KAPITOLOVÁ POVIEDKA: Aurora borealis

  Kapitolová poviedka, ktorej dej nadväzuje na posledné stránky úsvitu. Nebezpečenstvo z talianskej strany je zažehnané, Reneesme sa zastaví raketový rast v rozkvete jej krásy, len čo dospeje, prímerie s vlkolakmi je uzavreté, všetko tak ako má byť. Iba žeby... Keďže nám Stephanie nechala obrovské množstvo cestičiek po ktorých sa môže príbeh uberať, ja som si spolu s mojou fantáziou vybrala svoju cestu. Dúfam že sa Vám bude páčiť.

Prológ:

Aurora borealis- polárna žiara:

 Polárna žiara vzniká, keď elektricky nabité častice slnečného vetra, hlavne elektróny ale aj protóny, alfa častice a niektoré ťažké ióny dopadajú na vrchnú vrstvu atmosféry. Aj výbuchy atómových bômb vo vysokých vrstvách atmosféry vyvolávajú podobnú reakciu ako napríklad test - Starfish Prime Test,

Inuiti pokladali v minulosti polárnu žiaru za pochodne, ktorými ich predkovia osvetľujú úzky most do nebeskej ríše, aby duše mŕtvych našli cestu. V stredovekej Európe boli považované za dych hrdinských bojovníkov. V Nórsku k polárnej žiare prechovávali posvätnú úctu, ale v mnohých krajinách ju považovali, podobne ako kométy, za predzvesť moru, vojny alebo smrti.

 

 ---

Moje najmilovanejšie,

keby moje srdce vedelo hovoriť, rozprávalo by iba o Vás. Keby vedelo kráčať, utekalo by za Vami. Keby vedelo biť, bilo by iba pre Vás. Srdce upíra môže však zahorieť láskou, to moje je v plameňoch od kedy ste prišli do môjho života a bude horieť naveky. Rozsvietili ste mi moju temnotu svojou žiarov a ja by som bez vášho tepla a svetla nedokázal existovať. Tak ako svet nevie existovať bez slnka, a noc bez hviezd, tak tento úbohý upír nevie žiť bez Vás. Odpusť Bella musel som odísť... Alice ti všetko vysvetlí. Milujem Vás.

S láskou Edward.

 

Vlna strachu roztriasla list ktorý mi vypadol z rúk. Kolená podlomené ma zviezli na zem, inštinktívne som sa chytila za brucho, akoby sa stará diera v mojej mŕtvej hrudi znova otvárala.

„Prečo?“ pýtala som sa rozochveným hlasom. Počula som Alice, ktorá trielila cez les ku mne do chalúpky. Dvere sa rozleteli a Alice v sekunde sedela vedľa mňa na zemi hojdajúc ma v objatí.

„Odišiel!“ neveriac som krútila hlavou. „Alice čo sa tu do pekla deje?“