Šťastný Nový rok vám želám, všetko len naj a naj, a prinášam vám tiež pokračovanie k tejto poviedke. Cullenovci už dorazili a dej pokračuje ďalej. Ale ako??? To sa všetko dočítate nižšie. Želám pekné čítanie a ďakujem vám za komentáre u minulej kapitolky a tiež za to, že ste to so mnou vydržali. A ešte sa chcem ospravedlniť za chyby. Love4ever.Poppy:)
6. KAPITOLA:
Sledoval spiaceho anjela. To najdokonalejšie stvorenie pod slnkom. Preňho taká bola. Bola úžasná, lebo naňho nezanevrela. Bola úžasná, lebo ho prijala späť do svojho života. Bola úžasná, lebo mu dala nádej, aj keď o tom ani ona sama nevedela. Miloval ju celým svojím srdcom a všetka láska, ktorú k nej prechovával sa ešte viac znásobila pri pomyslení, že ona, ten anjel, nosí pod srdcom ďalšieho anjela. Z časti ona, z časti on. Sám tomu nedokázal uveriť, no teraz bol pri nej, videl ju na vlastné oči. Videl aká je krásna, aká je šťastná, že je pri nej, a viac si ani neželal.
Jemne, opatrne, akoby bola porcelánová bábika, jej odhrnul zatúlaný vlas z tváre, aby nenarúšal ten nádherný obraz, na ktorý sa tak dlho díval. Bez pohnutia, akoby bol sochou, ležal vedľa nej, strážil jej spánok, strážil ju a ich dieťatko. Bol tak hlboko zabratý do svojich myšlienok a úlohy ochrancu, že si ani nevšimol, že konečne dorazil aj zvyšok jeho rodiny. Ale niekto si to všimol.
Bella sa nepokojne zahniezdila na mieste, kde ležala, a aj keď ešte v polospánku, si hladkala bruško, kde ju dieťatko niekoľkokrát za sebou koplo. Len kvôli tomu sa prebudila, inak by spala ako Šípková Ruženka. No maličké niečo rozrušilo.
,,No tak, chceme ju vidieť,“ z diaľky k nej doliehali slová. Ten hlas sa jej zdal známy, no ešte veľmi nevnímala, takže ho nedokázala nikomu priradiť.
,,Emmett, buď tichšie, zobudíš ju,“ začula ďalší hlas, káravý, no láskyplný. Aj ten poznala, no tiež ho nevedela kam zaradiť.
,,Veď ju ráno uvidíme,“ dohováral mu iný hlas, rovnako povedomý. A potom jej to došlo.
,,Emmett?“ rozospato hlesla, ešte stále so zatvorenými hlasmi.
,,Vidíš, nespí. A spoznala ma. Som nezabudnuteľný,“ veselo riekol ten prvý známy hlas, hlas jej veľkého bračeka. Bol však nejako blízko. Omnoho zreteľnejší než predtým. S námahou otvorila oči a rozhliadala sa okolo seba. Zrak jej okamžite padol na Edwarda ležiaceho vedľa nej s ospravedlňujúcim úsmevom v tvári, no jeho oči veselo žiarili. Potom sa trochu nemotorne prevrátila z boku na chrbát a hlavu otočila doľava. Práve odtiaľ sa na ňu zoširoka škeril obrovský, svalnatý upír, ktorý jej však hrôzu nenaháňal. Už dávno nie. Úsmev mu veľmi srdečne oplatila a vôbec ju neprekvapilo, že ju Emmett ihneď nato objal svojim medvedím objatím. Dával si pozor, dobre vedel, že teraz je ešte krehkejšia než predtým. Keď sa odtiaľ so zaujatím sledoval jej brucho. A potom si všimla nádhernú, blonďavú bohyňu stojacu vedľa neho s dosť nejasným výrazom tváre.
,,Rosalie,“ nesmelo ju pozdravila Bella. Ich vzťah nikdy nebol najlepší, a ona nevedela ako sa k nej teraz chovať.
,,Ahoj Bella. Ako sa máš?“ rovnako nesmelo sa jej pýtala Emmettova niekoľkonásobná žena. Bellu to zo začiatku prekvapilo, no všimla si, že ostatných nie.
,,Ďakujem, mám sa dobre,“ neisto jej odpovedala a postrehla malý, nepatrný úsmev na jej tvári. Tým jej ešte viac pripomínala nádherného anjela. Nechápala odkiaľ sa to v nej vzalo, no neprekážalo jej to. Prečo zmenila svoje správanie voči nej zistí až neskôr. Vtedy, keď nebude ešte napoly spať.
,,Rád ťa znovu vidím, Bella,“ potichu sa jej prihovoril aj Jasper, stojaci pri dverách, ktorého si Bella všimla až teraz. Vôbec sa nezmenil, stále rovnako odtiahnutý, no predsa na ňom videla, že sa snaží.
,,Aj ja ťa rada vidím, Jasper,“ venovala mu milý úsmev, ktorý on dokázal oceniť.
,,No, keď už ste sa všetci privítali, mohli by ste Bellu nechať ďalej spať,“ navrhol Edward. Rosalie sa pobrala k dverám, v ktorých Jasper ihneď na to zmizol, no Emmettovi sa akosi nechcelo.
,,Môžem sa ho dotknúť?“ a jedným prstom ukazoval na Bellino brucho. Tá zhovievavo kývla a Emmett na nič nečakal. No ihneď ako zacítil, že ho dieťatko koplo, ruko odtiahol akoby sa popálil. Rovnako ako Edward prvýkrát.
,,Ono to kope,“ riekol akoby to bol nejaký úplne šokujúci fakt.
,,Hej, dieťatko to zvykne robiť,“ zabával sa na ňom Edward, no keď naň Bella hodila prísny výraz, ihneď prestal.
,,Cíti, že ste tu. Práve kvôli tomu som sa zobudila.“
,,Páni, to bude teda silné chlapisko, keď vyrastie,“ uznanlivo kýval hlavou Emmett.
,,Ahm... Bude to dievčatko,“ upravila ho Bella a snažila sa potláčať smiech.
,,Si si istá?“ neisto sa pýtal Emmett, keď už pomaly vychádzal z izby.
,,Na sto percent,“ odpovedala mu Bella a lepšie sa prikryla prikrývkou.
,,No nevadí, určite s ňou bude sranda. Najmä ak zdedí po tebe zmysel pre rovnováhu,“ zasmial sa na vlastnom vtipe Emmett a už ho aj nebolo.
,,Radšej chcel synovca?“ spýtala sa Edwarda Bella, keď sa k nemu naklonila. Emmettovo správania bolo nanajvýš čudné.
,,Nie,“ zasmial sa Edward a jemne pohladil dieťatko, ktoré sa už upokojilo.
,,Len sa s Jasperom a Rosalie stavili. On tvrdil, že to bude chlapec, Jasper sa s Rosalie zase zhodli, že dievčatko. Nič si z toho nerob, všetci sa na maličkú tešia,“ upokojoval ju.
,,Aha...,“ to bolo posledné, čo toho večera povedala. Oči sa jej pomaly začínali zatvárať, až sa napokon zatvorili úplne. Spokojne odfukovala, s jednou rukou vedľa hlavy a druhou na brušku. Edward neodolal a jednu svoju ruku priložil k tej jej, ležiacej na brušku ukrývajúcom ich dieťatko. Bella sa spokojne usmiala a bližšie sa k Edwardovi privinula. Aj on bol spokojný.
Skoro ráno, keď slnko pomaly vychádzalo a ožarovalo malé mestečko medzi lesmi, Bella rozospato otvárala oči. Jej pohľad okamžite spadol na krásneho anjela ležiaceho tesne vedľa nej. Jeho zlaté oči sa utápali v hĺbke jej čokoládových.
,,Takže to nebol sen?“ slabým hláskom sa pýtala.
,,Nie, až takú dobrú fantáziu nemáš,“ veselo si z nej uťahoval. Bella sa neubránila spokojnému úsmevu. Naozaj to nebol sen. Prišiel za ňou a za ich dieťatkom. On aj jeho rodina boli teraz tu. Len matne si pamätala večernú vyrušenie, no vedela, že teraz je už rodina pokope.
,,Nechceš ešte spať? Je pomerne skoro,“ pýtal sa svojej lásky Edward, keď sa ona pomaly zviechala z postele. Záporne pokývala hlavou a jej kroky ihneď zamierili do kúpelne. Hneď ako vykonala rannú hygienu, vrátila sa späť do izby. Tá bola teraz však prázdna. Nikde nevidela žiadne pripravené oblečenie. Takže Alice mala určite plno práce s jej šatami na svadbu a nestihla ani vykonať jej druhú obľúbenú činnosť (prvou bolo nakupovanie), obliekanie iných. Preto si Bella vybrala svetlomodré tričko a tmavomodré tehotenské traky so sloníkom vpredu. Už si živo dokázala predstaviť Alicinu reakciu, na jej výber. Vyvolalo jej to úsmev na tvári. Šuchtavým krokom vyšla z izby a zamierila si to rovno do kuchyne. Cestou neminula Emmetta s Jasperom rozvaľujúcich sa na sedačke, pozerajúcich na televíziu. Zamávali jej, keď si ju všimli a hneď nato stočili pohľad späť k obrazovke. Čím bola Bella bližšie ku kuchyni, tým krajšie vône sa odtiaľ šírili. Prekvapilo ju však, že pred sporákom nenašla Esme, ale Edwarda. Ten akonáhle vycítil jej prítomnosť, obrátil sa jej smerom. A ihneď nato sa mu na tvári usadil nádherný úsmev. Bella mala čo robiť, aby sa jej nepodlomili kolená.
,,Pekný sloník,“ pobavene jej pochválil traky, čím jej na tvári vyvolal červenanie.
,,Ďakujem,“ slabo hlesla a pobrala sa k stoličke pri kuchynskom stole. Edward jej tam ihneď naservíroval miešané vajíčka, opraženú slaninku, hrianky a teplý čaj.
,,Ak chceš niečo iné, povedz a ja to spravím,“ s menšími obavami na ňu hľadel. Vedel, že tehotné ženy majú premenlivé chute, no snažil sa najviac ako mohol.
,,Nie to netreba. Už sa mi na to zbiehajú slinky,“ úprimne mu odpovedala a už na nič nečakala a pustila sa do jedenia. A ani nie o desať minút bol už tanier dokonale prázdny a šálka s čajom tiež.
,,Ďakujem, bolo to vynikajúce,“ pochválila ho, čo Edwarda naozaj potešila. Všimla si to aj ona, ten krásny, spokojný výraz na jeho tvári chcela vídavať častejšie.
,,Kde je Esme a Rosalie?“ opýtala sa ho, keď jej pomáhal vstať zo stoličky. Ruku jej však nepustil, ba práve naopak, objal ju okolo pasu a tak sa spoločne vybrali do obývačky.
,,Alice ich zapriahla do práce. Pomáhajú jej ušiť ti šaty,“ vysvetlil jej a keď dorazili k dvom upírom na sedačke, okamžite jej na nej urobili miesto a Bella sa tam spokojne posadila. Edward neodolal a sadol si pred ňu na zem.
,,A ako to s nimi vyzerá?“ s menšou obavou sa pýtala.
,,No, Alice ešte včera začala s načrtávaním rôznych návrhov. Veľmi dlho sa nevedela rozhodnúť, ktoré sú tie pravé, no nakoniec to zúžila na tri. Teraz spolu s Esme a Rosalie hľadajú vhodné látky a potom sa pustia do ich šitia.“
,,Tri? Veď mne stačia jedny,“ zdesila sa Bella. Ten malý škriatok je fakt maniak.
,,Poznáš Alice,“ naraz jej odpovedali všetci traja upíri okolo nej. Hej, to poznala.
,,Je tak pekne vonku. Nepôjdeme sa prejsť?“ navrhla Bella, keď ju hneď po obede Carlisle vyšetril. Slniečko sa skrývalo za oblakmi, ale aj tak bolo vonku príjemne.
,,Nebude to na teba priveľa?“ strachoval sa Edward a už aj pri Belle stál, keď vyšla zo svojej izby.
,,Nemyslím. Veď nemusím ísť ďaleko. A aj tak, pohyb na čerstvom vzduchu nám len prospeje,“ nežne si hladkala brušku a odhodlane vystrčila bradu. Dobre vedel, že si to nakoniec aj tak presadí, tak súhlasil. Keď v tom ani Carlisle nevidel žiaden problém, už jej pomáhal obliecť sa do bundy a obuť si topánky. Práve keď sa už blížili k vchodovým dverám, tie sa z ničoho nič otvorili a okolo nich sa niečo veľmi rýchlo mihlo.
,,Alice, dávaj lepší pozor,“ upozornil svoju sestru Edward, keď okolo prešli aj Rosalie s Esme, nesúc kopu tašiek.
,,Iste,“ zakričala Alice, keď zmizla v Bellinej izbe. Tá si ich všetky podozrievavo premeriavala, no keď ju Esme upokojujúco pohladila po líci, nechala to tak.
,,Tak ideme?“ opýtal sa Emmett, ktorý už postával vonku.
,,Idete aj vy?“ pýtala sa ich, keď sa k nim pridal aj Jasper.
,,Radšej prechádzka vonku ako šialená Alice s ihlou a látkou v dome,“ priznal Emmett, čím Bellu aj Edwarda poriadne pobavil. A tak sa trojica upírov a jedna tehotná dievčina pobrali na prechádzku. Bella sa im snažila ukázať ako krásne tu je, previedla ich po všemožných miestach, až sa nakoniec dostali na hlavnú ulicu, plnú malých obchodíkov. Po niekoľkých menších prestávkach sa dostali až k cukrárstvu, kde Belle Edward kúpil čokoládovú tortu. Časť z nej na mieste zjedla, kvôli čomu sa nevyhla uštipačným poznámkam, hlavne od Emmetta, no neriešila ich. Keď sa pomaly vracali domov, niečo Edwardovi nedalo pokoj. Nemohol si nevšimnúť zdržanlivosť, a mnohokrát aj nevôľu obyvateľov mestečka, keď okolo nich prechádzali. Najprv si myslel, že je to kvôli nemu a jeho bratov, no nie. Bolo to kvôli Belle.
,,Ahm...,“ chcel sa jej na to opýtať, no nevedel ako. Bella sa naňho spýtavo zahľadela a rýchlo jej došlo, na čo myslí.
,,Nevšímaj si ich, rovnako ako ja,“ poradila mu, no dobre vedela, že sa ľahko nevzdá.
,,Prečo ťa nemajú radi?“
,,Kto nemá rád koho?“ pýtal sa Emmett, keď sa s Jasperom postavili k nim z oboch strán.
,,Ľudia z mesta. Nemajú radi Bellu,“ vysvetlil mu Edward.
,,Nie žeby ma nemali radi, len sa im nepáči, že tu žijem. A hlavne ako žijem,“ snažila sa im to objasniť, no bez veľkého úspechu. Všetci traja na ňu divne zazerali.
,,Mnohí občania, najmä starší, sú dosť konzervatívni. A mladé dievča, tehotné dievča, žijúce samo v dome, je pre nich ťažko stráviteľný fakt. A nehovorím o tom, že teraz ju videli prechádzať sa po meste s troma mužmi. Už počujem tie klebety.“
,,Pche, toto im vadí?“ čudoval sa Emmett. Bella len pokrčila ramenami a ďalej kráčali domov. Keď už zazreli na rohu ulice jej domček, niečo ju napadlo.
,,Čo keby ste ma na tú svadbu odprevadili?“ náhle sa ich spýtala.
,,Aspoň nebudú mať také reči, a ja sa budem mať s kým zabávať. Síce sme s nevestou kamarátky, nebude sa mi môcť celý čas venovať. Tak, čo hovoríte?“ s nádejou v očiach sa ich pýtala.
,,Ja to beriem,“ rýchlo pritakal Emmett a Jasper tiež súhlasne prikývol.
,,Nebude vadiť, že sa tam objavíme?“ uisťoval sa Edward.
,,Nie, určite. Nevesta mi sama navrhla, aby som si niekoho zo sebou priviezla. Jedlo nebude problém, hlavne preto, že vy ani nejete.“ A hodila po ňom taký šteňací pohľad, že nakoniec pritakal aj on. Zrazu počuli zdesený výkrik z Bellinho domu. Všetci spoznali, že bol Alicin. Jasper s Emmettom sa už-už chceli pobrať do domu, no Edward sa len pochechtával. Zmetene na neho hľadeli, až kým im to nevysvetlil.
,,Práve mala víziu, ako aj my ideme na svadbu a teraz hysterčí, že nebudeme mať vhodné oblečenie,“ pobavene vstúpili domov a práve sa minuli s Esme a Carlislom, ktorí mierili k autám.
,,Kam idú?“ pýtala sa Bella, keď jej Edward pomáhal vyzliecť si kabát.
,,Kúpiť nám obleky a ďalšiu látku,“ vysvetlil jej Edward a keď jej vyzul aj topánky, obratne ju vzal do náruče. Bella to nečakala a jeho blízkosť jej úplne rozhodila srdečný rytmus. Edward sa šibalsky usmial, čo by ju určite dostalo do kolien, keby stála a niesol ju do jej izby.
,,Počkaj ešte,“ vykríkla odtiaľ Alice a ani nie o päť sekúnd im už otvárala dvere. Akonáhle sa Bella ocitla na zemi, zamierila do kúpelne. No akonáhle z nej vyšla, odchytila si ju Alice.
,,Len ti vezmem presné miery,“ a tak rýchlo, že to ani nepostrehla ju krajčírskym metrom odmerala.
,,Dobre. Edward znovu si ju môžeš odniesť,“ vykríkla a už aj Bellu tlačila von dverami.
,,Počkaj, to mi ani neukážeš ako budú šaty vyzerať. A čo látka?“ no Alice jej pribuchla dvere rovno pred nosom a ona sa znovu ocitla vo vzduchu.
,,Ou, a ešte niečo. Tie traky už na tebe nechcem vidieť,“ zakričal cez dvere ten malý podlý škriatok.
,,Mne sa páčia a Edwardovi tiež,“ dotknuto riekla, no odpovedi sa jej už nedočkalo. Potom svoju pozornosť upriamila na usmievavého upíra, ktorý ju práve držal v náručí.
,,Viem chodiť,“ uštipačne riekla tomu krásnemu anjelovi, ktorý ju niesol s veľmi spokojným výrazom na tvári.
,,Ja viem,“ pritakal.
,,Tak prečo ma potom nepoložíš na zem?“
,,Dnes si sa už nachodila dosť.“ Nasupene si odfúkla, no nič nemohla robiť. Edward ju položil na sedačku a priniesol jej zvyšok torty, ktorú jej kúpil. Dobre vedel ako na ňu. Pri pohľade na čokoládovú tortu Bella mäkla ako maslo. Už nikoho neprekvapovalo, že Bella celú tortu zjedla bez najmenších problémov. Edward, hneď ako po nej upratala, si opäť sadol pred ňu na pohovku a spoločne sledovali televíziu.
Ani nie po desiatich minútach Bella neodolala a pravú ruku zaborila do Edwardových vlasov. Bolo to už tak dlho, čo sa ich naposledy dotýkala. Vždy ju fascinovali. Nielen ojedinelou farbou ale aj tým, že aj keď s nimi Edward nikdy nič nerobil, vyzerali dokonale upravené. Nešlo o žiadne komplikované účesy, ba práve naopak. Vždy vyzerali tak prirodzene, elegantne a musela priznať, že aj sexy. Trochu sa za svoje myšlienky zahanbila, ešte že jej ich Edward nevedel prečítať. No akoby vycítil jej rozpoloženie a trochu sa na ňu otočil. Bella zahanbene s červenajúcimi sa lícami sklopila pohľad a ruku odtiahla.
,,Prepáč.“
,,To nič. Len pokračuje, je to príjemné,“ milo sa na ňu usmial a naplno si užíval jej blízkosť. Bella na nič nečakala a znovu sa dala do hladenia tých krásnych vlasov.
,,Haló. Alice volá Edwarda a Bellu,“ z toho krásneho okamihu ich vyrušil škriekavý hlások.
,,Je obsadené,“ kyslo jej odpovedal brat, čím si vyslúžil od Emmett uznanlivý úsmev a od Alice škaredý pohľad.
,,Čo potrebuješ, Alice?“ pýtala sa jej Bella, no ruku z Edwardových vlasov stále nevytiahla.
,,Edward si musí ísť vyskúšať oblek, ktorý Esme s Carlislom kúpili,“ a už ho aj ťahala preč. No v obývačke neostala sama. Prekvapivo si k nej sadla Rosalie. Musela zažmurkať očami, aby sa uistila, že nemá halucinácie. Keď však Rosalie ostávala na svojom mieste, zavládlo medzi nimi ťaživé ticho. Belle sa veľmi nepáčilo, tak ho prerušila aktuálnou, bezpečnou témou na rozprávanie.
,,Ako to vyzerá so šatami? Má Alice všetko čo chcela?“
,,Poznáš Alice, neskončí kým všetko nebude dokonalé. No môžem povedať, že väčšinu už máme za sebou a spoločne sme vybrali jedny šaty, ktoré budú najlepšie. Stačí už len dokončiť pár detailov,“ otočila sa na ňu, vďačná, že Bella prerušila to ticho.
,,Aj tie vaše sú už hotové?“ pokračovala ďalej, lebo ticho znovu hrozilo.
,,Nakoniec sa nám podarilo zohnať už hotové šaty, s ktorými bola Alice spokojná. Esme ich našla v nejakom malom obchodíku. Takže sme sa mohli plne sústrediť len na tvoje.“
,,A aké vlastne sú? Alice mi nič nechce povedať,“ pokračovala.
,,No môžem ti len povedať, že sú na hrubšie ramienka, dlhé po zem ako si chcela, žiadne čačky ani nič podobné. Alice nám zakázala povedať viac,“ priznala sa jej a zverila jej všetky informácie, ktoré mohla.
,,A čo farba?“ vyzvedala ďalej.
,,Modrá?“ pýtala sa, lebo vedela, že Alice ju často oblieka práve do tejto farby.
,,To už nesmiem prezradiť, no neboj sa. Budú sa ti páčiť,“ ukončila túto tému Rosalie.
,,Bella, ja ...,“ chcela niečo povedať, no v tom ju Alice znovu povolala do svojich služieb. Bella cítila, že jej chce Rosalie povedať niečo vážne, no kvôli Alice sa k tomu nedostali. Možno neskôr, pomysleli si obidve.
,,Večera,“ zakričal na Bellu Edward z kuchyne a Bella ihneď zabudla na všetko ohľadom poslednej minúty. Spokojne sa pobrala za úžasnými vôňami šíriacimi sa z kuchyne a všetko ostatné okrem jedla a Edwarda v roztomilej kockovanej zástere prestalo existovať.