Cawky ;o)
pridavam dalsiu kapitolu :o) pisala som ju v anglicku a nejaku cas "v nebi"... a to doslova :P
dufam ze sa vam budete pacit a nechate mi aj koment :o))
takze... ako to skoncilo so Sissou a vlkmi? Co na to Cullenovci?
Pekne citanie zela
Siss :o)
44.kapitola: Zachránená nepriateľom
Jacob Black:
Tak, a Quil je v tom tiež. Pred týždňom sa prvýkrát premenil na vlka. Vravel, že sa mu to páčilo, čo mi bolo divné. Nikomu z nás sa to predsa nepáčilo! Sama a našu partiu si už obľúbil, takže to je v poriadku. Sam mi povedal, aby som ho dneska zobral prebehnúť sa po lese.
Je neuveriteľné, koľko energie majú mladí vlci. Cítil som sa pri ňom taký starý, uff. A čo, všetci sme raz boli takí. Už viem, čo si Sam prežil so mnou, takže... heh.
Prebehli sme sa s Quilom po lese a neskôr som povedal, že mám dosť. Na kraji lesa sa Quil chtiac - nechtiac premenil späť na človeka a ja s ním. Odprevadil som ho domov a vrátil som sa do lesa. Bolo treba odpratať tú spúšť, čo sme narobili keď sme blbli. Premenil som sa na vlka a vbehol som do lesa. Zrazu ku mne vietor zavial hnusný smrad. Išlo to od hranice. Musím sa tam ísť pozrieť. Isto je tam nejaká pijavica a ak budem mať šťastie a bude na našom území, budem ju môcť zničiť! Rozbehol som sa rýchlejšie. Z toho miesta sa ozývalo syčanie a tlmené výkriky. Upír niekoho pohrýzol. Porušil zmluvu! Môžem ho zlikvidovať tak či tak. Doširoka som sa usmial a bežal som vpred. Už som bol celkom blízko. Dobehol som na miesto a uvidel som malú zlatovlásku od Cullenovcov. Tuším sa volá Sissa. To meno jej sedí... také šialené decko. Sissa, Siss... blondína! Ale prečo nad tým práve teraz rozmýšľam?! No to je jedno. Dôležité je to, čo práve robí. Drží sa za spánky a syčí ako by ju strašne bolela hlava. Vystrašene sa pozerá okolo seba a cúva preč. Zvláštne. Vykríkla a padla na zem. Potom sa už nehýbala a pravidelne dýchala.
Čo to malo znamenať?! Vôbec ničomu nerozumiem! Čo sa stalo tejto upírke? Mohla stratiť vedomie, alebo to len hrala a toto celé je pasca? O upíroch viem len to, že sú studení a pijú krv. A to stačí... nevedomosť mi vyhovuje. Ale vážne, čo je so Sissou? Chcem vedieť čo sa jej stalo a prečo bola na našom území. Povie mi to keď sa preberie, čo bude dúfam skoro.
Pol hodinu som ju sledoval a nič sa nedialo. Ležala tam ako by... bola mŕtva. Síce, to už je, ale aj tak... Vôbec na nič nereaguje. Myslím, že to nehrá a naozaj potrebuje pomoc. Podišiel som k nej a labou som sa dotkol jej ruky. Nič. Skúsil som znovu a znovu. Vôbec nič... Mám jej snáď pomôcť? Zrazu som začul Paulove myšlienky, bol tu. Ak sem príde a nájde nás, upírka skončila. Musím ju dakam skryť...
Ja to kašlem, vezmem ju domov ku Cullenovcom. Dúfam, že ma cestou nevycicia. Zmenil som sa na človeka a skúšal som ju znova prebrať.
"Sissa," zašepkal som.
Vzal som si jej tvár do dlaní a nadvihol som jej hlavu. Bola krásna... nie až tak ako Bella, ale stála zato. Pousmial som sa a pohladil som ju po líci. Jacob spamätaj sa, je to upírka! Ohriakol som sám seba. Zdvihol som Sissu na ruky a prešiel som na územie pijavíc. Bežal som so Sissou v náručí ku Cullenovskému domu. Cestou sa vôbec nepreberala. Pálil ma nos, ale pohľad na ňu nebol zlý. Takto v bezvedomí bola zlatá - aj pokecať sa s ňou dalo.
Netrvalo dlho a stál som pred jej domom s ňou v náručí. Ani som nemusel zvoniť... Pijavice ma zacítili a napchali sa do dverí. Uvideli Sissu v bezvedomí v mojich rukách a zhrozili sa. Ako prvý na mňa vybehol Edward. Mal rozšírené zreničky, v očiach zúrivosť a nenávisť. Rozbehol sa na mňa.
"Ty sviniar, čo si jej to urobil?!"
Jednou rukou ma chytil pod krk a pritlačil ma k stromu. Nenávistne sme na seba vrčali.
"Edward, nie!" vykríkla upírka s karamelovými vlasmi.
"Pusť ma, ty vyciciavač!" zavrčal som naňho.
"Ako si sa opovážil dotknúť sa jej?! Okamžite ju pusť a povedz mi, čo si jej spravil!" kričal na mňa Edward.
"Zachránil som ju! Keby ju našiel Paul, bol by to jej koniec!" skríkol som naňho.
Skamenel a civel na mňa.
"Klameš!" zvreskol a pritlačil ma viac k stromu. Pod krkom ma držal pevne, no dýchať som ešte mohol. Zrazu dobehla malá čiernovlasá upírka a povedala:
"Edward, on za nič nemôže. Naozaj ju len priniesol. Mala som víziu."
Upír sa na mňa pozrel a stiahol ruku z môjho krku.
"Daj mi ju a vypadni! Okamžite!"
"No určite! Musí mi vysvetliť, čo robila na našom území!" povedal som a pozrel som sa na Sissu. Vyzerala ako Spiaca princezná. Krásna. Možno by sa zobudila, keby som ju pobozkal... iba tak... letmo... Edward začul moje myšlienky a znovu ma chytil pod krk.
"Hej ty hnusná pijavica! V Amerike je sloboda myslenia, ak ti to náhodou ušlo!" robil som z neho debila.
"Ešte raz," vrčal," na niečo takéto pomyslíš... zabijem ťa!"
Zavrčal som naňho a v tom vybehla z domu blondína. Uvidela nás a dostala šok. S krikom k nám pribehla.
"Preboha, Siss! Dcérka, počuješ ma?!" vzala si jej hlavu do dlaní. "Sissa, Siss, zlatko čo je s tebou? Carlisle! Poď sem!" kričala blondína. Ani nie o sekundu vybehol z domu Carlisle. V tvári mal nečitateľný výraz. Dotkol sa Sissi a povedal:
"Odneste ju do domu. Tu sa nič neporieši!"
"Daj mi ju!" povedal Edward a natiahol ku mne ruky.
"Dobre, ale môžem ísť dnu. Potrebujem od nej vysvetlenie," povedal som.
"Ty odporné psisko!" povedal Edward a potom neochotne prikývol.
Musím zistiť čo robila Sissa na našom území! A za porušenie zmluvy by sme ju vlastne mohli nejako potrestať, heh. Aj keď, je pravda, že dúfam že sa jej nič nestalo. Bola by jej škoda.
Podal som ju Edwardovi, on si ju vzal do náručia a vošiel do domu. S poloúsmevom som ich nasledoval a rozhliadal som sa po dome. Musím povedať, že tieto pijavice žijú naozaj na veľmi vysokej úrovni. Vyšli sme na poschodie a Edward vykopol dvere na jednej izbe. Vošiel dnu a všetci za ním, nakoniec aj ja. Položil Sissu na posteľ a potichu sa jej prihovoril. Táto izba bola určite Sissina. Ružové steny, posteľ s baldachýnom, biely nábytok... izba pre princeznu. Okolo jej postele boli Edward, Carlisle, psycho blondína, upírka s karamelovými vlasmi a ja.
Sadol som si k jej posteli oproti Edwardovi. Pol hodinu sa nedialo nič a ja som sa naňho vyškieral, aby som ho naštval. Zrazu som povedal:
"Fakt neskúsiš to, na čo som myslel?"
Škaredo sa na mňa pozrel. Blondína sa naňho podozrievavo zaškerila. Edward sa po krátkom váhaní nahol k Sisse a jemne ju pobozkal na pery.
Nič sa nestalo.
"Asi by som to mal skúsiť ja," zasmial som sa.
"Zabudni! Je mi z teba zle!" zavrčal Edward.
"Mojej dcéry sa ani nedotkneš, ty bastard!" zvreskla blondína. "A už by si mohol vypadnúť, lebo sa toho smradu nikdy nezbavíme!"
"Rosalie!" napomenul ju Carlisle, ktorý zatiaľ zisťoval, čo je so Sissou. Zrazu pritancovala malá čiernovlasá upírka a povedala:
"Sissu otvorí oči za päť, štyri, tri, dva, jedna... dobré ráno ségra," zvolala.
"Fuj, čo tu tak smrdí?!" opýtala sa Sissa. Oči mala prižmúrené a ruky na spánkoch.
"Zlatko, si v poriadku?" pribehla k nej psycho blondína a objala ju. "Už sa na teba vôbec nehnevám. Prepáč za tú hádku."
"To nič... ako som sa sem dostala?" opýtala sa zmätene. Edward si sadol k nej na posteľ a privinul si ju k sebe.
"On ťa doniesol," povedal Carlisle a mykol hlavou smerom na mňa. Sissa sa na mňa pozrela. Tento jej pohľad ma naozaj pobavil. Uvedomila si, kto som a spamätala sa. Videl som, ako sa viac pritiskla k Edwardovi. Ako keby sa ma bála...
"Čo si robila na našom území?" opýtal som sa jej.
"Láska, pamätáš si čo sa stalo?" opýtal sa jej Edward.
"Ja..." začala, "n - neviem... strašne ma bolí hlava. Je tu hrozný smrad a neviem pri tom rozmýšľať," chytila sa za hlavu. "Dajte toho psa von!"
"Počul si ju?! Vypadni!" povedal Edward.
"Najprv chcem vedieť čo robila u nás," povedal som prísne.
"Okamžite vypadni!" zarevali na mňa Edward a psycho modelka.
"Naozaj bude lepšie ak by si teraz odišiel. Tak ak ťa môžem poprosiť..." začal slušne Carlisle.
"No dobre, ale určite sa ešte vrátim pre jej vysvetlenie!" povedal som a postavil som sa. "Aj keď je to porušenie zmluvy!" Otočil som sa a odišiel som. Ešte predtým som zazrel ako Edward pobozkal Sissu...
Sissa:
Čo sa to, preboha, stalo? Ešte stále ma trochu bolí hlava. Veľa si toho nepamätám... Neprítomne som hľadela pred seba, Esme ma držala za ruku a Edward mal ruky omotané okolo mňa. Musím si to dať v hlave dokopy.
"Necháte ma chvíľu samú?"
Všetci prikývli a poodchádzali. Edward sa chcel postaviť, ale položila som si ruku na jeho zápästie.
"Ty nie," povedala som v myšlienkach.
Ostatní odišli a my sme zostali samy. Edward si ľahol ku mne a pritiahol si ma do náručia. Pobozkal ma do vlasov a ja som sa pousmiala.
"Nemusíš sa trápiť tým, čo sa stalo. Keby sem ten vlk ešte niekedy prišiel, dám mu jasne najavo, že tu nemá čo robiť!" povedal.
"To je v poriadku, zlato. Aj tak nad tým budem rozmýšľať," uškrnula som sa.
"To je mi jasné. Tvrdohlavé decko," povedal zo srandy. Šťuchla som ho do rebra a spolu sme sa zasmiali. Nežne ma pobozkal na pery a ja som mu bozk oplatila.
Nechcelo sa mi len tak nečinne ležať v posteli, tak sme si pustili film. Edward doniesol z kuchyne popcorn a colu a filmový večer sa mohol začať... Ha, kecám! Boli sme bez popcornu a coly a mali sme sa fajn.
Ráno bolo treba ísť do školy. Fuj. Už bol pomaly koniec októbra, takže počasie bolo chladné. Obliekla som si priliehavé dlhé tmavé rifle, čierny top, tigrované bolero a na to moju obľúbenú koženú bundu. Obula som si vysoké topánky s tigrím vzorom. Vzala som si kabelku a šla som do garáže za Mini. Edward ma čakal pri svojom Volve. Alicino Porsche tu už nebolo. Rozlúčili sme sa s Esme a naraz sme vyrazili do školy. Tak... naraz sme tam aj dorazili, heh. Vystúpili sme z áut a šli sme spolu do budovy. Prváčky nás cestou prepaľovali pohľadmi. To si ešte nezvykli, že Edward patrí iba mne? Hmm, ich chyba...
Odbočila som k telocvični, kde sme mali prvú hodinu. Potom bola chémia, prekecaná s Cloe, fyzika s Mattom, literatúra s Tiffany. Ďalšia bola biola. S Tiff nám jedna hodina nestačila. Práve mi hovorila, čo sa stalo cez víkend Brooke. Dean ju nechal a ona mu spravila scénu. Keď mi to Tiff popisovala, myslela som si, že sa pocikám od smiechu. Ako som sa rehotala, zošmykla som sa zo stoličky.
"Slečna Cullen, vy ste akože v poriadku?" opýtal sa ma učiteľ.
"Áno, hahah, prepáčte," smiala som sa.
Tiffany pokračovala. Keď povedala, čo potom spravila Brooke, vybuchla som smiechom.
"Cullenová, už mi naozaj leziete na nervy! Dneska zostávate poškole na siedmej a ôsmej hodine! Štvrtáci majú labáky a vy tu budete sedieť!" povedal učiteľ naštvane.
Tak čo už... budem tu s Edwardom. Na obede som sedela so svojimi spolužiakmi. Poobede som išla na matiku. S tým úchylom sa to dneska nedalo vydržať! Rýchlo som bežala do biologickej učebne. Edward tam už sedel.
"Siss, čo ty tu?" usmial sa, keď som si sadala vedľa neho.
"Po škole," zasmiala som sa.
Trieda sa pomaly začala zapĺňať. Dnu prišla aj Bella a sadla si za nás.
"Ahojte," pozdravila.
"Čau."
"Ahoj Bel - la," zasmiala som sa.
"Ehm, Sissa,.. čo ty tu robíš?"
"Som tu akože poškole," usmiala som sa.
Bella prikývla, ale nič nepovedala. Otočila som sa naspäť k Edwardovi. Práve mi chcel niečo povedať a nahol sa ku mne tak blízko, že keď som sa otáčala, otrela som sa oňho perami. Zachichotala som sa a pobozkala som ho. Bozk mi oplatil a potom dal ďalší a ďalší. Ani nám nevadilo, že je v triede toľko ľudí. Oddelili sme sa od seba chvílu pred tým, ako došiel učiteľ.
Začal vysvetľovať pokus, čo budú dneska robiť. Ani mňa, ani Edwarda to nebavilo. Začali sme sa jedným očkom navzájom pozorovať. Moja ruka zablúdila na jeho koleno a potom vyššie. On urobil mne to isté. Zozadu sme počuli otrávené povzdychnutie. Hihi, to bola Bella. Baví ma robiť si z nej srandu. Treba s ňou ísť von.
"Bella, čo robíš dneska večer?" otočila som sa na ňu.
"Ešte neviem... prečo?"
"Nejdeš von? Do klubu, alebo len tak na kávu?"
"Noo,.. porozmýšľam," povedala.
"Nepôjdeš, však?" pousmiala som sa.
"Nie, dnes nie... inokedy."
"Beriem ťa za slovo," zachichotala som sa a otočila som sa naspäť.
Učiteľ si kecal svoje a tak som začala robiť srandu. Celá trieda robila niečo iné. Vrhla som sa na Edwardove pery a jazykom som sa dobýjala dnu. Bella si za nami odkašľala, aby sme na teraz prestali. Riadne musí žiarliť! Pred jej očami sa bozkávam s jej platonickou láskou. No čo, ja som mrcha. Vrátila som sa tam, kde som skončila, ale ochvílu nás učiteľ rozsadil. Uhm, fajn. Po skončení sme odišli domov a mali sme pokoj.
Doma som si skúšala spomenúť na včerajšok a celkom sa mi darilo, no pár vecí som ešte stále nemala jasných. Carlisle prišiel akurát nato, že keď veľa používam ilúziu, začne pracovať sama a ukazuje mi to, čo by sa práve mohlo stať a nie sú to väčšinou príjemné veci. Potom ma rozbolí hlava a odpadnem. Ochvíľu sa preberiem a všetko je v pohode... no tak dobre!
Na druhý deň sa nestalo nič extra. Teda, ako sa to vezme... Ráno som si obliekla károvanú minisukňu, bielu blúzku a mini kravatu. Podľa Emmetta som vyzerala ako bifľa... ale taká sexy bifľa, hihi a podľa Esme som bola zlatá. Vlasy som si nechala rozpustené a išla som. Cestou som si, ako vždy, vychutnávala zvuk klopkania svojich topánok.
Do školy som prišla medzi poslednými a šla som rovno do triedy.
(...)
Na obede som sedela s Edwardom a Alice. Keď si Edward akože išiel vziať jedlo, Alice dostala víziu.
„Sissa,“ šepkala, „dávaj si dneska pozor na matike.“ Prikývla som.
„Ale Edwardovi nič nevrav... zas by preháňal,“ zašepkala som jej.
Prikývla a odišla na ďalšiu hodinu. Edward sa vrátil a odprevadil ma na poslednú hodinu – matiku a išiel si po svojom. Matikár mal dnes nejakú divnú náladu. Hádzal na nás úchylné pohľady a hovoril v dvojzmysloch. Preberali sme nové učivo, ktoré nikto nechápal, ani ja ako upírka. Všimol si jedine mňa a povedal mi, aby som zostala po vyučovaní v triede. Zazvonilo a všetci odišli, iba ja som tam sedela ako blbec. Učiteľ niekam nachvílu odišiel a potom sa vrátil. Postavil sa chrbtom ku dverám a zamkol ich. Aha, on si myslel, že som to nevidela. Omyl!
„Takže, vezmeme to z inej strany,“ povedal.
„Uhm...“
Sadol si vedľa mňa a vzal si môj zošit. Začal mi to vysvetľovať odznova, ale ja som to mala na háku. Čím ďalej, tým sa ku mne viac približoval. Bola som napätá. Zrazu si položil ruku na moje koleno a ja som sa rýchlo odtiahla.
„No tak, uvoľni sa,“ povedal a začal ma hladiť po ruke. Myslela som, že ho zakillerujem.
„Nie,“ odtiahla som sa.
„Ale áno,“ pritiahol si ma k sebe a nahol sa k mojim perám. „No tak, bábika, nerob problémy!“ slizko sa pousmial.
„Aká som vám ja bábika?!“ vyrútila som sa naňho. „Ja tú matiku kašlem! A vás tiež! Odchádzam!“ postavila som sa, ale stiahol ma naspäť na stoličku.
„Omyl princezná, nejdeš nikam! Od prvého momentu čo som ťa uvidel som túžil po tejto chvíli,“ povedal a vrhol sa na moje pery. Chcela som ho odstrčiť, ale furt sa po mne hádzal. Pohrýzť som ho nemohla, čo bolo blbé. Začal ma násilne bozkávať na krku a obchytkávať. Na človeka bol dosť silný. Chcel mi strčiť ruku do nohavičiek, keď v tom vyleteli dvere. Nahnevane sa pozrel čo sa stalo. Edward vletel dnu a strhol ho zo mňa. Matikár preletel cez celú triedu a padol na podlahu.
„Ešte raz sa jej dotknete, budete mať dočinenia so mnou!“ kričal Edward. „A ja sa nehrám s takými sviniarmi ako ste vy. Môžem s vami skoncovať!“
Schytil ma za ruku a vytiahol ma von z triedy. Chcela som niečo povedať, ale odradil ma od toho výraz jeho tváre. Bol strašne naštvaný, mal náladu na zabíjanie, tak som bola radšej ticho. Ešte že som prišla svojim autom. Nemohla by som počúvať ako ma pred ním neochránil, ospravedlnenia, vražedné myšlienky a kadečo iné. Na parkovisku som sa oddelila a šla som k Mini. Stavím sa, že Edward bol celú cestu strašne naštvaný a chcel sa vrátiť a zabiť matikára. Však ho to prejde, potrebuje len čas.
Doma sme si vybehli na lov. Edward sa potreboval vyzúriť. Ja som sa najedla rýchlo a potom som už len čakala na Edwarda. Zatiaľ som rozmýšľala nad tým, čo sa mi stalo s Jacobom. Brala som do úvahy Carlislovu teóriu. Nemala som na sebe žiadne rany ani stopy po boji, čo znamená, že žiadny vlkolak sa ma ani nedotkol! Blik! Už viem ako to bolo! Teda, myslím... Odpadla som na vlkolačom území, ale ani som nevedela, že som tam lebo som bola naštvaná. Jacob bol taký zlatý, že ma odniesol domov... a ja krava som ho zhučala. Dokelu, musím sa mu ísť ospravedlniť. Teraz!
„Siss?“ oslovil ma Edward. „Pôjdeme už domov?“
„Ehm... ja... hej, poďme.“ Sorry Jacob, nabudúce.
Zabehli sme domov a povedala som Carlislovi, načo som predchvílou prišla. Prikývol a povedal, že je to dosť reálne a nad svojou teóriou ešte popremýšľa.
Vrátila som sa k Edwardovi a boli sme spolu. Rozmýšľala som, čo by som mohla spraviť Belle, hihi. Ako nie v zlom, ale ja si z nej strašne rada robím srandu. V tom som uvidela noviny. Písalo sa v nich, že v sobotu bude v Seattli otvorenie nového zábavného parku. Ha, mám to!
Na druhý deň sme mali spolu varenie. Na hodinu som trochu meškala, lebo som sa zdržala na nácviku divadla. Obe hry nám idú úžasne, ale o tom neskôr.
„Čau Bella!“
„Ahoj Sissa.“
„Včera som rozmýšľala, kam by sme mohli ísť... čo robíš v sobotu?“ zachichotala som sa.
„V sobotu mám asi voľno...“ povedala.
„Super. Tak pôjdeš s nami do Seattlu na otvorenie zábavného parku!“ vypískla som.
„Ehm... neviem, či je to dobrý nápad.“
„Jasne že je! Hihi a pôjde aj Edward a Alice... možno aj Rose, Emmett a Jasper,“ povedala som.
„Však oni sú na univerzite.“
„Prídu už v piatok a zostanú na víkend. Fajn, takže v sobotu o pol štvrtej prídeme pre teba.“
Bella si porazenecky povzdychla a ja som vedela, že mám vyhraté. Pôjde s nami už len kvôli Edwardovi.
Bella:
Milý denníček, už dlhšie som nič nepísala, takže teraz príde menší súhrn. Dneska som nechápala samú seba. Na čo som sa to dala nahovoriť? Ja a zábavný park? To je smrteľné! Ale predsa len... budem s Edwardom mimo školy. Možno sa ku mne bude správať inak. Skúsim s ním trochu flirtovať, ale najskôr musím zistiť ako sa to robí, ehm... A zoznámim sa aj s ostatnými Cullenovcami, čo je fajn. Dúfam, že budú ku mne milí. No ďalšia vec ma trápi. Keď som s Jacobom, zvykneme sa rozprávať aj o Cullenovcoch. On o nich hovorí nepriateľsky a tajomne. Vraví, aby som sa im vyhýbala a nebavila sa s nimi. Ani aby som sa s nimi stretávala vonku. Varoval ma, že je to nebezpečné. Nechápala som a začala som sa vypytovať. Rýchlo zmenil tému. Žeby sa poznali lepšie ako si myslím? Cítim, akoby medzi nimi vládlo niečo zlé. Neviem čo, ani prečo, ale niečo tam bude. Obzvlášť z Jacobovej strany. Ďalej... Edward! Stále je so Sissou a vkuse sú spolu. Minule na biologických labákoch to Sissa fakt prehnala. Bozkávala a dráždila Edwarda pred celou triedou, pred učiteľom... a mne to trhalo srdce. Vyzeralo to, ako by mi to robili naschvál... hlavne Sissa. Ach, Edward. Tak rada by som sa s tou blondínou aspoň nachvílu vymenila. Ale čo už... niekto je pekný, iný je múdry.
Ako som tak rozmýšľala, zrazu mi zazvonil telefón. Potešila som sa, keď som uvidela, že volá Jacob.
„Ahoj Jake!“
„Bella, čau, ako sa máš?“
„Ale fajn a ty?“
„Dobre... až na to, že sme sa už dlho nevideli. Čo robíš v sobotu?“ opýtal sa.
„V sobotu... ehm... prepáč Jake, na sobotu už niečo mám,“ povedala som.
„Hmm, no čo už,“ povedal smutnejšie. „Tak snáď nabudúce.“
„Určite áno,“ usmiala som sa.
„Maj sa Bella.“
„Čau.“
Sissa:
„Edward, prosím, nechaj ma nech ti to dopoviem!“ zrýchlila som krok, aby som ho dobehla. Práve som mu povedala, čo sa vtedy v lese stalo. Keď som odpadla a Jacob ma doniesol domov. Hovorila som mu svoju teóriu.
Medzitým som sa od Alice dozvedela, ako sa k nemu správala moja rodina. Vyrútili sa naňho len Edward a Rosalie. Oboch ich chápem. Rose ho len zhučala, ale Edward ho chytil pod krk. To mi dodalo presvedčenie, že za ním fakt mám ísť a niečo mu povedať.
Nezaslúžil si to. Povedala som Edwardovi, čo chcem urobiť, no on ma hneď zrušil.
„Zlato prepáč, ale nepôjdeš tam. Vlky sú silné... je to nebezpečné!“
„Nie je. Ja to zvládnem. Veď ak nebude treba, neprekročím hranicu a ak áno, ešte stále mám niečo z novorodeneckej sily.“
Chvílu sa na mňe len pozeral.
„Nie Sissa... fakt nie. Bojím sa o teba!“ povedal mi.
„Miláčik, musíš mi veriť,“ vzala som si jeho tvár do dlaní. „Nič sa mi nestane.“
„Keď sa na teba vrhne vlkolak, nemáš veľkú šancu... obzvlášť keď nevieš bojovať.“
„Ja že neviem bojovať?“ odstúpila som od neho.
„Prepáč, ale nie,“ pobavene povedal. Urazila som sa. Každý upír vie predsa bojovať!
„Siss, neber si to tak. Je to v poriadku, nemala si žiaden výcvik.“
„Fajn, tak ma môžeš začať učiť. Teraz,“ povedala som. Edward si povzdychol.
„Nechceš ísť radšej nakupovať?“ opýtal sa ma, len aby sa tomu vyhol.
„To potom.“
„Ach, no tak dobre. Postav sa tam do rohu a skús na mňa zaútočiť odzadu,“ povedal.
Zachichotala som sa a išla som do rohu. Rozbehla som sa a vyskočila som. Edward sa sklonil a ja som preletela nad ním. Dopadla som až na jeho posteľ. Skočil na mňa a rýchlo mi chytil ruky nad hlavou.
„Vidíš aké ľahké je ťa dostať?! Nevieš bojovať,“ povedal.
„Tak dobre,“ pobozkala som ho a usmiala som sa. „Aspoň vidíš, že ma môžeš ochraňovať ak ťa to baví, hihi. A ja za tím psom aj tak pôjdem,“ zasmiala som sa.
„Nepôjdeš!“
„A pôjdem!“ prevalila som sa naňho.
„Nie, nie,“ usmial sa.
„Ale áno.“
„Nie.“
Ako som na ňom ležala, vyzliekla som si tričko.
„A teraz?“ nadvihla som obočie.
Pobavene krútil hlavou.
„Si naozaj krásna, ale teraz ti nič nepomôže.“
„Dokelu!“
Chvíľu bolo ticho...
„Tak nič, idem sa prezliecť, lebo pomaly už musíme vyraziť pre retarda. O pol štvrtej u nej.“ Vyslobodila som sa z jeho objatia a šla som k dverám. Tam som sa otočila a povedala som: „A pamätaj si, ja za ním pôjdem, hih.“
Išla som k sebe do izby. Obliekla som si šedé rifle, biele tielko a modrú košeľu. Obula som si tenisky a kabelku som si nevzala. Prehodila som si koženú bundu a zišla som do garáže. Tam sme sa všetci počkali a potom sme išli. Edward, Alice a ja vo Volve. Jasper nechcel ísť s nami kvôli Belle. Tá baba mala naozaj lákavú vôňu krvi, všetci sme sa pri nej museli premáhať. Rosalie, Emmett a Jasper išli v Jeepe. Oni šli rovno do Seattlu a my sme sa ešte stavili pre Bellu.
O dve hodiny neskôr sme parkovali pred zábavným parkom. Zábava bola v plnom prúde, už sme tam chýbali len my. Vystúpili sme z auta a vonku na nás už čakali Rosalie, Emmett a Jazz. Bella nesmelo kráčala vedľa mňa.
„Rose, Emmett, Jazzi, toto je Bella,“ povedala Alice.
„Ahojte,“ povedala Bella.
„Čauko,“ pozdravil ju Emmett a zasmial sa. Rose na ňu nepekne zazerala a Jasper sa premáhal kvôli jej krvi.
„Poďme dnu!“ vypískli sme s Alice naraz a zachichotali sme sa.
Dnešný večer sme si najviac užili asi Emmett, Alice a ja. Vyskúšali sme všetky kolotoče, ktoré za niečo stáli. Keď sme dokončili skúšobné jazdy, začali sme nahovárať ostatných.
„Nie, ja naozaj nie som na takéto veci,“ hovorila Bella, keď som ju nahovárala na UFO.
„No tak, Bella, prosíííím poď. Bude sranda. To neni až také zlé ako to vyzerá,“ povedala som.
„Naozaj nie... radšej niečo iné,“ povedala.
„Dobre... čo tak tamto?“ ukázala som na iný kolotoč.
„Nie.“
„Fajn... tak horská dráha... a nie, že nie. Idem kúpiť lístky, zlato,“ zasmiala som sa a šla som pre lístky pre všetkých. Dráha bola dosť vysoká a dvakrát sa išlo dolu hlavou. Postavili sme sa do radu a čakali sme. Keď sme prišli na rad, nasadli sme do vozíkov. V prvom som bola ja s Emmettom, za nami Alice a Bella, potom Rosalie a Edward a Jasper. Za nami bolo ešte pár ľudí. Pripútali nás a spustili kolotoč. Najprv sme išli pomaly hore do výšky. Došli sme na vrchol a zastali sme. Pohli sme sa dopredu a leteli sme dolu kopcom. Všetci sme pišťali, kričali, vískali a všetko možné. Bolo to úplne skvelé! Išli sme dole hlavou a potom znova a waaa.
Vyšli sme odtiaľ všetci happy, len Bella bola roztrasená. Snažila sa to pred nami skrývať. Potom sme takto všetci išli ešte na veľa kolotočov. Bola to skvelá zábava, s Emmettom tu budeme chodiť častejšie!
Bola tam fotokabínka, tak sme ju museli využiť. Najprv s Rose a Alice, potom s Emmom a nakoniec s Edwardom. Máme sladké fotky ako sa bozkávame. Chalani sa nedali zahambiť a išli do stánkov. Hádzali loptičky do plechoviek a vyhrávali. Emmett hodil celou silou, že skoro zrušil stánok, hihi. Vyhral obrovského plyšového medveďa a moc sa mu tešil. Ja som dostala od Edwarda plyšového psíka s okuliarmi. Zlatééé.
Keďže som ja všetkých prehovárala, teraz ma Edward, ako veľký romantik, vzal do tunela lásky. No dobre, predsa len,... je to Edward, nemohla som odmietnuť. Rosalie išla s Emmettom a Alice nešla kvôli Belle. Jasper taktiež nie. Bolo to pekné... v Edwardovom objatí... naozaj krása. Celý večer sme sa skvelo bavili.
Už bola noc a išli sme na posledný kolotoč. Alice vzala lístky a nasadli sme dnu. Jazda bola brutálna. Myslela som si, že Bella nevydrží a skolabuje.
Vyšli sme z kolotoča a Bellu nejako opustila rovnováha. Potkýnala sa o vlastné nohy ako sa k nám tackala. Poplietli sa jej nohy a začínala padať. Bola by na zemi, keby sa nechytila Alice a zároveň aj Emmetta. Keď sa dotkla ich ľadovo studenej pokožky, okamžite sa odtiahla. Nemala som ani čas na použitie ilúzie. Všetci sme na seba nervózne pozerali. Bella nechápala a vyzerala byť veľmi prekvapená, až udivená... a znepokojená. Tiež behala očami z jedného na druhého. Niekto by mal prerušiť toto ticho.
„Začína mi byť zima,“ povedala Rosalie. „A už je skoro polnoc... nejdeme už domov?“
„Ešte nieee,“ zasmial sa Emmett. „Miláčik, veď sme len teraz došli.“
„Bella, chceš už ísť?“ opýtala sa Alice.
„Nie som proti,“ povedala Bella.
„Tak dobre. Edward, Rose, Bella a Jasper, myslím, že ak chcete, môžete ísť. Ja so Sissou a Emmettom ešte chvíľku zostaneme,“ povedala Alice. „Prídeme na Jeepe.“
„Fajn,“ povedala moja mama a rozišli sme sa.
Rosalie:
Neviem čo si táto obyčajná ľudská bytosť o sebe myslí, ale ak sa plánuje s nami všade vláčiť, tak na to nech rýchlo zabudne! Kto tu má stále odolávať tej vôni?! Joooj, raz ma naštve a vysajem ju. Nebude to snáď nikomu vadiť. Carlisle mi niečo povie, ale toho môžem okašľať.
Išli sme smerom k autu a Belle sa dal pulz do normálu. Ako sme kráčali, zacítila som smrad. Fuj, ale že aký! A vtedy sa pred nami objavili psi. Síce teraz v ľudskej podobe, ale to je jedno. Bolo ich päť a zrazu jeden prehovoril:
"Ahoj Bella! Tak toto je ten tvoj program? S nimi?! Nevravel som ti náhodou niečo?!"
Počkať! Ona o nás vie?! To snáď nie.
"Jacob, všetko je v poriadku," povedala Bella.
"No iste! Pamätaj si, že ja som ťa varoval!" Odišli. Našťastie.
"Bella, v pohode?" opýtal sa Edward a Bella prikývla.
"Čo tým chcel povedať? Čo ti o nás nakecal?"
"Vlastne nič. Len, že by bolo lepšie, keby som sa s vami nebavila a nechodila von, lebo vraj ani vy sa nebavíte s ľuďmi, tak aby som nevyzeralo, že sa vtieram."
Hah, robíš si srandu?! Tak prečo si tu, pomyslela som si.
"Nám sa nevtieraš, Bella. Keby sme sa s tebou nechceli baviť, nevolali by sme ťa von," povedal Edward.
"Uhm," prikývla.
Hovor za seba!
Došli sme k autu. Edward odomkol na diaľku a keď sme prišli bližšie, vyleteli na nás tri postavy v strašidelných maskách. Nám bolo jasné, kto to je, ale Bella sa ich moc zľakla. Siss, Alice a Emmett si dali dolu masky a všetci sme sa zasmiali. Nasadli sme do áut a išli sme do Forksu. Hodili sme Bellu domov a išli sme k nám.
Bella:
Na druhý deň ráno som si dala všetko dokopy. Waa ja som sa rozprávala s Edwardom! A bol tam aj Jacob a správal sa nie moc pekne a teraz je na mňa naštvaný, zato, že som bola s nimi. Nechápem, čo mu na tom toľko vadí. Cullenovci sú v pohode, možno trochu divní. Ich pokožka... je hladká, krásna a bledá ako porcelán. Okrem toho, je aj ľadovo studená. Ako môže byť niekto taký studený? No to je teraz jedno... Musím ísť za Jacobom a povedať mu, že Cullenovci sú zlatí a nemusí sa o mňa báť.
Vyšla som z domu a nasadla som do svojho auta. Naštartovala som a ochvíľu som parkovala pred Jacobovým domom v La Push. Zazvonila som a otvoril mi Billy.
"Zdravím," zamávala som mu.
"Ahoj Bella. Jake je vzadu v dielni. Bude rád, keď uvidí, že si prišla," povedal Billy. Asi nevedel, čo sa včera stalo. Vošla som dnu a išla som rovno do záhrady a do dielne. Jacob sa hrabal v motore svojho auta.
"Ahoj Jacob," pozdravila som ho a v tom...
Sissa:
Dneska išiel Edward s Carlislom na celý deň do nemocnice. Neviem, čo tam chce riešiť, ale to je jedno. Teraz môžem ísť za tým psom.Obliekla som si legíny, tielko, na to košeľu a obula som si conversky. Vyskočila som von oknom a bežala som k hranici. Zastala som tesne pred ňou a začala som volať Jacoba. Nič... tak som aj zaštekala, hih. Nedialo sa nič. Dokelu, musím za ním! Teraz alebo nikdy, povedala som si a prešla som cez hranicu. Bežala som po nejakej stope a náhodou som sa dostala k jeho domu. Z lesa som sa dostala k nemu do záhrady. Videla som ho, bol v dielni. Ilúziou som skryla svoj pach. Vošla som k nemu do dielne.
"Jacob, tu si! Ty psisko, hľadám ťa už celé dopoludnie," povedala som pobaveným tónom – nemyslela som to v zlom - a v tom som uvidela, že za ním stojí Bella. Ooops, prúšvih.
"Sissa?" divila sa Bella.
"Bella?" čudovala som sa.
"Jacob?!" povedali sme obe naraz.