Keď sa sen stane skutočnosťou...

1.Stretnutie

Stanka:
Vyšli sme z letiska a rozhliadli sme sa okolo seba. Nemala som ani páru, kam ísť a Barča vyzerala, že je na tom rovnako. „Čo teraz?“ pozrela sa na mňa s otázkou v očiach. Poobzerala som sa okolo, ale žiadnu mapku som nevidela. Kúsok od nás stál osamote nejaký muž, ktorý sa rozhliadal a vyzeral, že na niekoho čaká a že sa tu ako tak vyzná. „Barbie, pozri na toho chlapa, čo nám stojí chrbtom. Opýtame sa ho?“ Chytila som ju za ruku, aby sme sa jedna druhej nestratili a tak sme vykročili za tým mužom. „Excuse me!“ Otočil sa a ja som cítila ako Barča vedľa mňa stuhla, nečudovala som sa, ten chlap vyzeral ako Peter. „Áno?“ (pre lepšiu prehľadnosť sme dali vety v angličtine do kurzívy, pozn. autoriek) Stlačila som Barči ruku. „Nie sme z Londýna a vôbec netušíme, ktorým smerom máme ísť, aby sme sa dostali k nášmu autobusu do hotela. Nemohol by si nám, prosím ťa, ukázať cestu?“ Povedala som mu adresu a on nám začal vysvetľovať cestu k autobusu, pozerali sme sa na neho nechápavo, myslím, že by som to nepochopila  ani po slovensky... Usmial sa, zrejme pochopil, že sme v orientácii úplne mimo. „Ja sám čakám na môjho priateľa, asi sa niekde zdržal, tak ak chvíľu počkáte, vezmeme vás tam.“ „Čo myslíš, Barči, samé tam asi aj tak netrafíme a aj keď to nie je on, nevyzerá na maniaka...“ „Jasné, vďaka za pomoc, počkáme.“ Barbie sa ujala slova a on sa na ňu usmial. „Odkiaľ ste?“ „Zo Slovenska.“ „Zo Slovenska?“ „Zrejme ani netušíš, kde sa nachádza, však?“ „Veru nie...“ Začal sa smiať a mne bolo jasné, že nech je to hocikto, tak ľahko sa ho nehodláme zbaviť. Začali rozoberať naše Slovensko a zdalo sa, že si padli do oka. Obzerala som sa okolo a v tom mi padol pohľad na ... ROBA ... ako k nám kráča. Oni si ho zatiaľ nevšimli a on sa díval na Petra, takže som mala čas hodiť si na tvár neutrálny ksicht, nič sa nedeje, šak len Robo Pattinson, nee? Zhlboka som sa nadýchla a otočila som sa naspäť k Barči a Petrovi, ktorý ho práve zaregistroval. „Barči, neuveríš, kráča k nám ďalší herec zo Súmraku, nemenujem, lebo tomu rozumejú...“ „Čože?“ „Hlavne sa tvárme, že sa nič nedeje, ok?“ To už k nám prišiel Rob s úsmevom na tvári. „Peter, si rozvedený ešte len dva dni a už si si nabalil dve kočky?“ Pozreli sme na seba s úsmevom, obidve sme sa tvárili, akoby sa nič nedialo, bola som na nás hrdá. „Tieto kočky chceli ukázať cestu, nie sú z Londýna, vlastne vôbec nie sú z nejakej známej krajiny, sú z...“ „Sme zo Slovenska.“ Povedala Barbora a na tvári sa jej mihol neodolateľný úsmev. Chalani sa pozreli na seba a videla som, čo ich napadlo, tie nás asi nepoznajú. Nebudeme ich tak rýchlo vyvádzať z omylu... „Čo by ste povedali na to, keby sme vás vzali na večeru?“ Usmiali sme sa s Barčou na seba a prikývli sme...
 
Barbora:
Stanka mi ukľudňujúco mačkala ruku, nebyť jej prvých slov, asi so sebou seknem rovno pod nejaké lietadlo. Vôbec neviem, o čom sa tí dvaja bavili, ale ja som sa úpenlivo snažila nájsť stratený dych a rovnováhu.
Je to len chlap! hovorila som si v duchu, ale vôbec to nepomáhalo.
Po chvíli sa na mňa otočil "Čo tu vlastne robíte?" opýtal sa zo značným záujmom, hanblivo sklonil hlavu, významne si odkašľal a pokračoval obzerajúc si špicu topánky. "Chcel som sa vlastne spýtať, ako ste sa dostali do Londýna...hmm...vlastne čo Vás sem privádza."
Chvíľku som na neho pozerala ako na svätý obrázok, až som si uvedomila, že čaká na moju odpoveď. Nevedela som, čo mu povedať. Očividne sa mu páčilo, že ho nepoznáme a povedať mu, že skutočný dôvod je premiéra New Moon... Musím niečo rýchlo vymyslieť.
"Chvíľka voľna a zvedavosť." odpovedala som neutrálne a nadávala si za svoju angličtinu. Dúfam, že to pochopil správne, dúfam, že som nepovedala hlúposť. Iba sa pousmial a vyzeral, že nad niečím rozmýšľa...
"Kde to Vaše Slovensko vlastne je?" zvedavosť mu sršala z očí. No to som zvedavá, ako mu to vysvetlím s mojou znalosťou. Začala som hovoriť pomaly a po každej vete sa uisťovala, že rozumie, čo som povedala. Zrazu sa zadíval za seba a to ma donútilo otočiť sa. Zbadala som ďalší prízrak a na tvári sa mi rozhostil úsmev. Strelila som pohľadom po Stanke, ktorá sa práve spamätávala z prvotného šoku a zatvárala ústa.
Na sucho preglgla „Barči, neuveríš, kráča k nám ďalší herec zo Súmraku, nemenujem, lebo tomu rozumejú...“
„Čože?“ takže sa mi to nezdá, vidím ho. Aj ona je presvedčená, že sa nám stalo to, o čom sme toľkokrát snívali na fóre.
„Hlavne sa tvárme, že sa nič nedeje, ok?“ ja túto formu už hrám, pomyslela som si a anjelsky sa na ňu usmiala.
 „Peter, si rozvedený ešte len dva dni a už si si nabalil dve kočky?“ rozumela som správne? Rozvedený....?
„Tieto kočky chceli ukázať cestu, nie sú z Londýna, vlastne vôbec nie sú z nejakej známej krajiny, sú z...“  už teraz som vedela, že ten hlas chcem počúvať donekonečna.
„Sme zo Slovenska.“ skočila som mu do reči, vedela som, že o tomto miništátiku nemajú potuchy.
„Čo by ste povedali na to, keby sme vás vzali na večeru?“ večera??? mne sa sníva? Venovala som úsmev najprv im a potom Stanke...
Neverila som tomu čo sa deje, konečne sa dostanem do Londýna aj so Stankou a stretneme Petra s Robom, ktorí sú neuveriteľne pozorní. Ktorý Slovenský "hrdina" by Vám bez vedľajších úmyslov ukázal cestu, alebo Vás pozval na večeru?
 
Stanka a Barča