Moc a sláva?

Edward

Do Voltery som prišiel o niekoľko hodín. Nezdržoval som sa žiadnymi hlúposťami a čo najrýchlejšie vyštartoval za Arom...

Len čo som povedal sekretárke svoje meno už ma uvádzala do príjmacej sály. Aro, ako vždy keď som sem prišiel, sedel na svojom tróne, no čo ma zarazilo, tentoraz som nepočul jeho myšlienky. Tých pár krokov čo som prešiel k jeho trónu ma pozoroval a v jeho tvári som videl hnev. Pár krokov pred trónom som sa uklonil.

"Edward, môj drahý priateľ, za čo vďačím tvojej návšteve?" spýtal sa ma no jeho tón nebol vôbec priateľský, skôr naopak ako by sa musel premáhať aby mi jednu nevrazil. Prekvapene som naňho pozrel, no on odvrátil tvár a smutne sa zahľadel na Caiov trón.

"Aj ja som rád, že ťa opäť vidím Aro, no niesom tu na priateľskej návšteve. Prišiel som ťa o niečo požiadať. Požiadať o smrť" povedal som mu pokojne. "Prosím urob o čo ťa žiadam a pomôž mi. Zabi ma. Prosím"

"Zbláznil si sa?! " vyštekol na mňa tak náhle až som sa mykol. "Ste už všetci úplne šialení?... Mám ťa zabiť?... Vieš čo by spravil Carlisle keby sa dozvedel, že som dal zabiť jeho prvonar-získaného syna?... Zbláznil si sa?"

"Nie, ale..." pokúšal som sa mu to vysvetliť.

"Ale čo? Haa? Zase nedomyslený plán? Čo?" ziapal po mne ďalej a ani jeden z nas si nevšimol osobu ktorá nás práve obišla a posadila sa na Caiov trón.

Bella

Hrdo som zdvihla hlavu, obišla ich a sadla si na svoj trón. Stále si ma nevšimli a ja som rozmýšlala či bol najlepší nápad sem chodiť. Dúfajúc, že si ma znovu nevšimnú som sa už-už išla zdvihnúť a utiecť, keď sa rozrazili dvere a do vnútra prišiel Demetri a nezvreskol na celú sálu: "Isabella Voltury! Predo mnou sa neskováš, takže už aj nabehni ku mne do telocvične a trénovať!"... Zamyslela som sa nad tým, že skrýknuť toto na mňa iný upír bol by namiete mŕtvi.

Zatiaľ čo ja som znova rozmýšlala nad hlúposťami svoju pozornosť na mňa konečne obrátili Aro s Edwardom...