ahojkyyy
takze uz 45.kapitola :o)) dakujem vsetkym za komenty :*** aj k tejto si prosim ;o)
no, myslim ze ten nazov hovori za vsetko :o) uzite si kapitolu :o)
Sissa <3
45. kapitola: Odhalenie
Sissa:
„Fíha, dve dámske návštevy naraz? To tu už dlho nebolo. A ešte k tomu dve také krásky!“ povedal Jacob.
„Ehm, prepáč... ja tu vidím len jednu, aj to len seba v zrkadle,“ usmiala som sa, „ale to je jedno, nie preto som tu. Aj keď sa mi to blbo hovorí, Jacob, prišla som sa ti... ospravedlniť. Niektorí z mojej rodiny sa k tebe nesprávali dobre, vzhľadom k tomu, čo sa stalo. A vlastne... ja tiež. Prepáč, je mi to naozaj ľúto,“ povedala som, no tvár som mala kamennú. Celú dobu na mňa prísne pozeral. Bella na nás zízala.
„Cením si, že mi to vravíš, Sissa! No aj tak... nemáš tu čo robiť! A nemala si ani vtedy!“ Tú poslednú vetu povedal zvýšeným hlasom.
„Prišla som v mieri, dobre?“ vyštekla som.
„To je jedno, nemala by si tu byť! Budú veľké problémy!“ vyrútil sa na mňa.
„Prečo by nemohla?“ opýtala sa Bella.
„Bells, to by si nepochopila,“ povedal Jacob.
„Vysvetlite mi to!“ zvýšila hlas Bella.
„Sklapni!“ skríkla som na ňu.
„Nekrič tu na ňu a zmizni!“ zahučal na mňa Jacob. Začal sa pri tom triasť. No ak sa teraz premení, celé je to v riti.
„Ukľudni sa, ty bastard!“ nakričala som naňho. Potom som hlas o niečo znížila a pokračovala som: „Mám dosť! Jacob, moje ospravedlnenie si počul. Neviem, čo viac chceš! Čo sa stalo, stalo sa a nič s tým už nespravíme! A vôbec, neviem prečo tu ešte stále s tebou strácam čas!“ otočila som sa na opätku a odišla som.
Bella:
Sissa vyšla z dielne ladným, elegantným krokom. Neviem kam si to mierila, pretože vo výhľade som mala auto. Ale čo malo toto znamenať? Čo sa udialo medzi Jacobom a Cullenovcami? Kvôli tomu ma Jacob varoval aby som sa im vyhýbala? Začo sa prišla Sissa ospravedlniť? Alebo skôr, prečo práve Sissa? Asi za všetky problémy môže ona...
Veľmi ma zaujíma, čo sa medzi nimi stalo. A prečo by tu Sissa nemala byť? Aké problémy by mohli vzniknúť? Toľko otázok, že ani neviem kde začať.
„Jacob?“ oslovila som ho.
Otočil sa na mňa s naštvaným výrazom v tvári. Sissa ho veľmi naštvala!
„Vtedy keď sme sa stretli s Edwardom a Sissou... nebolo to vaše prvé stretnutie, však?“
Záporne pokrútil hlavou.
„Vysvetlíš mi to?“ opýtala som sa. „Prosím.“
„Nie,“ odvrkol.
„Jake, no tak,“ naliehala som.
„Tu niet čo vysvetľovať!“ vyrútil sa na mňa.
„Nekrič po mne!“ vyštekla som. „Je toho veľa na vysvetlovanie, Jacob Black! No povedz, prečo ma toľko varuješ pred Cullenovcami?! Prečo sú podľa teba nebezpeční?! Čo sa stalo medzi vašimi rodinami a aké problémy by mohla mať Sissa z toho, že tu bola?! Hovor!“ revala som naňho.
Pritom ako som naňho kričala, začal sa hrozne triasť. Keď som skončila, triasol sa ešte viac.
„Bella, bež!!!“ zvreskol a začal sa odomňa vzďalovať.
„Č – čo?“ nechápala som.
Zrazu Jacob zmizol a predomnou stál obrovský vlk. Vrčal a nepekne sa na mňa pozeral. Veľmi som sa zľakla, vykríkla som a bežala som sa skryť. Vlk sa otočil a rozbehol sa do lesa.
Oh. Môj. Bože. Č – čo to malo byť? Prečo... ako? Nechápem. Vôbec ničomu nerozumiem. Bol tu Jacob... zrazu bum a predomnou gigantický vlk. Hrozne som sa zľakla. Dokelu ako je toto možné?! Asi by som mala začať veriť na rozprávky. Žeby na tomto svete neboli ľudia sami? Znamená to, že sme v nebezpečí? Má to niečo spoločné s Cullenovcami? Absolútne ničomu nerozumiem.
Pol hodiny som sedela u Jacoba v garáži a silno som rozmýšľala o tom, čo sa dneska stalo. Vonku začalo pršať. Najprv len slabo, ale potom sa strašne rozpršalo. Zrazu niečo zašuchotalo a z lesa vyšiel Jacob len v šortkách. No, ehm, vyrástol... Kráčal smerom ku mne a ja som upierala pohľad priamo naňho. Nevedela som, ako sa mám cítiť. Bála som sa, lebo čo ak sa znovu zmení a roztrhá ma? No na druhej strane, je to stále môj Jacob. Bol čoraz bližšie a ja som mala zmiešané pocity. Niečo mi hovorilo, aby som utiekla a niečo aby som zostala. Počúvla som na to druhé. Jacob vošiel do dielne a pozeral sa mi do očí. Zastal pár krokov predomnou. Bol celý mokrý, voda z neho stekala na podlahu.
„Bella,“ oslovil ma potichu, no aj tak som sa pri tom strhla. Bála som sa. Povzdychol si a začal si hrýzť spodnú peru. Zdal sa mi byť utrápený... a vystrašený. Ako keby sa ma tiež bál. S pootvorenými ústami som naňho hľadela. Chcela som toto ticho prerušiť, no nevedela som ako.
„Jacob?“ začala som. Pozrel sa na mňa a ja som preglgla. „Si v poriadku?“ vyšlo zo mňa.
Jacob na mňa neveriacky hľadel a potom sa šokovane pousmial.
„Bella, ja som ťa predchvílou skoro roztrhal a ty sa ma pýtaš či som v poriadku?“ pýtal sa ma nechápavo. Nevedela som čo povedať.
„Ja... Bells... toto sa mi ešte nikdy nestalo. Aj keď sa ti ospravedlním, nebude to nič proti tomu čo sa stalo. Veľmi ma to mrzí, že si ma musela takto vidieť, Bella, nikdy sa to nemalo stať.“
„Jake -...“
„Veľmi som ťa ohrozil a hrozne to ľutujem. Nikdy predtým som nestratil kontrolu, no keď ma naštvala Sissa, potom si na mňa nakričala... a ja som to nevydržal. Prepáč mi to Bella... prosím,“ povedal.
„Odpustím ti, ak mi vysvetlíš, čo sa stalo,“ povedala som roztrasene. Prikývol.
„A odpovieš mi na každú otázku!“ dodala som.
„Tak dobre,“ povzdychol si. „Ale poďme inam,“ povedal a chytil ma ta ruku aby som sa postavila. Jeho ruka bola horúca. Zaviedol ma do domu, do obývačky. Billy tam nebol. Posadil ma na sedačku a niekam odišiel. Zatiaľ som si to dávala v hlave dokopy. Všade bolo ticho, len v krbe praskalo horiace drevo. Sedačka bola oproti krbu. Zapozerala som sa do ohňa a ochvíľu sa vrátil Jacob s dvomi šálkami čaju v rukách. Jednu mi podal a sadol si vedľa mňa. Nemal na sebe tričko a jeho telo v svetle ohňa bolo krásne. Vypracované svaly... a ten úsmev. Priznám sa, som z neho trochu v rozpakoch. Pozrel sa na mňa a povedal:
„Si si istá, že chceš vysvetlenie k tomu, čo sa stalo?“
„Áno,“ prikývla som.
Povzdychol si a začal rozprávať.
„Niekoľko ľudí z La Push je v tom zasvätených. Billy, Harry, Sam, Quil, Embry... Paul, Jared... Pochádzame z kmeňa Quileutov. Poviem ti niečo z histórie,“ povedal a odpil si z čaju.
„Náš kmeň nebol nikdy veľký, no boli tam skvelý bojovníci. Výborným náčelníkom bol Taha Aki. Toto sa stalo za jeho vedenia kmeňa,“ rozprával Jacob.
Povedal mi o kmeni, náčelníkoch a bojovníkoch. Dokázali sa zmeniť na obrovského vlka, keď bojovali s nepriateľom. Ich najhorší nepriatelia boli „studení“. Vraj im vyvraždili polku kmeňa. Viac o nich nepovedal. Vlkolačí gén sa dedil po generáciach a mladí chlapci sa začali premieňať na vlkov. No pekne. Premieňajú sa na vlkolakov keď je na blízku nepriateľ. Lenže kto bol na blízku teraz?
„Prvýkrát som sa premenil asi pred pol rokom. Bolo to hrozné! Nenávidel som sa za to. Teraz som s tým už zmierený,“ povedal a odtrhol svoj zrak od ohňa a pozrel sa na mňa.
„Vystrašil som ťa veľmi?“
„Nie... som rada že si mi to vysvetlil,“ povedala som.
„V poriadku. Keď si to už videla, nemalo zmysel klamať ti.“
„Môžem teraz otázku?“ Prikývol.
„Ako vyzerali tí studení?“ Pri tom som si spomenula na Cullenovcov. Keď som sa dotkla Emmetta a Alice, obaja boli ľadoví. „A pravdu!“
„Boli... studení... a krásni... a neskutočne rýchli a silní,“ povedal. Snažila som si spomenúť na niečo také. Rýchlosť! Sissa! Vtedy keď za pol minúty spravila to, čo sa robí aj dve hodiny.
„Takí krásni ako Cullenovci?“ opýtala som sa potichu a napila som sa čaju. Trochu mi už vychladol.
Jacob sa na mňa pozrel a prikývol.
„Čo sú zač? Prečo ma pred nimi varuješ?“
„Bella, ja ťa chránim pred...“ odmlčal sa.
„Pred čím?“ opýtala som sa.
„Nemôžem ti to povedať. V zmluve máme, že sa navzájom neprezradíme. A máme tam aj to, že si nebudeme liezť na územia!“ Druhú vetu povedal nahnevane.
„Na územia?“ čudovala som sa.
„V lese je hranica...“ povedal. „Ale prosím, už to nechajme.“
„Dobre... už si mi toho povedal dosť,“ pousmiala som sa. „Ďakujem.“
Jacob sa usmial a objal ma. Bol horúci, ale tak príjemne. Vonku pršalo, dážď bubnoval na oknách. V obývačke horel v krbe oheň a my sme sedeli v objatí pred ním. Strašne romantické. Zrazu sa Jacob odomňa odtiahol a zapozeral sa mi do očí. Vzal si moju tvár do dlaní a zašepkal:
„Si krásna.“
Pousmiala som sa. Priblížil sa ku mne a nežne ma pobozkal na pery. Pritiahol si ma bližšie k sebe a naďalej ma bozkával. Ruky mal na mojom páse. Ehm... čo to robí? Nie sme my dvaja náhodou len priatelia? Ani mu nevadilo, že mu bozk neopätujem... Naposledy ma pobozkal a odtiahol sa odomňa.
Bola som zmätená.
„Ehm, Jacob... myslela som si, že my dvaja sme len priatelia,“ povedala som.
„Bella... ja ťa ľúbim,“ povedal a pohladil ma po líci. Čože? Ale toto nie... toto nemôže byť pravda. Jacob je môj kamarát, nemilujem ho. Ale nemôžem ho raniť.
„Jacob... ehm... ja... myslím, že už pôjdem...“ povedala som a postavila som sa zo sedačky.
„Bells,“ začal, ale potom si to rozmyslel. „Odprevadím ťa.“ Vzal šálky a odniesol ich do kuchyne. Zatiaľ som rýchlo prešla knihy na poličke. Bola tam jedna, Mýty a legendy, tak som si ju vzala. Možno sa odtiaľ dozviem niečo viac o Cullenovcoch. Jacob sa vrátil a odprevadil ma. Nasadla som do auta a išla som domov.
Charlie bol už doma z rybačky, tak som mu spravila večeru. Potom som išla k sebe. Vytiahla som si tú knihu a pozrela som si obsah. Bola tam zvlášť sekcia o nadprirodzených bytostiach. Prečítala som si niečo o každej. Zatiaľ mi nič nesedelo na Cullenovcov. Skončila som pri písmene M niečo po pol noci. Zaspala som nad tým.
Ráno som musela vstávať do školy. Umyla som sa a obliekla som si rifle a tmavohnedý svetrík. Vlasy som si nechala len tak, veď čo... Dneska nejakým zázrakom nepršalo. Rýchlo som sa naraňajkovala a išla som do školy.
Sissa:
Ráno som stála pred skriňou asi hodinu. Dnes som chcela vyzerať úžasne, ale to ja predsa vždy! Čo na seba?! Vybrala som si strieborné legíny, ktoré obopínali moje skvelé nohy a biely top s výstrihom. Dala som si náhrdelník s naším erbom, obula som si strieborné topánky s platformou a vlasy som si jemne nakulmovala. Podarilo sa, vyzerala som skvelo. Lepšie ako inokedy. Ešte som si spravila jemný make up a išla som. Na chodbe som sa stretla s Edwardom. Uvidela ma a zostal stáť s pootvorenými ústami. Prirazil ma na stenu a začal ma bozkávať. Bozky som mu intenzívne oplácala a on sa na mňa pritiskol celým telom.
„Si nádherná. Chcem ťa. Zostaňme doma a poďme sa milovať,“ šepkal medzi bozkami. Vidno, že sme spolu nespali už dlho. Prečo je to tak, neviem. Strčil mi ruky pod top a hladil mi bruško, boky a chrbát. Čo sa mu stalo? Takýto nadržaný ešte nikdy nebol. Dlho nič a zrazu si ráno pred školou zmyslí, že chce sex?! No isto! Pritlačil ma na stenu ešte silnejšie, čo ma aj ako upírku zabolelo. Nič som mu nepovedala, pretože potom by si dával strašný pozor a ktovie či by sa ma ešte vôbec dotkol. Zrazu som sa ocitla v jeho náručí a potom v jeho posteli. Ležal na mne a sťahoval mi dole legíny.
Vždy mi najprv vyzliekol top... asi chcel skúsiť niečo nové. Zdal sa mi divný, ale zatiaľ to bolo v pohode. Len to bolo na mňa rýchle a ešte som nemohla ehm...
„Zlato, máš naponáhlo?“ opýtala som sa medzi bozkami. Pousmial sa a chcel niečo povedať, ale zdola sme začuli:
„Sisska, už si konečne vyber niečo na seba a ponáhlaj sa. Edward ty tiež. Budete meškať do školy!“ zavolala na nás Esme. Myslím, že fakt nevedela, čo práve robíme. Neochotne sme sa od seba odtrhli a pozreli sme sa na seba.
„Dneska si urobíme pekný večer,“ pousmial sa a pobozkal ma. Bozk som mu opätovala. Postavila som sa a podišla som ku dverám.
„Budem sa tešiť,“ mrkla som naňho a vyšla som z jeho izby. Upravila som si rozstrapatené vlasy a išla som do garáže.
Nasadla som do Mini a kabelku som si hodila na sedadlo spolujazdca. Vyštartovala som a ochvíľu som už parkovala pred školou. Vyšla som von z auta, oprela som sa o kapotu a čakala som na Edwarda.
Zrazu ku mne dobehla Tiffany.
„Sissa! Už si ho videla?“ vychrlila na mňa.
„Čože? Koho?“ nechápala som.
„Poď. Rýchlo!“ Chytila ma za ruku a niekam ma ťahala. Prešli sme do inej časti parkoviska a uvideli sme nové auto. Pri ňom bola kopa dievčat a dvaja chalani. Jeden bol od nás zo školy, ale toho druhého som nepoznala. No musím uznať, že bol naozaj krásny a hrozne príťažlivý. Ale fakt. Bol tak sexy, že by som si to s ním kľudne namieste rozdala. Na kapote jeho auta. Hmm... Nádherný chlap.
„Kto to je?“ opýtala som sa Tiff.
„Volá sa Ryan. Je z Európy, no jeho otec ho sem poslal na necelý rok, lebo že doma mal nejaký prúser,“ povedala. „Fešák, čo?“
„Je to riadny jebač,“ povedala som a stále som naňho zízala.
„Brooke po ňom ide tiež... a ešte veľa iných dievčat,“ povedala mi.
„Kašlem na to... ja som tu najkrajšia,“ mykla som plecom a stále som naňho upierala zrak. Tak tohto chalana raz dostanem! Som z neho naozaj vedľa. Malý flirtík by neuškodil. A Edward sa o tom nedozvie... Čo oči nevidia, srdce netrápi. Hihi, takže idem na to.
„Máš šťastie, že Rosalie je na výške... inak by si nebola!“ povedala mi, ale snažila som sa to ignorovať.
„Teraz sleduj,“ povedala som Tiff a vykročila som smerom k tomu sexošovi. Dokelu, taký borec... veď to je ako za trest. Prišla som k nemu a oprela som sa o jeho auto.
„Čau,“ pozdravila som sa.
„Čau cica,“ dal si dole slnečné okuliare a premeral si ma. Významne sa na mňa pousmial. Waaa, páčim sa mu. Hihi, musím ho zbaliť. Ja viem že mám Edwarda, ale je to dosť nuda keď spávam len s jedným... aj to len zriedka.
Napadlo mi, že to nateraz stačí. Keby som ho začala baliť hneď teraz, myslel by si o mne, že som štetka. A to nechcem... aj keď on vyzerá ako totálny sukničkár.
„Vitaj vo Forkse,“ pousmiala som sa a išla som ďalej. Nedala som mu najavo, že som z neho až tak vedľa, ale vie, že sme si padli do oka. Čo bude ďalej... ktovie? Ešte dobre, že tu neni Edward... Odteraz si musím strážiť myšlienky.
Potom sa začalo vyučovanie a museli sme ísť do tried. Jedno bolo jasné. Tohto chlapa musím mať! Bude to boj s ostatnými babami, budem to musieť tajiť, no výjdem z toho ako víťaz!
Na obede som sedela s Edwardom a Alice. Videla som, ako sa za mnou Ryan obzrel keď som vchádzala do jedálne. Ponad plece som sa naňho usmiala, no pritom som sa držala za ruku s Edwardom. Toto je odomňa hnusné, ale čo už keď som mrcha. Ach, však som s Edwardom takmer pol roka... milujem ho veľmi, ale trochu sa vo vzťahu nudím. Nechala som to tak a rozmýšľala som o iných veciach. Dneska si predsa urobíme pekný večer s Edwardom... a to mi pomôže zabudnúť na Ryana.
Sadli sme si k stolu a prestala som naňho myslieť. Alice si išla vziať jedlo a my sme ostali sedieť. Pritúlila som sa k Edwardovi, hlavu som si položila na jeho rameno a spokojne som zavrnela.
„Čo mojko?“ pousmial sa na mňa.
„Ľúbim ťa,“ zašepkala som.
„Ja teba viac,“ povedal a pobozkal ma. Vzal si moju tvár do dlaní a nežne ma bozkával. Ja som ho objala okolo krku a bozky som mu vracala.
„Ehm, ehm,“ zachichotala sa Alice. „Nie ste tu samy. A okrem toho ľudia tu jedia.“
Položila si tácku na stôl a sadla si oproti nám.
„Siss, už si sa bavila s tým novým?“ opýtala sa ma.
„Č – čo? Nie... nebavila,“ povedala som. „Prečo?“
„Len tak... Na človeka je to fešák. Edward, myslím, že máš konkurenciu,“ zachichotala sa Alice.
„Mne je to jedno,“ začal Edward. „Pre mňa je hlavné, že mám Sissu. Iné baby ma nezaujímajú.“
Rýchlo som ho pobozkala, ale nepovedala som nič. Alice akože začala jesť a ja som len sedela a čumela do blba. Ryan sedel dosť blízko, tak som sa sústredila na jeho rozhovor s ostatnými.
„A ako ťa napadlo prísť sem?“ opýtala sa ho nejaká baba.
„Heh, to vieš. Doma som to už prehnal. Vyhodili ma z troch škôl. Foter sa mi vyhrážal už dva roky, že ma dá do nejakého zapadákova, ak neprestanem. Ja som si z neho robil srandu a pokračoval som v tom. Jeden prúser za druhým!“ zasmial sa.
„No a čo bolo to najhoršie? Prečo ťa sem poslal práve teraz?“ opýtal sa jeho kamarát z parkovisko.
„Riaditeľka školy ma načapala ako si to rozdávam s jej dcérou a vyhodila ma zo školy. Povedala to otcovi a ten stratil nervy. No a zrazu som bol tu!“
Ty kokso, však ten je horší ako ja, zachichotala som sa v mysli. S ním bude ešte sranda. Usmiala som sa a počúvala som ďalej.
„No to si dobrý! Mňa by naši zabili. A čo tu plánuješ robiť? Tiež nejaké vtipné veci?“
„Jasné!“ povedal Ryan.
„Tak ti niečo poviem. Vidíš tú babenku?“ povedal jeho kamoš a všimla som si, že ukazuje na mňa.
„Tú blondínku myslíš? Či tú čiernovlásku?“
„Tá blondína v bielom tope a strieborných legínach. Ona tu robí najväčšie prúsery. Štve učiteľov a minule na 1. apríla vytopila fyzikálne labáky. Budete si rozumieť.“
„Aha, hej vidím. To je riadna jebačka. Kokso keď za mnou ráno prišla, myslel som že ju namieste pretiahnem. Mal som čo robiť aby som sa udržal,“ povedal Ryan.
Aww, no skvelé pousmiala som sa, no nevšimla som si že Edward sa na mňa vyčítavo pozerá. Tiež počúval.
„Siss? Nechceš mi niečo povedať?“ nadvihol obočie.
„Ježiš tak som ho pozdravila. No čo, je tu nový... nikoho nepozná,“ zatvárila som sa nevinne.
„Nepáči sa mi, ako o tebe rozmýšľa,“ povedal Edward.
„Tak zato ja nemôžem,“ pousmiala som sa a počúvali sme ďalej.
Dozvedela som sa o ňom že má sedemnásť, je z Francúzska a je dosť bohatý. Jeho mama je Američanka, preto nemá francúzske meno. Zazvonilo na hodinu a išli sme do tried.
Po skončení vyučovania som išla na parkovisko. Edward a Alice mali ešte hodinu, tak som sa rozhodla, že pôjdem domov. Naštartovala som a vyšla som z areálu školy. Celú cestu som rozmýšľala o Edwardovi. Aký je vlastne náš vzťah?
Prišla som domov a išla som k sebe. Dlho som to tam nevydržala a vybehla som do lesa. Niečo som ulovila a potom som tam bola len tak.
Ani som sa nenazdala a už začalo svitať. Bežala som domov. Jedným skokom som preskočila rieku a potom som vyskočila do okna svojej izby. Zľakla som sa, keď som tam uvidela Edwarda.
„Vyľakal som ťa?“ opýtal sa.
„Ehm.. trošku.“
„Kde si bola celú noc? Chceli sme byť predsa spolu...“
„Prepáč, ja... potrebovala som byť sama,“ povedala som.
„Siss, deje sa niečo?“
„Nie, prečo?“
„Si nejaká divná... akoby ťa niečo trápilo,“ povedal.
„Heh, nie, nič sa nedeje. Som v pohode,“ nútene som sa usmiala. Podišla som k nemu a objala som ho.
„Idem rýchlo do sprchy a potom do školy,“ povedala som.
„Dobre, počkám ťa v garáži.“
„Nemusíš. Pôjdem sama...“
„Naozaj?“ opýtal sa.
„Áno Edward. Choď.“
Pobozkal ma a odišiel. Vošla som do kúpeľne, vyzliekla som sa a pustila som sprchu. Keď som vyšla, vybrala som si niečo na seba a išla som do školy. V aute som zase rozmýšľala o Edwardovi. Ja už neviem na čom som. Edward je krásny... aj ho ľúbim, ale... ach, keby to tak bolo, Ryan by ma nezaujímal. Čo mám robiť? Mám sa rozísť s Edwardom? Kvôli Ryanovi? To nespravím! Je to blbosť a okrem toho, Ryana vôbec nepoznám. Viem len, že je neskutočne príťažlivý a chce ma tiež... no neľúbi ma. Zato Edward ma nadovšetko miluje. Čo je pre mňa dôležitejšie? Láska alebo len fyzická príťažlivosť? Ak to druhé, tak si lásku nezaslúžim... Nezaslúžim si, aby ma niekto miloval. Ako som rozmýšľala, zrazu sa mi po líci začala kotúlať slza. Bolo mi do plaču z môjho zmýšľania. Ako ma niečo také mohlo napadnúť? Edwarda neopustím, veľmi ho ľúbim a bez neho by som neprežila – bola moja posledná myšlienka a viac som sa tým nezaoberala.
Zaparkovala som na svojom obvyklom mieste vedľa Edwarda a vyšla som z auta. Čakal ma opierajúc sa o svoje auto. Usmiala som sa naňho, preplietli sme si prsty a išli sme dnu. Cestou som zhliadla Ryana. Uvidel ma tiež a významne sa na mňa pousmial. A viete čo? Ja to celé kašlem! Zostanem s Edwardom a keď so mnou Ryan bude flirtovať, tak sa zabavím a koniec. Zabudnem naňho. Už sa nebudem trápiť. Úsmev som mu opätovala a pokračovala som v ceste.
Edward ma odprevadil do triedy a odišiel. Sadol si ku mne Matt.
„Ahoj Sissa.“
„Oh, ahoj,“ povedala som.
Potom som musela celú hodinu počúvať jeho otravné kecy. Bola som rada keď zazvonilo. Išla som ďalej a on tiež. Vošla som do biologických labákov a pri mojej lavici ma čakala Brooke. Čo tá zasa chce?!
„Čau!“ povedala.
„Čau,“ odvrkla som.
„Chcem ti len povedať, aby si Ryana nechala na pokoji! Ten chalan je iba môj!“ povedala.
„Vieš čo, pôvodne som sa s ním nechcela zaoberať. No teraz, keď si mi to povedala, už len z princípu ho zbalím... Len kvôli tomu, že ho chceš ty!“ usmiala som sa.
„Ty štetka! Máš predsa Edwarda!“
„Ja viem... a aj ho ľúbim. Ryana zbalím len preto, aby som ťa naštvala, moja,“ povedala som a sadla som si. Brooke skoro vybuchla od zúrivosti. Prišla učiteľka a Brooke išla na svoje miesto. Doobedie som prežila. Na obede som sedela s Edwardom. Alice mala spevácky krúžok a tí mali pauzu na obed neskôr. Pritúlila som sa k Edwardovi a zašepkala som.
„Včera večer to nevyšlo... čo tak dneska?“
„Hmm, čo tak to odložiť na víkend, keď budeme mať prázdny dom?“ navrhol mi.
„Beriem,“ usmiala som sa. „A akože bude prázdny?“
„Rosalie a Emmett idú zajtra niekam preč a vrátia sa až v pondelok. Alice chystá niečo pre Jaspera... a Carlisla a Esme nejako dostaneme preč,“ pousmial sa.
„Skvelé!“ usmiala som sa a pobozkala som ho.
Bella:
Nič! Vôbec nič na Cullenovcov nesedí! Asi to predsa len budú ľudia... Nie, oni nie sú ľudia. No nie je tu nič také, že „studení“. Ach, posledné písmená.. T, U, V, W, X, Y,Z. To už dám. Prešla som T a nič. Vrhla som sa na U... dlho nič, až keď som sa dostala k upírom. Prečítala som si charakteristiku tak isto ako o každej bytosti v tejto knihe. Potom som si to dala všetko dokopy.
Extrémne rýchli... spomenula som si na Sissu, ako urobila niečo čo trvá dve hodiny, za pol minúty. Neskutočne silní... neviem, to si nepamätám. Ľadová pokožka... keď som sa dotkla Alice a Emmetta. Nikdy nejedia, nepijú... nikdy som ich nevidela jesť! Živia sa krvou... čože?! Nadpozemská krása... to sedí na všetkých. Nesmrteľnosť...
Uvedomila som si, že všetko sedí. Zostala som v šoku a kniha mi vypadla z rúk. Zatočila sa mi hlava a myslela som si že odpadnem. Upír.
Cullenovci. Sú. Upíri!