Mračná za súmraku

Ahojte. Chcem sa Vám ospravedlniť za túto kapitolu. Vážne sa mi to nepáči, ale lepšie to už teraz napísať nedokážem. Dúfam, že ma zato nezabijete, mňa to naozaj mrzí, ale proste mi to teraz nejde!!!
 
28. Milujem Ťa!
 
 
 
Edward:
 
„Ja sa Ťa ani nemienim pýtať.“ Povedala a treskla mi dverami pred nosom. Nadýchol som sa a znovu vydýchol, nebol som nahnevaný, ale bál som sa. Bál som sa o ňu. Radšej zomriem, než by sa niečo stalo jej a pri tejto predstave ma zamrazilo. Zľahka som položil ruku na kľučku a vstúpil do bývalej Bellinej izby. Vyťahovala veci zo skrine a skladala ich na kôpku na posteľ vedľa tašiek. Podišiel som k posteli, otvoril tašku a začal do nej vkladať veci. Z toľkého sťahovania som mal prax, ako napratať do tašiek čo najviac vecí.
„Zvládnem to aj sama.“ Šepla zlomeným a zastretým hlasom. Pichlo ma pri srdci, práve som si uvedomil, že som ju podceňoval a ona si to nikdy nezaslúžila, nech už som to myslela akokoľvek.
„Rád Ti pomôžem.“ Povedal som zľahka, trhlo ju pri zmene tónu v mojom hlase. Nekomentovala to, zavrela prázdnu skriňu a prešla na opačnú stranu izby. Zo stola zobrala všetky fotky a zo šuplíkov povyťahovala nejaké papiere. S plnou náručou prešla k posteli a vložila to všetko do ďalšej prázdnej tašky. V ruke jej ostala len jedna fotka, na ktorú uprene hľadela. Chcel som sa pozrieť, aké spomienky ju zasiahli a pristúpiť k nej, ale narazil som do tvrdej steny jej štítu. Ani sa nepohla, bola v inom svete.
„Láska, môžeš ma, prosím, pustiť?“ chcel som ju objať a povedať, že ma to mrzí, že som tak nemal uvažovať a že som bol sebecký. Neodpovedala.
„Bella, prosím.“ Zaúpel som. Pozrela na mňa zničeným pohľadom, obišla posteľ a vopchala fotku do poslednej otvorenej tašky. Strhla ich z postele a podišla k dverám.
„Môžem Ti aspoň pomôcť?“ rezignoval som a sťažka vzdychol. Iba prikývla a jej pravá ruka mi podala dve tašky naraz. Vedel som, že takto nemôžeme odísť, že sa takto nemôžeme vrátiť domov. Nie pre rodinu, ale kvôli nám dvom, túžil som ju držať v náručí a ubezpečiť ju o svojej láske.
Vtiahol som ju späť do miestnosti a zavrel dvere, tašky skončili v rohu miestnosti. Bravúrne sa vyhýbala môjmu pohľadu a odmietavo potočila hlavou na stranu. Nemal som v úmysle ju nechať ujsť, keď už som sa k nej dostal a pri prvom náznaku úteku som ju natlačil telom na dvere. Nebránila sa. Pretlačila by ma, je novorodená.
„Edward, ja...“ začala, no môj prst pristal na jej perách. Zhlboka sa nadýchla a očami prebodávala dlážku. Prstom som poláskaj jej pery, putoval som po jej tvári až pod bradu a donútil ju pozrieť na mňa. Topil som sa v tom pohľade tak, ako už mnoho krát predtým, ale teraz som chcel byť ja ten, čo ovláda situáciu. Zozbieral som všetku svoju silu. Spozornela, zreničky sa jej rozšírili a prerývane sa nadýchla. Začal som sa približovať k jej perám pomalými, ťahavými pohybmi, stále som sa vpíjal do jej očí a manipuloval ju. Nikdy som túto upíriu schopnosť nevyužil, ale dnes som nemal inú možnosť. Miesto pier som sa priblížil k jej uchu a jemne ho pobozkal. Zachvela sa.
„Prepáč.“ Zašepkal som a znovu sa zahľadel do jej očí, čakajúc na odpoveď.
„Nie...ty prepáč mne, nemala som...“ nedopovedala, spojil som naše pery v bozku. Prebehol mi mráz po chrbte z toľkých pocitov, ktoré uvoľnila. Milovala ma, nikdy som o tom nemal pochýb, ale jej pocity boli tak intenzívne, že som tomu nemohol uveriť.
Naše pery sa opäť spojili, ochutnával som ju znovu s takou istou vášňou ako po prvý krát, vťahoval som ich do svojich úst a jazykom ich láskal. Pootvorila ich a naše jazyky sa stretli a začali so sebou bojovať. Pretláčali sa a zároveň hladkali navzájom. Tlak na mojej hrudi ma donútil odtrhnúť sa od nej, keď som pristál na posteli a sledoval Belline oči zaplavené láskou a vzrušení. Túžila po mne tak, ako ja po nej a nesnažila sa to skrývať.
„Si si istá?“ prikývla „Tu a teraz?“ tým najladnejším pohybom aký si viete predstaviť, mi začala rozopínať gombíčky na košeli. Neponáhľala sa. Moje ruky hladkali jej stehná a pomaly sa presunuli na zadok, vzrušene dýchala a prepaľovala ma pohľadom. Konečne rozpla aj ten posledný gombík, košeľu schytila za jej okraje a trhnutím ma donútila sa posadiť. Vyzliekla mi ju. Urobil som to isté s jej tričkom a hľadel na dokonalé prsia obopnuté v čiernom čipkovanom prádle. Na chvíľku som sa zahanbil, kam sa to pozerám, no ona sa o mňa oprela a znovu som ležal.
„Ty si už s niekým...?“ znovu ten pocit, Bože čo sa jej to pýtam.
„Nie.“ Odpovedala a pobozkala ma. Všetok môj stres a strach, alebo ako to nazvať zrazu zmizol, všetko sa zrazu samo dalo do pohybu. Ani som si neuvedom ako a vyzliekal som z nohavíc najprv ju a potom seba.
„Nie ja.“ Povedal som, keď si chcela rozopnúť podprsenku. Položil som ju na bruško a začal ju hladkať. Pomalými božtekmi som prechádzal po chrbtici až som sa dostal k okraju nohavičiek. Jazykom som obkreslil ich vrchný okraj a vyzliekol ich. Bozkami som zasypal jej zadoček a prešiel k stehnám. Triasla sa. Po druhom stehne som sa vrátil späť na chrbát a nemotorne sa zbavil posledného kúsku oblečenia na nej. Pootočila ku mne hlavu a nadvihla sa, žiadala si moje pery. Rýchlo som ju pobozkal, nesúhlasne zastonala, no keď moje pery prešli na jej krk a k ušnému lalôčiku, jej ston vystriedal slastný vzdych. Usmial som sa. Bella sa pootočila a odhalila mi ten najkrajší pohľad na svete.
„Si krásna.“ Doslova som ju scanoval pohľadom, chcel som si zapamätať každý záhyb jej tela. Posadila sa a perami hladila moju kľúčnu kosť. Zaklonil som hlavu, vychutnával si túto extázu a uvažoval ako mi môže niekto spôsobovať toľké potešenie, len svojím dotykom. Pretlačila ma na chrbát a odhodila zbytok môjho oblečenia. Zmietal mnou pocit hanby. Natiahol som k nej ruky, ako malé dieťa a ukryl ju v náručí ako ten najväčší poklad.
Naše pery sa opäť spojili a moje ruky strácali zábrany. Putoval som po jej tele na miestach, kde som sa jej nikdy nedotýkal, kde som sa nikdy nedotýkal žiadnej inej ženy. Zrazu som chcel viac. Prevalili sme sa a moje ruky vystriedali pery.
Malými bozkami som prešiel, cez jamku na hrdle, k jednej bradavke, ktorú som pobozkal. Bella vzdychla, pozrel som na ňu, oči mala zavreté, ale tvár jej žiarila. Pokračoval som, vplietla mi ruky do vlasov a jemne ich poťahovala. Ešte aj toto ma vzrušovalo. Cítil som ako sa vo mne niečo zbiera, koluje to mojimi žilami stále dookola a naberá na intenzite. Prešiel som k druhej bradavke a oblízal ju. Bella zdvihla hlavu a vypleštila na mňa oči. Prekvapene vydýchla a znovu položila hlavu na vankúš, ako znamenie, aby som pokračoval. Bozkával som jej dlane, prsty, ruky, potom som sa dostal na bruško a jazykom krúžil okolo pupka. Zastonala a trhla sebou.
„Robím niečo zle?“ musel som sa spýtať.
„Nie.“ Vydýchla a stále ma jemne šticovala. Bozkával som jej bruško a postupoval nižšie, keď vykríkla. Zdvihol som pohľad, jej hruď sa zdvíhala v neprirodzenom tempe a celá sa zatriasla. Môže byť upírovi zima? Napadlo ma a začal som sa vracať späť k jej perám. Po ceste som jemne oblízal okraje bradaviek a nakoniec  sa jej prisal na pery, to čo sa vo mne kumulovalo chcelo vybuchnúť. Podvihol som si ju a vtesnal sa medzi jej stehná, obtrel som sa o ňu a zaúpel. Už som vedel, kadiaľ vypustiť to, čo sa vo mne zbieralo.
Stále sme sa bozkávali, pohladil som jej ruky, prešiel k dlaniam a vyplietol si ich z vlasov. Skoro som nerozmýšľal nad tým, čo robím, len som sa riadil svojím citom. Splietol som naše prsty a ruky jej položil za hlavu. Znovu som si ju podvihol a putoval do jej vrelého vnútra. Ak som si predtým myslel, že sa triasla, tak som sa mýlil. Môj dotyk spôsobil nielen moju extázu, ale aj tú jej. Značne ňou trhlo, zastal som a po chvíli sa uvoľnila. Pohol som sa o ďalší centimeter do nej, vyhupla sa do sedu a zničila moju pomalosť. Natlačila sa na mňa s takou intenzitou, že som prestal dýchať a pred očami sa mi robili čierne machule od slasti. Všetka nahromadená energia sa presunula do môjho podbruška a začala zápasiť s neviditeľnou bránou, snažiac sa dostať von.
Bella ma donútila si ľahnúť a zmocnila sa ma. Žiaduco zahaľovala môj hrudník do závoju spleteného z bozkov a neprestávala sa na mne pohybovať. Zaplavovali ma stále silnejšie a intenzívnejšie vlny vzrušenia, cítil som ako Bella pulzuje a to ma ešte viacej podporovalo. Chcel som ju zastaviť, ale bojoval by som sám proti sebe, ani ja som nechcel, aby prestala. Chytil som ju pod zadkom, nadvihol si ju a položil na chrbát. Vnikal som do nej stále intenzívnejšie, vzdychala a hľadela mi priamo do očí. Zrazu prestala dýchať, jej vnútro sa zastavilo a zaryla mi prsty do pliec. Prestal som, otvorila oči a žiadostivo pozrela.
„Neprestávaj.“ Vydýchla a opäť zavrela oči. Pohol som sa v nej, vzdychla a hýbala sa so mnou. Energia zo mňa začala unikať ako para z hrnca, keď v tom ju vystriedalo neskutočné teplo a...žiadostivosť. Bella vykríkla, prehla a roztrhala vankúš vedľa hlavy a vtom všetko vo mne vybuchlo. Zmietal som sa v orgazme spolu s Bellou a napĺňal ma pocit zadosťučinenia. Ako doznieval, sklonil som sa nad ňu a jemne ju pobozkal pod bradou. Zobrala moju hlavu do rúk a pritiahla si ju k perám.
Ľahol som si vedľa nej a pritiahol si ju čo najbližšie, ako sa len dalo. Nebol som unavený, ale prekvapený, nechcel som odísť, chcel som ju do smrti držať v náručí a hladiť ju.
„Milujem Ťa.“ Zašepkal som a preťal ticho ako dýkou. Mal som pocit, že to čo som práve povedal, bolo sväté slovo, akoby som podpisoval svätú zmluvu, ktorá sa nedá vziať späť a ja som ani nechcel.
„Aj ja Ťa milujem.“ Zdvihla sa aby mi videla do očí.
Ležali sme a hľadeli jeden na druhého, nevedel som sa nabažiť lásky, ktorá jej sršala z očí, ktorá patrila len mne, keď v tom zazvonil telefón. Neochotne som ho zdvihol a začul Alicin hlas.
„Je čas.“ Povedala a položila.