Cawko :o)
minulaa kapitola koncila tak dost matujuco, tak som si s dalsou pohla :o)
neviem,.. naozaj netusim ci sa vam bude pacit.. no budem rada, ak mi nechate komentar :o)
Dakujem :*
Takze.. rozide sa Edward so Sissou? Alebo zostanu spolu? Co nato ostatni Cullenovci? A ma s tym nieco aj Jacob? Alebo snad Bella?
Pekne citanie zela
Sissa :o)
47. kapitola: Keď miluješ, nepodvedieš
Edward:
A – ako? Prečo? Ako mi to mohla urobiť? Prečo to urobila? Ona... ona ma už nechce. Ach, čo som komu urobil?! Čím som si to zaslúžil? Prečo nemôžem byť šťastný?! Keby som mohol, rozplakal by som sa. Reval by som ako malé decko! Potom by som sa išiel opiť a zabudnúť na ňu! Zabudnúť na Sissu! Zabudnúť na najkrajšiu, najlepšiu a najviac milovanú ženu v mojom živote...
„Doriti!!!“ zahrešil som a tresol som do volantu. Praskol a už sa s ním moc nedalo šoférovať. Rútil som sa medzi autami veľkou rýchlosťou. O zákrutách ani nehovorím. Je mi jedno či havarujem, auto vzbĺkne a ja zhorím. Život pre mňa už nemá zmysel!
Prečo ma podviedla? Ako mi to mohla urobiť po pol roku chodenia so mnou? Čo jej chýbalo vo vzťahu? Dal som jej všetko... lásku, seba, bol som s ňou stále. Vždy som stál pri nej a ochraňoval som ju. Nadovšetko som ju miloval... a to ešte stále. Čo som spravil zle? Prečo mi to urobila? Neskutočne ma zranila. Keď som ju uvidel bozkávať sa s tým sukničkárom, prišlo mi zle. Chcel som ho namieste roztrhať a ju zhučať. No nedokázal som to. Nechcel som jej ublížiť, aj keď ona mi ublížila veľmi. Toto jej nedokážem odpustiť. Aj keby som chcel... vždy si na to spomeniem. Čo bude teraz s nami ďalej? Už nikdy to nebude také ako predtým. Keď niekto podvedie raz, podvedie viackrát. Ach, nie. Prečo? Prečo práve ja? Nekonečne ju milujem a ona o tom vie, tak prečo ma podviedla?! Ničomu nerozumiem. Nebol som pre ňu dosť dobrý? V čom som ju sklamal?
Rádio sa mi zaplo samé od seba. Tresol som po ňom takú, že sa rozbilo. Kým prídem domov, asi zničím auto.
Včera sme si spolu krásne užívali a teraz toto? Preboha prečo? Bol som plný zúrivosti, kvôli tomu že ma podviedla s tým sukničkárom a plný smútku, sklamania a ľútosti, že som ju stratil. Stratil som moju lásku. Stratil som zmysel môjho života.
Zadriftoval som pred domom a vystúpil som z auta. Tak som tresol dverami, že vypadli sklá na predných dverách. Doma boli všetci, okrem Alice a... a... tej... štetky! Neznášam ju! Ach, čo to vravím?! Stále ju mám rád! Naštvaný som vbehol do domu a išiel som rovno k sebe. No Esme si všimla, že niečo nie je v poriadku.
„Edward, čo sa deje? Stalo sa niečo zlé?“ opýtala sa ma.
„Áno mama, všetko je zlé!“ zakričal som a išiel som ďalej.
„Asi mu Sissa zahla,“ zasmial sa Emmett. Tak toto nemal. Otočil som sa a vrhol som sa mu na krk. Obaja sme spadli na sklenený konferenčný stolík, ktorý sa okamžite rozbil na črepiny. Vrčal som po ňom a on nechápal čo sa deje. Pustil som ho, až keď sa na mňa vrhla Rosalie.
„Tebe už načisto šibe, alebo čo? Veď si ho mohol zabiť!“ vrieskala Rose.
To bolo to posledné, čo som teraz chcel počuť, takže som radšej odišiel aby som sa nevyrútil aj na ňu.
„Edward!“ zakričala na mňa Esme. Nechal som to už tak a išiel som do izby. Buchol som za sebou dverami tak, že skoro vyleteli z pántov.
Sissa:
Edward... ach, Edward, prečo sa toto stalo? Čo som to urobila?! Ako som ťa mohla podviesť? Stála som na parkovisku, hľadela som sa odchádzajúcim Volvom a plakala som. Za mnou sa začali zhromažďovať ľudia. Otočila som sa a pribehla ku mne Alice.
„Siss, čo sa stalo?“ opýtala sa. Vyzliekla si mikinu a podala mi ju. „Daj si to na seba.“
„Ďakujem,“ vzlykla som.
„Sestrička, čo sa stalo?“ objala ma.
„Ja som taká krava,“ plakala som. „Podviedla som Edwarda.“
„Čože? Ach nie... neplač Siss, to bude dobré. Pšššt,“ utišovala ma.
V tom sa za mnou objavil Ryan.
„Sissa,“ začal.
„Okamžite vypadni! Komu si to povedal?! Odkiaľ sa to Edward dozvedel?! Rozbil si mi vzťah! Nenávidím ťa, ty idiot! Vráť sa odkiaľ si prišiel!“ kričala som po ňom.
„Siss,“ začala Alice.
„Alice, ja musím ísť za ním!“ povedala som a rozbehla som sa k svojmu autu. Otvárala som si dvere a uvidela som Alice ako nastupuje tiež. Nechápavo som na ňu pozrela.
„Snáď si si nemyslela, že ťa nechám ísť samú, aby si sa cestou niekde zabila!“ povedala Alice.
Nastúpili sme a ja som naštarovala. Na parkovisku som skoro zrazila niekoľko ľudí. Vyšla som z neho a šliapla som na plyn. Zákruty som rezala veľkou rýchlosťou a párkrát som vletela do protismeru.
„Siss, kľud,“ povedala mi Alice.
„Nedokážem sa ukľudniť, po tom čo som urobila.“
„Siss, ale prečo? Prečo si mu to spravila?“
„J-ja neviem. Mal to byť len malý flirt a Edward sa o tom nemal dozvedieť,“ znovu som sa rozvzlykala. „Ja som taká krava! Vôbec si ho nezaslúžim! Som zlá mrcha,... pobehlica! Štetka! Pi*a!“
„Sissa, to stačí.“
„Myslíš, že mi odpustí?“ opýtala som sa pochvíli.
„Naozaj netuším, Siss. Toto sa mu ešte nikdy nestalo,“ povedala Alice.
„Naozaj predomnou nikoho nemal?“
„Ty si jeho prvá, Siss.“
Ja som strašná. Nezaslúžim si jeho lásku. Nezaslúžim si žiadnu lásku! Nikoho kto by ma miloval!
Zaparkovala som pred domom a uvidela som Volvo v strašnom stave.
„Och bože,“ povzdychla si Alice. „Čo to urobil?“
Obe sme vybehli z auta a šli sme do domu. Ja som išla prvá a Alice za mnou. V dome boli Carlisle, Esme, Rosalie, Emmett a Jasper. Edwarda som tam nikde nevidela.
„Kde je Edward?“ opýtala som sa rýchlo.
„U seba. Ale počkaj, nikam nejdeš, kým mi nepovieš, čo sa stalo!“ povedala Esme. Nevšímala som si ju a bežala som do Edwardovej izby.
Zastala som pred jeho dvermi. Zaklopala som a urobila som krok dozadu. Nič, žiadna reakcia. Ale však je tam! Vykašľala som sa nato, chytila som kľúčku a otvorila som dvere. Vošla som dnu a uvidela som Edwarda ako stojí oproti oknu.
„Edward?“ potichu som ho oslovila. Nereagoval. Jasné, veď čo som si myslela...
„Edward, prosím, aspoň ma chvílu počúvaj. Asi moc nemá zmysel hovoriť ti, že to čo si videl, bolo inak. Naozaj som ťa podviedla a je mi to strašne moc ľúto. Prepáč mi, prosím. Neviem prečo som to urobila... No napriek tomu ťa stále milujem. Dokážeš mi niekedy odpustiť? Veľmi to ľutujem a ospravedlňujem sa ti,“ vzlykla som.
„Nemiluješ ma,“ povedal a stále hľadel pred seba.
„Ako vieš čo k tebe cítim? Stále ťa veľmi ľúbim,“ povedala som.
„Nie Sissa!“ Moje meno vyslovil tak chladne a... opovrhujúco? Ach nie, skončila som uňho. „Nemiluješ ma... podviedla si ma!“ povedal.
„Ale to...“ nevedela som, čo mám povedať. „Bola som fakt krava, keď som to urobila!“
„Keď miluješ, nepodvedieš!“ otočil sa na mňa. „Asi to bola z tvojej strany len fyzická príťažlivosť. Odpustiť ti môžem, ak ti to pomôže. No nikdy nato nezabudnem! Navždy zostaneš v mojom srdce, ale... Nejde tu len o dnešok. Keď si ma podviedla raz, určite by sa to zopakovalo a mňa by to hrozne ranilo. Aj dnes, keď som vás uvidel, bolo to ako by mi niekto vrazil nôž do srdca. Nikoho predtým som nemiloval tak veľmi ako teba... a ty si ma sklamala. Asi som pre teba nebol dosť dobrý. Možno ti v našom vzťahu niečo chýbalo. Možno bol on pre teba lepší ako ja. Možno som ťa už prestal baviť. No stále nerozumiem, ako si mohla skaziť všetko to krásne čo bolo medzi nami. Siss, prečo?! Si moja jediná láska. Život bez teba bude naozaj hrozný!“ Ako rozprával, začali mi tiecť slzy. „Bez teba nebudem ničím. Budem len tieňom, ktorý sa vznáša ponad všetko, prechádza časom bez všetkého, nemiluje, nič necíti... na celú večnosť. Nikoho nebudem milovať tak veľmi ako teba. Navždy budeš u mňa tá najlepšia. Budem ťa stále milovať, aj keď ty mňa nie. Spolu už byť nemôžeme. Nemá to zmysel. Stále by som myslel nato, ako si mi ublížila! Je mi to ľúto, ale ja končím. A ver mi, aj keby som chcel, nedokážem žiť so ženou, ktorá ma nemiluje,“ povedal Edward.
Počas jeho rozprávania som sa cítila ako tá najhoršia mrcha na svete, zato čo som mu spôsobila. Ja som najhoršia mrcha! No skončila som...
„Znamená to, že je medzi nami koniec?“
„Áno,“ prikývol.
V tej chvíli sa mi zrútil svet. Mala som všetko. Lásku, muža ktorý ma miloval. A o všetko som sa pripravila vlastnou vinou.
„Edward, nie... prosím,“ vzlykla som.
„Nie... už mi nič nevrav. Nájdeš si niekoho iného. Niekoho lepšieho ako ja. Pri tvojom vzhľade to nebude ťažké!“
„Nemôžeš ma nechať. Prosím, už ťa nikdy nepodvediem.“
„To nie len o tom,... Sissa, pochop to. Viem, že je to pre teba ťažké, no pre mňa je to ešte ťažšie.“
„Edward, prečo? Prosím nerob to,“ vzlykala som.
Povzdychol si a pozrel sa na mňa. Teraz to príde.
„Sissa, som rád, že som mal tú česť byť s tebou vo vzťahu pol roka. Bolo to moje najšťastnejšie obdobie v živote. Bolo mi potešením.“ Podišiel ku mne, tuho ma objal a pobozkal ma na pery. Do toho bozku vložil všetko. Potom odomňa odstúpil.
„Želám ti veľa šťastia v živote!“ Vyskočil von oknom a bežal preč.
Nevydržala som to. Nedokázala som po tomto šoku stáť na nohách. Triasli sa mi. Ani som si to neuvedomila a zložila som sa na zem.
„Nieeeeeee!!!“ vykríkla som na plné hrdlo.
Tuho som zavrela oči. Chcela som zaspať a už nikdy sa nezobudiť. Alebo sa zobudiť teraz a zistiť, že je to len sen. Pekne nechutný sen!
Počula som, ako sa všetci nahrnuli do Edwardovej izby a uvideli ma tam ležať so slzami v očiach.
„Siss, preboha, si v poriadku?“ hneď sa ma pýtala Rose. Kľakla si ku mne a objala ma.
„Nechajte ma, prosím,“ povedala som.
„Zlatko, počúvali sme vás. Je mi to naozaj veľmi ľúto čo sa stalo,“ povedala Esme a pohladila ma po ruke. Posadila som sa a objala som Alice.
„Ja som tak dúfala, že ti dá ešte šancu, sestlička,“ povedala.
„Nezaslúžim si ďalšiu šancu. Som mrcha. Nič si nezaslúžim... a už vôbec nie takého skvelého chlapa, akým je Edward,“ plakala som.
„Sissa, ale prečo si ho podviedla? Však si ho mala rada, nie?“ povedal Carlisle.
„Ja ho stále milujem! Ale povedal mi, že to nie len preto, že som ho dneska podviedla. Možno som ho sklamala aj v niečom inom,“ vzlykala som. „Možno som preňho nebola dosť dobrá celkovo. Alebo som ho sklamala v sexe, ja fakt neviem.“
V tom všetci utíchli. Nikto nevedel o tom, že sme spolu spávali. Bol to pre nich šok. Všetci boli ticho, až nakoniec prehovoril Emmett.
„Čoo? On ťa fakt pretiahol?! No to je iný frajer,“ zasmial sa, no v jeho hlase som počula prekvapenie.
„Ty si pred ním roztiahla nohy?“ zasyčala po mne Rosalie.
„A keby len raz,“ rozplakala som sa. „Ale určite som ho sklamala vo veľa iných veciach.“
„Siss, nie. Určite si preňho bola skvelá vo všetkom. Ukľudni sa prosím, život ide ďalej,“ skúšala to na mňa Alice.
„Život pre mňa už nemá zmysel. Bez neho... niesom ničím. Už nikdy nebudem milovať...“
„Sisska, to nehovor. O nejaký čas budeš znova v poriadku,“ povedala Esme.
„O nejaký čas tu už možno nebudem.“
„A čo by si povedala nato, keby sme len my traja niekam odišli. Len ty, Emmett a ja,“ povedala Rosalie. „Ako rodina.“
„Nie, nemôžem od vás chcieť, aby ste kvôli mne opúšťali ostatných. Ak niekto odíde, tak som to ja. A sama!“
„Sissa, a kam chceš ísť?“
„Ja neviem... k svojej pôvodnej rodine... alebo do Volterry. Oni by so mnou skoncovali bez problémov. Áno! Presne tam pôjdem! Aby som sa už nemusela trápiť.“
„Tak to si vyhoď z hlavy!“ povedal Emmett.
„Nebudeš mi nič prikazovať,“ vyštekla som naňho. Postavila som sa a išla som k sebe do izby. Zamkla som a začala som si baliť veci. Vlastne, načo? Rýchlo ma zabijú a bude koniec. Hodím si len do kabelky to najdôležitejšie. Fotky oboch mojich rodín, Fleur, Gwen, a moje obľúbené z prvého dňa v škole. A potom tie s Edwardom... ako sa bozkávame, z pláže, z lesa. Ako som sa na ne pozerala, znovu som sa rozplakala. Ešte som sa prezliekla. Rifle, tielko a modrá košeľa. Tá, ktorú mi kúpil Edward. Rozhliadla som sa po izbe a vyšla som von. Všetci sedeli v obývačke a boli smutní. Pozrela som sa na nich cez slzy.
„Ja... som naozaj veľmi rada, že som mohla byť členkou vašej rodiny. No stalo sa niečo, čo som naozaj nečakala a najlepšie bude, ak teraz odídem.“
„Sisska, prosím, neopúšťaj nás,“ povedala Esme. Prišla ku mne a objala ma. Nevydržala to a tiež sa rozplakala. Ale ona bez sĺz.
„Musím, Esme. No je mi to ľúto.“
„Sissa, nemôžeme ťa tu držať, ale prosím, sľúb nám, že nepôjdeš do Volterry a neurobíš žiadnu hlúposť,“ povedal Carlisle.
„Carlisle,“ začala som, no hneď ma prerušil.
„Sissa, môžeš ísť do Denali. Denalijskí ťa radi privítajú a budeš tam môcť byť aj sama. Prosím, povedz že pôjdeš tam a nikam inam...“
„No... tak dobre, ale prosím, nekontaktujte ma nijakým spôsobom... aspoň mesiac. Prosím,“ povedala som.
„Tak dobre. Mesiac.“
Potom som sa so všetkými vyobjímala. Všetky baby plakali a chalani boli veľmi smutní. Bolo mi ľúto, že ich takto raním, no nezaslúžim si takúto skvelú rodinu. Keď som sa so všetkými rozlúčila, nadišiel čas odísť.
„Ďakujem vám za všetko, čo ste pre mňa spravili. Všetkých vás veľmi ľúbim. Možno sa ešte niekedy stretneme. Zbohom.“
Vyšla som z domu a nasadla som do Mini. Volvo tu bolo ešte stále. Rozbité. Čo najrýchlejšie som naštartovala a vyrazila som vpred. Tak teda pôjdem do Denali. Dúfam, že im tam nebudem prekážať. Ak áno, tak mi ostáva už len Volterra.
Vyšla som z Forksu na diaľnicu. Šliapla som na plyn a rútila som sa plnou rýchlosťou vpred. Vedela som, že cesta autom mi bude trvať tri dni. Aspoň sa poriadne vyplačem. Z očí mi tiekli potoky sĺz. Viem, že som im dala svoj sľub, no stále ma to lákalo... Volterra!