koniec“ to nemôže byt  pravda Jacob! To snád nie!!!!
,,Sestrièka zapíšte cas úmrtia 16:23 , 13.4.2009 , prícina smrti zlyhanie srdca, ale aj po opätovných elektrických šokoch bez zmeny.“ Nakukla som do izby a uvidela som ako jeden doktor, alebo co to bol, zakrýval Jacoba plachtou. A to mi už teda bolo jasné, že Jacob je MRTVY!!! zacala som ihned plakat a utekala som smerom na tie záchody. Bola som úplne na dne. Nestihla som ani dobehnút na záchody a v polovièke cesty som spadla a udrela som si hlavu.
,,Si v poriadku, co sa ti stalo?“ spýtal sa ma hnet po tom ako som otvorila oci jeden neuveritelne krásny chalan.
,,áno niè mi nieje“ odpovedala som mu aj ked ma neuveritelne bolela hlava.
,,No prepác, ale vôbec tak nevyzeráš“ ježííš ten bol, ale milý.
,,Tak teda dakujem za úprimnost“ povedala som mu. Pred chvílou mi zomrel môj najmilovanejší a ja teraz hovorím o com, ja by som mala teraz smútit a nie hovorit o dalšom chalanovi.
,,Dobre, niè ta nebolí?Lebo po tom ako si spadla si vyzerala ako keby si sa išla zbláznit?Co sa stalo?“ vyhàkol na mna strašne vela otázok.
,,Iba trochu hlava, vieš pred chvílkou mi zomrel môj priatel“ povedala som mu smutne, lebo som aj bola smutná.
,,Aha tak to je mi lúto úprimná sústrast. Inác ja som Edward“ on to asi nepochopil, že ja som prišla o priatela a on sa mi zacne predstavovat, aj keï bol milý, ale ja som teraz nevedela mysliet na nikoho iného len na Jacoba.
,,Hmmm ja som Bella“ predstavila som sa mu aj ja aby som nevyzerala, že som nevychovaná, alebo také nieco.
,,Okej tak teraz pod zavediem ta na urgent aby ta vyšetrili, ci je všetko v poriadku dobre?“ ja som bola v poriadku tak preco ma chcel niekam brat.
,,Nie nemusíš íst nikam so mnou ja som úplne v poriadku“ odpovedala so mu. Postavila som sa a chcela som íst za mamou. Ale mne sa vôbec nechcelo odist od toho úžasného chalana.
,,Kam prosím ta ideš?“
,,Musím íst za mojou mamou, lebo ma už urcite hladá“
,,Aha dobre tak teda podme ja ta tam zavediem aby si náhodou zase neskolabovala“ jee on ma chcel odprevadit jupí a co robíš ozývalo sa moje srdce si sprostá ved si teraz prišla o svoju lásku a už ideš za inými?
,,Nie nemusíš ma íst odprevadit ja to zvládnem“
,,Ja ta nenechám íst samú, podme!“ a chytil ma za ruku. Ja som neodmietala a tak sme išli. ,,BELLA!“ vykríkla na mna mama a bežala ku mne. Na Edwarda sa pozrela velmi nepríjemne aj keï on nic nespravil. ,,Kde si prosím ta bola, vieš jak som sa o teba bála?“
,,Ale mami ja som odpadla keï som išla na záchod a tento chalan ma našiel a pockal kým sa zobudím aby zistil co je so mnou“
,,Aha tak to je potom v poriadku“ pozrela sa na Edwarda ,,dakujem ti, že si ju sem doniesol ja sa už o nu postarám“ povedala mu ,, nemáte za co, dovidenia“ povedal mojej mame potom sa pozrel na mna ,,Ahoj a drž sa“ povedal mi milo a odišiel. Bola som neštastná lebo mi ani nepovedal kde býva a ani císlo mi nedal. Ja by som sa mu urcite ozvala keby mi bolo lepšie.
,,Zlatko sadni si pockáme kým vide Christina od doktora a odvezieme ju domov lebo by sa niekde zrútila ako ty.“ povedala mi a chytila ma za ruku a išli sme si sadnút.
Hnet ako sme si sadli som zacala nad všetkým rozmýšlat a samozrejme s mojími myšlienkami vyšli aj slzy.....Jacoba som milovala, vedela som, že ho nechcem nikdy stratit, ale tá chvílka už nastala a ja som to nevedela zniest. Ja viem, že nanho nikdy nezabudnem proste bude navždy v mojom srdci.

 
 

1.èASt