A začíname. Je tu prvá kapitola mojej novej poviedky, ktorú som vám spomínala. Nie je síce taká dlhá ako u Siroty, no dúfam, že poteší. A o čom vlastne táto poviedka bude? asi už z názvu ste prišli na to, že listy tu budú zohrávať dôležitú úlohu. Samozrejme, že je poviedka o Belle a Edwardovi, no viac už neprezradím. Kto chce zistiť viac, nech číta ďalej. Ja dúfam, že mi tu zanecháte nejaké komentáre, či už s pozitívnou alebo negatívnou kritkou. Vždy je čo zlepšovať. Prepáčte mi chyby a teraz už hor sa do čítania. Love4ever.Poppy:)
1. KAPITOLA
Edwrad sa pomaly prechádzal tichou, zimnou krajinou. Jeho nočný výlet nik a nič nenarušili, tak ako už celý týždeň. Celý týždeň, ktorý trávi na Aljaške, u svojich ,,príbuzných“. Jeho rodina tu je už od toho nešťastného incidentu, no on prišiel až teraz. Stále sa nedokázal vyrovnať so situáciou, ktorá v jeho živote nastala. Ani teraz tomu nie je inak, no rozhodol sa, že aspoň svoju rodinu nebude zbytočne trápiť. Nebude ich trápiť svojim odchodom. Preto za nimi prišiel, aj keď na to nemal chuť. Ich myšlienky, ktoré nedokázal zastaviť, ho ubíjali ešte viac ako ich ľútostivé pohľady. Vcelku sa im ani nečudoval. Sám prežíval bolesť ešte väčšiu než bola tá ich. Jeho srdce bolo vytrhnuté z hrude a ostalo tam, pri nej.
Pri tej, ktorú z celého srdca miloval, a ktorú musel opustiť. Celý čas čo s ňou bol, vedel, že je pre ňu nebezpečný. Sebecky to však ignoroval, no na jej osemnáste narodeniny ho krutá realita predsa len zastihla. Jeho milovaná bola vystavená nebezpečenstvu, ktoré pre u predstavuje a to už ďalej nemohol prehliadať. Pre to sa rozhodol pre to hrozné, no snáď úspešné, riešenie tohto problému. Rozhodol sa ju opustiť a tým jej dopriať šancu žiť šťastný a normálny život. Musel jej však klamať o svojich citoch, inak by ho nebola pustila. Nehovoril jej lži a ona uverila. Dúfal, že ju bude snáď hodiny presviedčať a aj tak to nebude stačiť, no ona mu uverila už pri prvých vetách. Akoby na to čakala. Nechápal prečo, veď jej neustále dokazoval svoju lásku, no toto ako aj mnohé iné tajomstvá jej duše a mysle, mu ostanú neujasnené. Opustil ju a už sa k nej nikdy nevráti. Tak ako jej to sľúbil.
Domov sa vrátil až nadránom. Skôr ako mal v pláne, skôr ako to robieval. Normálne chodieval až okolo obeda, no už ani prechádzka, ktorá ho predtým dokázala rozptýliť, prestala ako liek účinkovať. Pomaly ľudskou chôdzou si to mieril zadným vchodom do domu, v ktorom bol človek. Prekvapilo ho to, zarazil sa na mieste, nechápal čo tu robí. Žeby to bol ďalší ľudský ctiteľ niektorej z denalijských sestier? V dome okrem neho, bola len Tanya, ostatní sa zjavne vybrali na lov, ako spomínali. Zbystril všetky svoje zmysli, nielen upírsky ale aj vnútorný sluch a pozorne počúval. Niečo sa mu nezdalo.
,,Tak slečna, som tu zas. Tak ako minulý mesiac, predminulý a niekoľko ďalších,“ pobavene sa k Tanyi prihováral muž. Podľa jeho hlasu, Edward usúdil, že ide o postaršieho pána.
,,Áno, a hádam, že zase nesiete ďalší prekliaty list,“ zavrčala Tanya. Takúto ju Edward nepoznal. Vedel, že keby chcela, bola by poriadne nebezpečná a nevrlá. No odkedy sa tu zjavil, bola milá ako med a svoje myšlienky si starostlivo chránila. Myslel si, že preto, aby mu ani ona nimi nezaťažila. Asi sa zmýlil. Teraz mal pocit, akoby pred ním niečo tajila. Niečo čo sa týkalo jeho a bolo to naozaj dôležité.
,,Veru tak, rovnaký odosielateľ s tou novou adresou z Vermontu,“ pritakal jej muž, zjavne poštár, ako Edward usúdil z jeho slov. stále tomu však nerozumel. Prečo niekto píše Tanyi list? A k tomu každý mesiac už ktohovie ako dlho?
,,Zdá sa, že slečna Swanová je naozaj vytrvalá,“ zažartoval poštár a Edward sa zarazil v pohybe. Mal v pláne vojsť do obývačky a vyzvedať, no to meno ho v tom zastavilo. Slečna Swanová? To by bola predsa príliš veľká náhoda, keby to nebola jeho Bella. Určite je na svete ešte niekoľko ďalších slečien Swanových, no prečo by sem písali listy? Musí to byť jeho Bella. Ale prečo by písala Tanyi? A odkiaľ by vôbec mala túto adresu? Bolo to príliš veľa otázok, na ktoré Edward nedokázal odpovedať, a ktoré ho trápili. No už len pri tom priezvisku mu zovrelo hruď na mieste, kde by mal mať srdce.
,,Čo už. Vidím, že to s ňou budem musieť vybaviť sama,“ zamyslene prehovorila Tanya, ktorá si nevšimla Edwarda, už postávajúceho pri dverách do obývačky.
,,Neviem síce odkiaľ má, že tu býva pán Edward Cullen, no zjavne sa mýli, však?“ Pochybnosti, ktoré poštára kmásali znovu vyplávali na povrch. Nejako sa mu nezdalo, prečo by nejaká žena sem neustále písala a Tanyi s tým doteraz nič neurobila. Tá sa naňho po jeho slovách, zoširoka usmiala na upokojenie.
,,Samozrejme, že tu nikto taký nebýva. Netuším o koho ide a prečo mu tá slečna vypisuje na našu adresu,“ presvedčivo klamala Tanya a poštár sa upokojil. No Edward vôbec nie. Bella a píše list jemu? Prečo? Stalo sa snáď niečo? No, pri jej šikovnosti to bolo možné, no prečo by mu o tom písala. A každý mesiac? Lebo z poštárovej mysle vyčítal, že sem chodí presne v rovnaký deň už sedem mesiacov. Presne v pätnásty deň v mesiaci dôjde list adresovaný jemu na túto adresu. Zvláštne. A prečo to Tanya pred ním tají? Vie o tom jeho rodina? Asi nie, veď by mu o tom určite povedali. Hlavne Alice. Stále bol zmetený.
,,Dobre teda. List som predal a tak pôjdem ďalej. Dovidenia, slečna,“ slušne sa s ňou poštár rozlúčil a zamieril si to k dverám. Keď zbadal zamračeného Edward, trochu sa zľakol, no na pozdrav pokýval hlavou a rýchlo sa z domu vytratil. Tanya sa hrala s listom adresovaným Edwardovi a horúčkovito premýšľala, čo s ním. A myšlienky si nestrážila. Edward konečne uvidel, čo pred ním schovávala a šokovane vydýchol. Upútal však Tanyinu pozornosť a ona sa pri pohľade do jeho nebezpečných očí strachom prikrčila.
,,To si neurobila,“ výhražne zavrčal a vyceril na ňu zuby.
,,Ale áno, urobila. A vôbec toho neľutujem,“ postavila sa za svoje rozhodnutie.
,,Už aj my všetky daj,“ pomaly sa k nej začal približovať, hockedy pripravený sa na ňu vrhnúť, ak by sa pokúsila utiecť.
,,Najprv ma vypočuj,“ zdvihla k nemu ruku a ani nečakala na jeho odpoveď a začala.
,,Keď sme sa o tebe a Belle dozvedeli, neverili sme vlastným ušiam. Doteraz sa upír nikdy nezamiloval do človeka, rovnako ako človek do upíra. Zdalo sa nám to ako proti prírode, no jednalo sa o teba, našu rodinu. Akceptovali sme to, lebo ťa máme radi. Aj ja, aj keď o tom teraz asi pochybuješ. No toto všetko som urobila kvôli tebe. Chcela som ti tým pomôcť.“
,,Pomôcť? Pomôcť? Ako?“ Edwardov hlas bol skoro nepríčetný.
,,Keď si ju opustil, lebo po nej Jasper vyštartoval, mala som pocit, že si konečne dostal rozum. Váš vzťah nikdy nemal budúcnosť. Alice nám povedala, že si jej klamal o svojich citoch, a že dúfaš, že ona na teba zabudne. No nestalo sa tak. Trápil si sa odlúčením od nej, čo zraňovala aj nás, nielen tvoju rodinu. Opustil si ju aj nás a to len kvôli tej Belle. A keď sa tu z ničoho nič zjavila s tým, že s tebou musí nutne hovoriť, praskli mi nervy. Nezabudla na teba, nechcela sa ťa vzdať, chcela ťa znovu získať. Vraj ide o niečo veľmi dôležité, no keď som sa jej na to pýtala, povedala, že je to len tvoja a jej vec. Videla som o čo jej išlo a preto som ju poslala kade ľahšie s tým, aby ti dala pokoj, že už si si zariadil život aj bez nej. No ona sa nevzdala. Začala písať nie nezmyselné listy. Každý mesiac sa tu objavila obálka pre teba. Dúfala som, že ju to prejde, ak by si sa tu náhodou ukázal. Nechcela som ťa zbytočne trápiť. Chcela som ťa ochrániť pred ďalšou bolesťou, lebo len to tie listy vyvolajú. Čo to nevidíš? Nevidíš o čo jej ide? Klame nech už sa to týka čohokoľvek, len aby si ťa znovu k sebe prilákala,“ dokončila Tanya a Edward videl, že to tak aj myslí. Snažila sa mu pomôcť, aspoň si to myslela. No mýlila sa.
,,Ty Bellu nepoznáš. Keby si ju poznala, vedela by si, že k niečomu takému prízemnému by sa nikdy neznížila. Veď ona ani klamať nevie,“ hájil svoju lásku Edward.
Ich rozhovor však prerušil príchod jeho aj deniljskej rodiny. Všetci boli zmetený zo situácie, ktorú pred sebou videli.
,,Edward, čo sa to tu deje?“ spýtal sa Carlisle, ktorý tiež vycítil dusnotu v ovzduší.
,,Tanya, poslednýkrát ti hovorím, daj mi tie listy,“ varoval ju Edward, ktorému už dochádzala trpezlivosť. Ani Jasper nedokázal zmierniť jeho hnev. Tanya si ho hodnú chvíľu premeriavala. Dúfala, že jej slová ho v tom zastavia, že tie listy spáli, alebo zahodí. Nečakala, že ich bude chcieť. Je to zamilovaný blázon, ktorý si nechá skákať po hlave od svojej koristi. To jediné jej teraz dávalo zmysel.
,,Ako chceš, no varovala som ťa. Potom nesmúť, keď ti znovu zlomí srdce,“ nakoniec si porazenecky povzdychla a na chvíľku z obývačky zmizla. Ani nie o päť sekúnd už bola späť a v rukách držala zväzok listov. Podala ich Edwardovi spolu s tým najnovším a ešte mu venovala jeden smutný pohľad.
,,Nebudem si od teba pýtať odpustenie. Urobila som to, čo som považovala za dobré. Chcela som ti pomôcť,“ to boli jej posledné slová predtým, než z domu zmizla úplne.
,,Edward,“ upozornil ho jeho otec na ich prítomnosť a zvedavo si prezeral listy v synových rukách. Ten na ne hľadel priam s posvätnou úctou.
,,To sú listy,“ vysvetlil im a pomaly prešiel k pohovke. Vedený starým ľudským inštinktom si na ňu sadol a prezeral si obálky. Na každej bola pečiatka podania. Poštár neklamal. V rukách zvieral sedem listov, z každého mesiaca.
,,To sme si všimli,“ uštipačne poznamenala jeho sestra Rosalie, ktorá si myslela, že sa jej brat musel zblázniť.
,,Listy od Belly,“ dodal a s roztrasenými rukami chytil úplne prvý a pomaly ho otvoril. Dával si pozor, aby ho nijako nepoškodil, aj keď to bolo zbytočné. V izbe bolo úplné ticho, Edward len zaznamenal ako všetci denalijskí odišli. Po chvíľke napätia sa ovzdušie konečne rozvírilo. Esme potichu vzlykla, na čo ju Carlisle objal. Rosalie nedokázala povedať ani slovo, Emmett tiež asi prvýkrát nenachádzal žiadne slová. Jasper sa snažil vyrovnať nielen so svojimi citmi, ale aj s citmi svojej rodiny. A Alice nadšene poskakovala a pohotovo si sadla vedľa svojho brata a nakúkala mu cez rameno.
,,Čítaj, čo píše,“ vyzvala svojho syna Esme a posadila sa do kresla oproti nemu.
Drahý Edward,
Je pre mňa veľmi ťažké, písať Ti o zázraku, ktorý sa stal, práve v liste. Úprimne, nikdy som si nepredstavovala, že sa to dozvieš práve takto, no táto adresa je to jediné, čo som dokázala získať. Keďže môj pokus o osobné stretnutie s Tebou nevyšiel, neostáva mi nič iné ako toto všetko vyriešiť práve prostredníctvom listu. Dúfam, že sa Ti čo najskôr dostane do rúk, aby si sa mohol rozhodnúť. A o čom vlastne?
Možno to vyznie šialene alebo zúfalo, je to pravda. Ty sám si mi mnohokrát hovoril, že klamať neviem a to sa nezmenilo. Preto to čo Ti teraz oznamujem nie je žiaden chabý pokus znovu Ťa dostať do môjho života. Edward, som tehotná. Posledná noc, ktorú sme spolu strávili, bola nielenže dokonalá a výnimočná, no vďaka nej teraz nosím pod srdcom zázrak, spolovice Teba a spolovice seba.
Asi sa pýtaš, či som sa náhodou nezbláznila, veď upíry predsa nemôžu mať deti. Sama som tomu zo začiatku nedokázala uveriť. No je to realita. Keď som si to nakoniec v hlave preberala už aspoň po stý raz, nemohla som to poprieť. Spomínal si mi márne snahy o počatie dieťaťa u Tvojej sestry a matky. Nikdy sa im to nepodarilo, pretože sú zamrznuté v čase, ich telá sa nemenia. Ale to moje dokáže. Je schopné vyvíjať sa, na rozdiel od tela upírky. No či už sa v tejto teórii mýlim alebo nie, stále ostáva faktom, že čakám Tvoje dieťa.
Sama viem aké je to vyrastať bez jedného rodiča. Síce som odmala vídavala Charlieho o prázdninách, nikdy to nebolo ono. Nechcem, aby moje dieťa muselo zažívať niečo podobné. A zároveň nechcem ukrátiť ani Teba o čas strávený s ním. Preto vlastne píšem tento list. Normálne by som to nikdy nespravila, rešpektovala som Tvoje rozhodnutie, no tu sa už nejedná len o nás dvoch. Verím, že by si rád spoznal svojho syna či dcérku, no samozrejme, do ničoho Ťa nenútim. Je to len a len Tvoje rozhodnutie. Ak sa rozhodneš, že s nami nechceš mať nič spoločné, nebudem Ti to vyčítať. Môžeš na tento list a tiež na nás zabudnúť, nič Ti nebudeme vyhadzovať na oči. Rada by som však vedela, ako si si vybral. Môžeš zavolať, napísať alebo aj prísť, aby si mi to oznámil.
Podľa mojej poslednej návštevy v Aljaške, si však nie som istá, či sa tento list ,,náhodou“ nestratí, preto ak nijako nebudeš reagovať na moju správu, nevzdám sa. Máš právo vedieť, že sa staneš otcom a ja Ti to práve neupriem. Preto budem posielať každý mesiac ďalší list o novinkách a o našom stave. Ak by si však predsa len ignoroval moju snahu, daj mi vedieť a ja prestanem.
Na koniec by som sa Ti ešte chcela poďakovať. Nebyť Teba, nikdy by sa mi toto nestalo. Síce si mi sľuboval, že to bude ako by si neexistoval, nikdy sa tak nestalo. Nedokázala som na Teba zabudnúť, vymazať Ťa z pamäte alebo zo srdca. Stále Ťa milujem rovnako šialene a neodvratne, a to sa nikdy nezmení. Preto ma trápilo, že si odišiel a nič mi po sebe nenechal, no teraz je to už inak. Dal si mi viac ako som si zaslúžil, nechal si mi u seba kúsok z Teba a ja prisahám, že ho ochránim a budem milovať až na veky vekov.
Ďakujem Ti.
S láskou
Tvoja Bella
Edward šokovane čítal list stále dookola. Nedokázal tomu uveriť. Bella a tehotná? S ním? Ako sa to mohlo stať? Vlastne, vedel ako. Živo si pamätal tú nádhernú, nezabudnuteľnú noc, ktorú spolu prežili deň predtým, než ju opustil. Ach, koľkokrát sa k nej v myšlienkach vracal. Akoby to znovu prežíval. Ten úžasný pocti, že mu patrila, že sa mu odovzdala. Jemu, práve jemu. On bol prvý muž v jej živote a tajne dúfal, že bude aj posledným. No keď od nej odišiel, vedel, že je to len zbožné prianie. Veď sám od nej žiadal, aby žila normálnym životom, čo v sebe prináša aj nové známosti. Mohla však Bella klamať a chcela mu na krk pripísať otcovstvo od nejakého iného muža? Nie, Bella by to nikdy nespravila. Poznal ju dobre, toto by určite neurobila. Nie, ona nie. Ale môže to teda byť pravda?
Stále trochu mimo, zdvihol hlavu a všimol si, že už sedí aj Rosalie a spolu s Esme majú totálne šokované výrazy. Neveriace, to by bolo lepšie slovo. Dokonca aj Jasper s Emmettom. A o Carlislovi ani nehovoriac. Práve tam mieril Edwardov pohľad. Dúfal, že jeho otec, lekár s mnohoročnou praxou, by mu mohol vysvetliť toto všetko. Bezmocne ho očami prosil o nejaké jeho slová, nech už budú akékoľvek.
,,Je to možné?“ spýtala sa svojho otca Rosalie, ktorá mu tie slová vytrhla z úst. Carlisle sa na hodnú chvíľu zamyslel, kým odpovedal.
,,Teoreticky by to mohla byť pravda. Bellino vysvetlenie má logiku. Upírske telá zamrzli v čase, sú neschopné vytvoriť pre dieťa vhodné prostredie. Bellino, naopak, je tomu prispôsobené, dokonca aj na to stvorené. Ale ešte nikdy som nepočul o tom, že by človek mohol s upírom počať dieťa. A o jeho vynosení či narodení ani nehovorím,“ zdôveril sa im so svojimi úvahami ich otec.
,,To je pravda, no počul si už niekedy, že by si upír našiel priateľku človeka a mohol byť natoľko silný, aby jej pri počatí dieťaťa neublížil či nezabil? Takýto vzťah aký mali Bella s Edwardom nie je obvyklý, ba práve naopak,“ pridala sa do diskusie Alice.
,,Ale také Tanya so sestrami sa dokážu ovládať, koľkokrát už boli v posteli s ľudskými mužmi,“ nechápala to Rosalie.
,,Lenže ony sú ženy. Dokážu sa lepšie ovládať. Muži to všetko prežívajú silnejšie,“ odpovedal jej na otázku Jasper, ktorý o citoch a emóciách vedel veľa.
,,Takže?“ pýtala sa Esme, ktorá sa konečne spamätala.
,,Takže Edward bude otcom,“ zhrnul to Emmett, bez najmenšej špitky humoru. Bral všetko naozaj vážne, teraz sa jednalo o dôležité veci.
,,Ja budem otcom,“ vydýchol Edward a svoje pocity ani nedokázal pomenovať. Cítil sa šťastný, no zároveň aj smutný. Z jednej strany sa nemohol dočkať na to byť otcom, na starne druhej mal aj strach. Čo ak to nezvládne? Čo ak bude otrasným otcom? Nie, takto predsa nemôže myslieť. Veď sám to nevie. A hlavne, najprv musel vyriešiť niekoľko závažných problémov.
,,Čo teraz urobíme?“ pýtal sa Jasper, keď pocítil, ako sa všetci s touto novinou zmierili.
,,Nájdeme Bellu a už ju neopustíme,“ razantne zvolala Alice, nepripúšťajúca žiadne námietky.
,,Súhlasím,“ pritakal jej Emmett, ktorému malá sestrička naozaj chýbala. Nesúhlasil s bratovým rozhodnutím opustiť ju. Nechápal ako si môže myslieť, že sa jej bez nich nič nestane a bude žiť pokojne. A teraz, keď dokonca čakala Edwardovo dieťa sa o ňu musia postarať. Je to ich povinnosť a privilégium zároveň.
,,Predsa k nej nemôžeme len tak nakráčať akoby sa nič nestalo.“ Rosalie bola celá nesvoja. Dozvedela sa, že to ľudské dievča, ktoré zo začiatku nemala rada, teraz čaká dieťa. Dieťa, ktoré ona nikdy nemohla mať. Keby k nej teraz prišli, dovolila by Bella, aby s ňou ostali a mohli byť nielen s ňou, ale aj s dieťaťom?
,,Všetko jej vysvetlíme, ospravedlníme sa,“ ševelila Alice a už sa po obývačke prechádzala a netrpezlivo nad všetkým premýšľala.
,,Uverí a odpustí nám?“ pýtala sa Esme, na ktorej tiež bolo vidno, že túži po tom, aby pri nej mohla byť. Bola jej ako ďalšou dcérou, ktorú milovala. A teraz vďaka nej bude aj babičkou.
,,To záleží len na nej. No musíme predsa niečo spraviť,“ ozval sa Jasper, ktorý všetkých týmito slovami prekvapil. Alice sa naňho žiarivo usmiala, pristúpila k nemu a chytila za ruku.
,,Jasper má pravdu. Nemôžeme to predsa ignorovať. Veď sama v liste písala, že chce, aby si pri tom všetkom bol. Že na to máš právo,“ postavil sa k svojim súrodencom Emmett.
,,Bella by nikdy nechcela oddeliť svoje dieťa od otca a jeho rodiny,“ povzbudzoval ostatných Alice. Rosalie sa ešte trochu nerozhodne tiež postavila k svojmu manželovi, sestre a bratovi. Síce sa obávala Bellinej reakcie, chcela to skúsiť.
,,Je to správne rozhodnutie,“ pridala sa k nim ich mama.
,,Viem, že to chceš tiež, Edward. Poznám ťa, synu. Viem, že po tom túžiš,“ ozval sa k svojmu synovu Carlisle a postavil sa k svojej žene.
Edward vedel o čom jeho otec hovorí. Mal pravdu. Bella mu dala šancu, aby svoje dieťa poznal, aby s ním mohol byť. A keď ho príjme, možno... Po istom čase, keď si znovu získa jej dôveru a lásku, mu odpustí a vráti sa k nemu. Áno, musí to skúsiť.
Ak sa Vám to páčilo alebo aj ak nie, prosím zanechajte svoj názor v podobe komentára, nech viem, či vôbec písať ďalej. Ďakujem. Love4ever.Poppy:)