Ahojteee :o)))
blondataa pridava dalsiu kapitolu ;o) duufam ze sa bude pacit ;o) Pribudla nam tu nova (no, nova... ale velmi znama) postava...
teraz (a doslova ze teraz) idem na sustredko agility so psikom, takze tam asik WiFi nebude, takze nevjem kedy bude dalsia kapitola... ale NB si beriem, takze pisat budem ;o)
dakujem za koment k predoslej a prosiiim si aj k tejto :o) komentiky mi dodavaju chut k pisaniu ;o)
takze... kto bude nova postava? myslim ze to vsetci viete :D ako na nu zareaguju Cullenovci? a co ona na nich?
Pekne citanie zela
Sissa :* :o)
40. kapitola: Nie som pre všetkých až taká úžasná... iba pre veľkú väčšinu
Isabella Swan:
Prší... Typické... Musím si na to zvyknúť. V Phoenixe bolo vždy slnečno a teplo. No tu? Toto je pravý opak Phoenixu. Ach, načo som sem chodila? Povzdychla som si a odstúpila som od okna. Vzala som si kozmetickú taštičku a odišla som do kúpeľne. Umyla som si zuby, tvár, učesala som sa a bolo to. Maľovať sa nemaľujem. Nemám pre koho a ani to nevyzerá veľmi prirodzene. M-moment, prečo som ružová?! S hrôzou som sa pozerala do zrkadla. Nakoniec som si to zmyla... všetkým možným.
Vyšla som z kúpeľne a vybrala som si šaty. Hmm, aj keď je to prvý deň v novej škole, oblečiem sa ako vždy. Nechcem na seba vôbec upozorňovať, chcem len zapadnúť v dave. Vzala som si zo skrine obyčajné hnedé rifle a sivé tričko s dlhým rukávom. Zobrala som si do ruky vetrovku a tašku a zišla som po schodoch dole na prízemie. Vošla som do kuchyne, kde Charlie práve raňajkoval.
„Dobré ráno,“ povedala som.
„Bré ránko, Bells,“ usmial sa na mňa. „Ako si sa vyspala?“
„Uhm... celkom fajn,“ povedala som a vybrala som si zo skrinky cereálie. Nasypala som si z nich do misky a zaliala mliekom. Sadla som si k stolu, oproti Charliemu, a začala som jesť.
„Cestu do školy si si pozrela?“ opýtal sa ma po chvíli.
„Mám mapu... pre istotu,“ odpovedala som.
To bolo všetko, čo Charlie povedal počas raňajok. Nebol veľmi zhovorčivý typ... a ja to mám po ňom. O tej vode som sa nezmieňovala. Dojedla som a položila som misku do umývadla.
„Tak, ja pôjdem. Ahoj,“ povedala som.
„Maj sa. A veľa šťastia v novej škole, Bell,“ pozdravil ma Charlie.
Obliekla som si vetrovku a obula som si tenisky. Odomkla som dvere a vyšla som von. Išla som k autu, keď som si nevšimla, že končí obrubník a letela som k zemi. Tvrdo som dopadla na zem a trochu som si oškrela dlane.
„Auu,“ sykla som od bolesti. Chvíľku mi trvalo kým som sa postavila a potom som si pošúchala ruky. Ako môžem byť až takáto nemotorná? Pomaly som nastúpila do auta a naštartovala som, aby mi bolo teplejšie. Síce je len september, ale pre mňa je to zima. Rozložila som si mapu na vedľajšie sedadlo a pozrela som si cestu do školy. To by som mala zvládnuť. Šliapla som na plyn a išla som do školy.
Ach bože, ja som neslušná... zabudla som sa vám predstaviť. Volám sa Isabella Swan, ale volajte ma Bella. Mám sedemnásť rokov, o pár dní už osemnásť. Mám hnedé vlasy, hnedé oči, normálnu postavu a bledú pokožku. Nemyslím si, že som pekná. Som úplne obyčajné dievča. Vlastne nie, nie som obyčajná. Svojou nemotornosťou a nešikovnosťou vysoko vediem pred ostatnými. Priateľa nemám... ani som nikdy nemala. Nie som pre chalanov zaujímavá.
Cestu do školy som našla celkom ľahko. Uvidela som malú budovu. T-toto má byť akože škola? V Phoenixe by sa tu zmestilo len pár tried. Nemohla som tomu uveriť... Vedela som, že Forks je zapadákov, ale až takýto? Ach bože, prečo som sem chodila? Aha, áno, zase som myslela na šťastie iných a nie svoje. Pôvodne som sem mala prísť už v marci minulého roka, ale nakoniec som si povedala, že prídem na posledný ročník. No čo už, mama s Philom si môžu chodiť kam sa im zachce a nezaťažujem ich už ničím...
Vošla som na parkovisko a zaparkovala som ďalej od iných áut. Vypla som motor a zostala som sedieť v aute. Čakala som, čo sa bude diať...
Sissa:
„Edward? Čo myslíš? V čom vyzerám lepšie?“ vletela som Edwardovi do izby, po krátkej chvíli, ako som odtiaľ po noci s ním odišla. Vošla som ja a ďalšie dve, ilúziou vytvorené, Sissi.
„Zlato, vo všetkom si skvelá,“ usmial sa na mňa.
„Ale čo je najlepšie?“
„Hmm, najlepšie? Asi tamto,“ ukázal na prvý klon. Bola to riflová minisukňa a čierne tričko s dlhým rukávom a výstrihom.
„Ďakujem cukríček,“ letmo som ho pobozkala a odstúpila som od neho. Nechápavo sa na mňa pozeral.
„Cukríček?“ zopakoval. Rozosmiala som sa.
„Prepáč, haha, chcela som len vidieť tvoju reakciu.“ Usmial sa a pobozkal ma.
„Ľúbim ťa, pUsiNqA,“ zasmial sa.
„Ty trdlo,“ usmiala som sa a vyplazila som mu jazyk.
Uškrnul sa a poslala som mu vzdušný bozk. Išla som sa prezliecť k sebe do izby.
K tomu som si dala čierne topánky na vysokom opätku, biely kabát a vzala som si bielu kabelku. Na krk som si dala náhrdelník s našim erbom, aby bolo jasné, ku komu patrím. Potom prišla Rosalie, že chce na mne skúsiť nový make-up. Dobre, však Rose to určite nepokazí.
Namaľovala ma naozaj krásne. Prišiel ku mne aj Emmett a pozeral na nás ako na nie celkom normálne, hihi. Však čo, keď má manželku aj dcéru blondínku, tak nech sa nečuduje. Bol oblečený celkom fajne.
Rosalie, Emmett a Jasper by už na tejto škole vôbec nemali byť. No Rose si zmyslela, že sa pôjde pozrieť na nové xichty, či tu náhodou nemá nejakú konkurenciu. Stavím sa, že určite nie. Rosalie je veľmi krásna nato, aby jej konkuroval nejaký človek. To je blbosť. A keďže išla Rosalie, išiel aj Emmett. Jasper nechcel zostať sám, tak robil doprovod Alice.
O chvílu sme boli obe pripravené a zišli sme dole do obývačky. Esme si nás určite bude chcieť odfotiť, hihi. Veď dobre, začiatok nového ročníka. Ja už budem druháčka, no wow. Počkali sme kým zišli dole aj ostatní. Edward mal na sebe tmavomodrú košeľu... Hmm, ale bol sexy. Aj ostatným to mimoriadne pristalo. Alice ku mne pritancovala a povedala:
„No ségrička... prvý deň a ty hneď takýto výstrih?“
„Alice, Alice... a ty tiež?“ Spolu sme sa zachichotali. Pozreli sme sa na Rose, ktorá mala výstrih tiež a rozosmiali sme sa ešte viac.
„Ach, deti, tu ste,“ prišla Esme s foťákom. Carlisle išiel za ňou. „Vyzeráte úžasne,“ pochválila nás.
„Poďte pred dom, tam sa všetci odfotíme,“ hovorila celá šťastná a vyháňala nás z obývačky.
„Tuto sa postavte,“ nariadila nám.
Dali sme sa dokopy a postavili sme sa pred dom. Edward si ovinul ruku jemne okolo môjho pása. Pousmiala som sa naňho a pozrela som sa do objektívu. Esme urobila prvú fotku. To jej ale nestačilo, pretože nás stále cvakala.
„Emmett! Nerob Jasperovi somárske uši, ani parohy!“ pohrozila Emmettovi Esme. Emmett sa začal rehotať a ja tiež.
„Hej, ľudia... teda, upíri,“ začal Emmett. „odfoťme sa tak, že my chalani takto, a baby vy spravte nejakú sexy pózu a...“
„Emmett,“ zastavila ho Esme.
„Ale mamíííí,“ protestoval. Esme mu nakoniec dovolila pár bláznivých fotiek. Máme aj jednu takú, ako sa bozkávame, hihi. A rôzne iné, šialené. Keď už Emmett chcel, aby sme si vyzliekli tričká, Esme ho definitívne zastavila. Ešte nás každého odfotila zvlášť a potom sme vyrazili do školy. Ja som išla s Edwardom vo Volve. Alice s Jazzim v Porsche a Emmett s Rosalie v BMW-čku.
„Dneska nebudeme v škole dlho,“ povedal Edward. „Riaditeľ povie pár slov na úvod nového školského roka a pustí nás domov. Potom môžeme niekam zájsť ak chceš,“ pousmial sa a položil mi ruku nad koleno.
„Dobre,“ pousmiala som sa.
Tú ruku čo mal na kolene posunul vyššie a začalo ma to trochu štekliť. Zachichotala som sa a odtiahla som sa od neho. Pustila som rádio a pozrela som sa von oknom. Začalo pršať. Ach jaj, skazí mi to účes. Vlasy som mala krásne upravené do veľkých vĺn. Dneska musím byť predsa krásna. Chalani u prvákov musia po mne šalieť.
„To určite aj budú,“ povedal Edward. „A ja budem žiarliť.“
„Neboj sa, po tebe pôjdu všetky baby,“ odplatila som mu to.
„To je síce pravda, ale ja mám oči len pre teba,“ usmial sa na mňa. Úsmev som mu oplatila, nahla som sa a pobozkala som ho.
Pomaly sme sa blížili ku škole. Väčšina ľudí sedela v autách, alebo boli zoskupení pod strechou školy. Nič sa nedialo, tak sme sedeli v aute, držali sme sa za ruky a rozprávali sme sa.
Bella:
Sedela som v aute a sledovala som okolie. Videla som, že ľudia sa začali zoskupovať pod strechou pred hlavným vchodom. Rozhodla som sa, že tam pôjdem tiež. Vystúpila som z náklaďáčku a vykročila som smerom k budove.
„Pekná kára,“ povedal mi jeden chalan keď som vystúpila. Hneď nato sa aj s kamošmi rozrehotal. Bože, bez toho to nešlo... debil.
Celú cestu som si dávala pozor, aby som tu náhodou nespadla. Bol by to hrozný trapas a navyše by som na seba upozornila. Prišla som k ostatným. Zostala som stáť na kraji, oprela som sa o stenu a pozerala som sa pred seba.
O chvíľu ku mne dobehli dve baby. Obe boli brunetky, jedna bola vyššia a mala okuliare a druhá o niečo nižšia.
„Ahoj, ja som Jessica Stanleyová!“ vychrlila na mňa tá nižšia a podala mi ruku. „Ty musíš byť Isabella Swan!“
„A-ano, ale volaj ma Bella,“ nútene som sa pousmiala.
„Ahoj, ja som Angela,“ povedala tá druhá.
„Bella,“ usmiala som sa.
„Takže... ty si z Arizony?“ opýtala sa Jessica. Prikývla som. Pozrela sa na mňa tak, ako keby sa jej niečo nezdalo.
„Je fajn, že si prišla... ale mala si prísť už skôr, nie?“ opýtala sa Angela.
„Uhm... ano, ale... z rodinných dôvodov som svoj príchod do Forksu musela oddialiť,“ povedala som.
„A čo sa stalo?“ vyštekla Jessica.
„Jess!“ napomenula ju Angela, začo som jej bola vďačná. „Toto nie je výsluch!“
„Prepáč,“ usmiala sa na mňa Jessica.
V tom vyšiel zo školy – asi to bol- riaditeľ a povedal, aby sme sa všetci presunuli do jedálne.
„Myslím, že budeš potrebovať sprievodcov po škole,“ povedala Jessica a potiahla ma za rukáv smerom do budovy. Počkali sme kým sa pretlačilo dnu niekoľko ľudí a potom sme vošli my. Baby ma viedli za ostatnými do jedálne. Táto škola nebola ničím výnimočná. Všetko tu bolo také obyčajné...
Vošli sme do jedálne a sadli sme si k stolu. Jessica a Angela mi ukazovali, kto je ešte od nás z triedy. K nášmu stolu si prisadli dvaja chalani a jedna baba. Predstavili sa mi.
„Ahojky, ja som Mike Newton,“ povedal jeden z nich a usmial sa na mňa.
„Isabella Swan, ale volaj ma Bella.“
„Som Eric Yorkie. Keby si čokoľvek potrebovala, som tu,“ usmial sa.
„Jasné, ďakujem.“
Tá baba sa mi tiež predstavila, ale potom sa odomňa hneď odvrátila. Mike a Eric sa so mnou začali baviť. Eric chcel o mne napísať článok do školských novín. Angela už vyťahovala pero a papier, ale ja som ich rýchlo zrušila. Povedala som im, že v tých novinách by sa určite radšej videlo pár prváčiek.
Čoskoro sa jedáleň zaplnila a všetci študenti boli tu. Dosť málo ľudí...
Zrazu sa otvorili dvere a do jedálne vošlo šesť nadpozemsky krásnych osôb. Zízala som na nich s otvorenými ústami. Prešli popri našom stole a ani na mňa nepozreli.
„Kto je to?“ opýtala som sa Jessici.
„To sú Cullenovci. Tá vysoká blondínka je Rosalie. Je ako ľadová kráľovná. Nikdy sa s nikým nebaví, okrem svojich. Je to namyslená krava. Chodí s Emmettom, to je ten svalnatý tmavovlasý. Typický svalnáč bez mozgu,“ uchechtla sa Jessica, no potom pokračovala: „Malá čiernovlasá baba sa volá Alice. Vyzerá ako elf, hehe. A tiež mi nepríde normálna. Ten chalan, čo sa tvári akoby ho niečo bolelo je Jasper. Chodí s Alice. A ten... krásny, v modrej košeli je Edward. Edward Cullen. Do konca minulého roka bol voľný. Žiadna baba odtiaľto preňho nebola dosť dobrá. Nikam nechodil... nerandil. Až kým nedošla hentá malá blondína. Vidíš ju? Tá, čo sa usmieva na všetky strany ako vypatlaná,“ povedala Jessica.
Sadli si k poslednému prázdnemu stolu. Na kraji sedel Emmett, vedľa neho Rosalie a držali sa za ruky. Jasper a Alice sedeli vedľa nich a hádzali na seba zamilované pohľady. Edward si sadol na poslednú stoličku a pritiahol si na seba tú malú blondínku. Sadla si mu do lona a pobozkala ho na pery. Potom sa od neho odtiahla, on sa usmial a pobozkal ju.
„Uhm, vidím,“ povedala som a tá baba sa na mňa pozrela nepekným pohľadom, až mi naskočili zimomriavky.
„Ehm, Jess, myslím že ťa počula...“ pošepkala som jej.
„Nezmysel! Nemohla to počuť! No, takže, ona je tu od minulého februára. Ak nebola vonku so všetkými chalanmi zo školy, ktorí za niečo stoja, tak ani s jedným. Joooj, ako ju len neznášam! S každým sa ocucávala a možno sa aj vyspala. Je to štetka!“ hovorila s nenávisťou Jessica.
„Jess kroť sa, Siss taká nie je,“ povedal Mike.
„Áno? A ty to odkiaľ vieš?“ vyrútila sa na Mika. „Aha jasné, ty si s ňou bol vonku... teda, to si bol vonku so mnou!“ Potom sa Jessica obrátila na mňa. „Boli sme na dvojitom rande. Ja a Mike a jeho brat Matt a ona. Tá koza mi pokazila celé rande!“
„Prestaň Jessica, ty si sa k nej správala hnusne!“
„A čo som mala robiť, keď ťa začala baliť?! Nečinne sa prizerať?!“ vyjela na Mika.
„Nebalila ma!“
„Ľudia, mohli by ste sa prosím prestať hádať? Prosím!“ povedala Angela a obaja stíchli. No naďalej na seba nepekne zazerali.
„Jess, dopovieš mi o nej?“ opýtala som sa nesmelo.
„Samozrejme Bella. Je to kurva! Všetci chalani po nej idú... posledný týždeň minulého školského roka sa dala dokopy s Edwardom, ale stavím sa, že ho určite podvádza!“ hovorila naštvane Jessica. „A keby niečo, volá sa Sissa!“
Sissa:
„Pôjdeme?“ opýtal sa ma Edward, keď videl že väčšina ľudí je už vnútri.
„Poďme,“ povzdychla som si. Otvorila som dvere na Volve a vyšla som von do dažďa. Počkala som na Edwarda, chytili sme sa za ruky a išli sme k budove. Cestou sme sa dali dokopy s ostatnými. Vošli sme do budovy, až keď boli všetci ostatní študenti v jedálni a dvere sa za nimi zatvorili. Sebaistým krokom sme kráčali do jedálne. Prví išli Rose a Emmett, za nimi Alice a Jasper a nakoniec Edward so mnou. Otvorili sa dvere do jedálne a vošli sme dnu. Všetci na nás zízali a nevedeli s tým prestať. Emmett sa zachichotal a pritisol si Rose viac na seba. Ja som sa usmievala na okolo. Všetci o nás začali hovoriť. Väčšina ľudí len v dobrom... obdivovali nás. No až na jednu osobu. Jessica Stanleyová. Závistlivá blbá koza. Ako sme išli k stolu, začula som, čo o nás hovorí.
„To sú Cullenovci. Tá vysoká blondínka je Rosalie. Je ako ľadová kráľovná. Nikdy sa s nikým nebaví, okrem svojich. Je to namyslená krava. Chodí s Emmettom, to je ten svalnatý tmavovlasý. Typický svalnáč bez mozgu,“ uchechtla sa Jessica, no potom pokračovala: „Malá čiernovlasá baba sa volá Alice. Vyzerá ako elf, hehe. A tiež mi nepríde normálna. Ten chalan, čo sa tvári akoby ho niečo bolelo je Jasper. Chodí s Alice. A ten... krásny, v modrej košeli je Edward. Edward Cullen. Do konca minulého roka bol voľný. Žiadna baba odtiaľto preňho nebola dosť dobrá. Nikam nechodil... nerandil. Až kým nedošla hentá malá blondína. Vidíš ju? Tá, čo sa usmieva na všetky strany ako vypatlaná,“ povedala Jessica. Hovorila o nás ako o tých najhorších na svete. Vlastne, predstavovala nás novej študentke...
Rosalie:
No ja jej dám! Že namyslená krava... To ona je škaredá zakomplexovaná klebetnícka chudera, ktorá už nevie čo si má vymyslieť aby bola zaujímavá. A Emmett... no dobre, niekedy sa naozaj správa blbo, ale nie až tak aby toto o ňom mohla povedať! A o ostatných to tiež nie je pravda! Vrrr, toto jej nedarujem! No teraz som hrdo kráčala k stolu, s Emmettovou rukou okolo pása. Vychutnávala som si obdiv.
Emmett:
Svalovec bez mozgu?? Ona je riadna krava!
Alice:
No samozrejme, že ja nie som normálna, hihi!
Sissa:
No a? Závidíš? Edward si nikdy nevšimne takú ako si ty!
Jak ma naštvala, wrr! Prišli sme k prázdnemu stolu a sadli sme si. Najprv Emmett, vedľa Rose a chytili sa za ruky. Potom Alice s Jasperom... krásne zamilovane sa na seba pozerali. Sadol si Edward, a keďže už nebola voľná stolička, pritiahol si ma na seba. Baby na mňa hádzali závistlivé pohľady, tak som Edwardovi vtisla na pery bozk. Usmial sa na mňa a pobozkal ma ešte raz.
„Uhm, vidím,“ povedala tá nová. Otočila som sa od Edwarda a hodila som na ňu vražedný pohľad. Práve vtedy sa na mňa pozerala. Zľakla sa a rýchlo sklopila zrak. Trúba. Edward si omotal svoje ruky okolo môjho pásu.
„Zíra na vás celá jedáleň. Môžete sa chvíľu neoblizovať?!“ robil si z nás srandu Emmett. Zachichotala som sa.
„Ehm, Jess, myslím že ťa počula...“ pošepkala tá nová Jessice. Pousmiala som sa a pozrela som sa na ostatných.
„Nezmysel! Nemohla to počuť! No, takže, ona je tu od minulého februára. Ak nebola vonku so všetkými chalanmi zo školy, ktorí za niečo stoja, tak ani s jedným. Joooj, ako ju len neznášam! S každým sa ocucávala a možno sa aj vyspala. Je to štetka!“ hovorila Jessica s veľkou nenávisťou, ktorú ku mne cítila.
„Nebojte sa, nič také nebolo,“ povedala som ostatným.
„Jasné, však jej sa nedá veriť ani slovo,“ povedala Alice.
„Siss, kašli na ňu. Závidí ti,“ povedal Edward.
„Ja viem.“
„Jess kroť sa, Siss taká nie je,“ povedal na moju obranu Mike.
„Haha, diki Mike,“ pousmiala som sa.
„Áno? A ty to odkiaľ vieš?“ vyrútila sa Jessica. „Aha jasné, ty si s ňou bol vonku... teda, to si bol vonku so mnou! Boli sme na dvojitom rande. Ja a Mike a jeho brat Matt a ona. Tá koza mi pokazila celé rande!“ syčala Jessica.
„Najhoršie rande v živote,“ povedala som svojim a zachichotala som sa.
„Prestaň Jessica, ty si sa k nej správala hnusne!“ zasyčal na ňu Mike.
„A čo som mala robiť, keď ťa začala baliť?! Nečinne sa prizerať?!“ vyštekla ticho Jessica.
„Nebalila som ho!“ povedala som potichu.
„Nebalila ma!“
„Vidíte?!“ Všetci sme sa zachichotali.
„Ľudia, mohli by ste sa prosím prestať hádať? Prosím!“ ukončila ich spor Angela. Nechápem ako sa taká fajn baba môže s nimi baviť.
„Jess, dopovieš mi o nej?“ opýtala sa nesmelo tá nová. Hmm, nejako sa o mňa zaujíma.
„Samozrejme,Bella. Je to kurva! Všetci chalani po nej idú... posledný týždeň minulého školského roka sa dala dokopy s Edwardom, ale stavím sa, že ho určite podvádza!“ hovorila naštvane Jessica. „A keby niečo, volá sa Sissa!“
Haha, krava, jasne najdôležitejšie je ako sa volám. Uhm.
„Nepodvádzam ťa,“ povedala som Edwardovi a pohladila som ho po líci.
„Moja, kašli na ňu,“ hovoril mi Edward. „Vôbec jej neverím! Najradšej by som jej zlomil väzy.“
V tom prišiel riaditeľ a učitelia. Väčšina študentov im začala tlieskať. My nie. Riaditeľ začal svoj prejav na začiatok školského roka a všetci ho počúvali. Párkrát som očami prebehla po jedálni, aby som videla kto na nás zíza. Tá nová baba... neviem... Bella? Tuším tak sa volá... Pozerala sa na mňa s takým divným výrazom v tvári. Mala otvorené ústa a zízala. Hmm, neni ona retardovaná? Keď sa stretol jej pohľad s mojím, sklopila oči, no ja som ju aj naďalej prepaľovala pohľadom.
„Jazzi, si v poriadku?“ opýtala sa po chvíli Alice Jaspra. Bol celkom napätý. Vyzeral, akoby už chcel po niekom skočiť.
„Pôjdem nachvílu von,“ povedal a sťažka preglgol.
„Ja pôjdem tiež,“ povedal Edward. „Siss, poď s nami.“
Postavila som sa, Edward si ovinul ruku okolo môjho pása a všetci traja sme vyšli von.
„Jazz, je to v pohode,“ povedal Edward, keď sme boli vonku pri autách.
„Už hej... Bolo tam moc veľa krvi na mňa.“
„Aj mne bolo dneska blbo,“ povedal Edward.
Ja som s tým bola v pohode.
„Počkáme tu na ostatných,“ povedal Edward a oprel sa o auto.
Edward:
Myslel som si, že to nevydržím! Takúto lákavú vôňu som necítil ešte nikdy. Najprv som ani nechcel vedieť kto to je. No nakoniec som nemohol a zistil som to. Isabella Swanová. Tá nová žiačka. Dobre že došla až teraz... keby prišla skôr, ktovie či by už dávno nebolo po nej. Myslel som si, že kvôli nej vyvraždím celú školu. Bolo nás šesť upírov, to sme mohli dať. Lenže kvôli pár litrom krvi jednej baby by zaplatilo životom veľa ľudí. Myslím, že budem potrebovať od Sissi pomoc. Ilúziu. A dúfam, že s ňou budem mať čo najmenej hodín! Ako môže mať také obyčajné nezaujímavé dievča takú neodolateľnú vôňu krvi? Nerozumiem tomu... Nesmiem dať na sebe nič poznať!
Sissa:
O chvílu k nám prišli Rosalie, Emmett a Alice. Podľa toho som usúdila, že riaditeľ skončil svoj prejav a pustil nás domov. Rozmýšľali sme, kam pôjdeme. Jasper musel ísť na lov. Alice veľmi chcela ísť nakupovať, ale povedala si, že Jaspera teraz nenechá samého. A preto nakupovaním poverila mňa. Aké milé. Rosalie chcela ísť tiež na lov a s ňou aj Emmett. Edward a ja sme sa rozhodli, že pôjdeme do obchoďáku v Port Angeles. Nasadli sme do Volva a Edward naštartoval. Leteli sme po diaľnici do Port Angeles. Cesty boli prázdne a ani raz sme nevideli fízlov, čiže super. Zas by bol prúser, hihi. A hlavne keby to bol Swan.
„Aké zas?“ opýtal sa ma Edward a nadvihol jedno obočie. Vrr, prečo sa mi stále musí hrabať v hlave?!
„Noo,“ zatvárila som sa nevinne. „Minule som išla trochu rýchlejšie... a som porušila dáke pravidlá... a som mala v sebe jeden drink...“
„Ty si teda,“ pobavene krútil hlavou. „Dal ti aj pokutu?“
„Kristepane pokuta! Dokelu! Vypísal mi šek a ja som na to zabudla! Kurňa...“
Edward sa na mne zasmial.
„No nevadí, zaplatím to cez bankomat v obchoďáku.“
„Dobre, moja. Ináč vieš, že tá nová baba, Isabella, je jeho dcéra...“
„Aká Isabella?“ opýtala som sa.
„Jessica nás pred ňou ohovárala... taká brunetka...“
„Jáj viem, tá čo vyzerá ako retardovaná...? Teda aspoň na mňa tak zízala, že som si to chvílu myslela. Neviem, možno je v pohode, ale...“
„Myslím, že hovoríme o tej istej,“ pousmial sa Edward. „Je to dcéra poručíka Swana...“
„Pekne,“ povedala som.
Edward zaparkoval najbližšie ako sa dalo ku vchodu do obchoďáku. Vyšli sme z auta a bežali sme dnu aby sme nezmokli. Vošli sme dnu a uvideli sme, že dneska je tu viac ľudí ako zvyčajne. Ale však nevadí.
Mnohí ľudia sa na nás otočili keď sme vošli. Ďalší obdivovatelia, no super, hihi. Chytila som Edwarda za ruku a sebaisto som vykročila vpred. Moje topánky pekne klopkali na ligotavej podlahe strediska. Mám rada tento zvuk.
S Edwardom sme pochodili asi všetky obchody a ani sme si neuvedomili, ako rýchlo nám ubiehal čas. Kúpila som niekoľko kúskov aj pre Rose a Alice, keďže tu nemohli byť s nami. Nakoniec som sa rozhodla, že im pôjdem kúpiť nejaké pekné sexy spodné prádlo. Alice sa bude určite tešiť, hihi. Však aj ona mi furt kupuje. Len narozdiel od nej ja také zatiaľ nevyužívam. Neviem čo ma to napadlo, hihi. Povedala som Edwardovi, že skočím do jedného obchodu, a nech ma počká pri reštauráciach.
Hneď ako som sa oddelila od Edwarda, všetci muži sa za mnou otáčali, keď som popri nich prechádzala. Teraz som bola sama.
Vošla som do Victoria´s Secret a vybrala som im pekné kúsky. Povedala som si, že už je to aj tak jedno, tak si také kúpim aj pre seba. Možno večer prekvapím Edwarda. Sebe som kúpila čierne čipkované prádlo a ešte som si zobrala túto košieľku:
http://www.saxana.sk/sexi-v-spalni-218/zvodna-calypso-kosielka-2636.html
Podľa mňa tá nebola až tak vyzývavá, čiže to som si vzala len tak.
Zaplatila som kreditkou a vyšla som z obchodu s taštičkami v rukách. Cestou za Edwardom som sa zastavila v parfumérii, Louis Vuitton a v H&M. Môj nákup sa o niečo rozšíril a tašiek mi pribudlo. Teraz som sa už vracala k Edwardovi.
Povedala som si, že sa nachvílu zahrám na Rosalie, hihi.
Sebavedomo som kráčala vpred so vztýčenou hlavou. Melodické pravidelné klopkanie mojich topánok mi dodávalo pocit istoty. Ani ma nenapadlo pozrieť sa dole. V rukách som niesla tašky, plné drahých značkových vecí. Vyvolávalo to u ľudí rešpekt. Vlasy som mala ešte stále zvlnené. Spadali mi voľne na chrbát a okolo mojich bokov. Keď ma niekto uvidí, tento pohľad mu nedovolí odtrhnúť odomňa zrak. Všímala som si ľudí okolo seba, ako sa za mnou všetci otáčali. Hlavne muži. Niektorí čakali pred obchodmi na svoje manželky, iní sedeli v rešaturáciach alebo kaviarňach.
No však kto by sa neotočil za takým elegantným klopkaním?
Milujem tento dokonalý zvuk. Je pravidelný, melodický, rytmický. Milujem zvuk dopadania svojich opätkov na lesklú podlahu obchoďáku.
Muži sa na mňa pozerali s túžbou. Za ten čas som sa už niečomu priučila, takže viem, čo na nich zaberá. A viem, že to čo robím práve teraz na nich určite zaberá. Ak si o mne myslíte, že som mrcha... myslite si! Pre všetkých, čo ma sledovali som bola stredom vesmíru. Myslím, že budem potrebovať od Rose ďalšie rady, hihi. Už som videla Edwarda a kráčala som priamo k nemu. Významne sa na mňa pousmial a čakal na mňa. Doklopkala som si to k nemu. Natiahol ku mne ruku a objal ma okolo pása, aby všetci videli, že patrím jemu! Pobozkal ma na líce.
„Si nádherná... Sissa-Rose,“ pošepkal mi pri tom bozku a ja som sa zachichotala.
Vzal mi väčšinu tašiek a opýtal sa:
„Pôjdeme už?“
„Jasne.“
Nastúpili sme do výťahu, kde na nás všetci zírali. Odviezol nás až dole a tam sme vystúpili. Naložili sme tašky do auta a vyštartovali sme domov. Už bola dosť tma.
„Už som ti povedal, že keď si ku mne kráčala, videl som v tebe Rosalie?“ povedal.
„Hihi, ešte nie.“
„Vyzerala si presne ako ona! Bola si taká sebaistá... a trochu namyslená.“
„Haha, to bol cieľ,“ chichotala som sa.
Vyšli sme na diaľnicu a Edward pridal plyn. Prefíkane sa na mňa usmial a položil si ruku na moje koleno. Začal mi ju posúvať čím ďalej tým vyššie. Hihi, dneska ten darček asi využijem. Edward sa na mňa túžobne pozeral a ztmavli mu oči. Práve mu zablúdili do výstrihu. Položila som mu ruku na koleno a posúvala som sa bližšie k jeho rozkroku. Zväčšil sa mu objem nohavíc a asi ľutoval, prečo si nekúpil väčšie, hihi. Začal mi pchať ruku pod tričko. Myslela som si, že to nevydržím. Zavzdychala som a začal mi behať prstom po dekolte. To už bolo na mňa moc. Sadla som si naňho obkročmo, tak že nevidel moc na cestu pred seba. Prisala som sa na jeho pery, bozkávala som ho a jemne som ho hrýzla do spodnej pery. Jednou rukou držal volant a druhú mi strčil pod tričko, takmer až do podprsenky. Začala som ho bozkávať na ušnom lalôčku a pritom som mu pošepla:
„Chcem ťa.“
Doteraz sa snažil sledovať cestu, no čím ďalej, tým sa mu to darilo menej.
Začal ma bozkávať náruživejšie a vyhrnul mi minisukňu hore. Zrazu si uvedomil, že už nejakú chvílu nedáva pozor na cestu. Ani sme nevedeli ako, už hodnú chvílu sme išli v protismere. Edward mi pohol hlavou na stranu a pozrel sa z hrôzou pred seba. Ja som videla len jeho vystrašenú tvár a potom trúbenie viacerých áut. Edward zahrešil a veľmi prudko strhol volantom doľava. Riadne som si udrela hlavu. Vykríkla som a vyleteli sme z cesty...