Po dlhej odmlke vám prinášam záverečnú časť tejto jednorázovky. Bella sa stretne s Edwardom, no ako bude vyzerať ich vzťah, po tom všetkom čo sa v ich životoch odohralo? To sa dočítate nižšie. Je mi naozaj ľúto, že pokračovanie pribudlo až teraz, no ako som písala, mala som problém s nabíjačkou k notebooku a na bratov PC som sa dostala len zriedka. No teraz už mám nabíjačku úplne novú, tak snáď vydrží čo najdhšie. Ďakujem vám za komentáre u minulej časti. Prosím prepáčte mi chyby a želám príjemné čítanie. Love4ever.Poppy:)
Akt lásky III
,,Zbohom, krásna Bella.“ Prečo sa práve táto jednoduchá veta rezonovala v Belliných ušiach po celý ten čas? Prečo stále počula jeho zmučený hlas, keď sa s ňou lúčil? Prešli skoro štyri roky odvtedy čo ho naposledy videla, no stále naňho myslela.
Zo začiatku ho stále obviňovala z toho, čo jej spravil. V duchu si stále opakovala, že na to má právo. Že je to úplne normálne. Ako sa pomaly vžívala do svojej novej existencii, začala chápať a aj rozumieť jeho chybe. Pochopila aké ťažké je odolávať ľudskej krvi. Aj teraz, keď už dávno nebola novorodená a bežne sa prechádzala medzi ľuďmi, neustále bola v strehu a snažila sa kontrolovať a ovládať. Niekedy to bolo ťažké, inokedy ľahšie, no nikdy sa jej nestalo, že sa len tak bezstarostne premávala pomedzi nič netušiacich ľudí.
Avšak postupom času jej hnev opadol. Stratil sa, pretože sa so všetkým zmierila a pohla ďalej. Už naňho nikdy nemyslela s odporom. Už to bol len Edward. Len Edward... Aspoň toto si nahovárala. Nechápala však, prečo keď je len Edwardom, tak naňho stále myslí. Nie v zlom, nie s hnevom. No myslí naňho.
Štyri roky, keď sa učila odolávať svojmu smädu. Keď sa skamarátila so všetkými členmi denalijského klanu. Keď našla druhú rodinu. Svoju už nikdy nekontaktovala, aj keď sa jej podarilo zistiť, že sa jej narodil zdravý braček. Odvtedy sa snaží udržať si od nich odstup, no ide to len veľmi ťažko. Tešila sa, že sú šťastní a cez jej ,,smrť“ sa pomaly preniesli. Nechcela im to teraz kaziť a tiež sa potrebovala posunúť ďalej aj ona. Zahnať minulosť a žiť pre prítomnosť a budúcnosť.
Počas všetkých tých chvíľ, ktoré trávila v dome na Aljaške, mala mnoho voľné času. A preto robila to, čo milovala. Maľovala. Maľovala všetko, na čo len mala chuť. Najprv portréty svojej starej rodiny a potom aj ten novej. Maľovala okolitú krajinu, maľovala mestá, ktoré videla len v televízii. Maľovala aj zátišia. A maľovala aj jeho. Akosi si nedokázala pomôcť. Neustále naňho myslela a dúfala, že keď sa jeho tváre zbaví tým, že ju nakreslí, prestane s tým. No nič takého sa neudialo. Dokonca namaľovala ešte aj niekoľko ďalších jeho portrétov, každý iný.
Keď sa naučila ovládať a mohla konečne medzi ľudí, rozhodla sa, že niektoré svoje obrazy môže predať. Nemala rada, keď na ňu denalijskí míňali svoje peniaze. Mali ich síce viac ako dosť, no aj tak jej to bolo nepríjemné. Chcela byť od nich nezávislá a preto sa rozhodla pracovať a zarábať. Jej obrazy boli naozaj žiadané a netrvalo dlho, Bella si zarobila slušný majetok. Už nebola zvislá od denalijských, a to sa jej páčilo.
Napriek tomu, že získala novú rodinu a mala aj svoju milovanú prácu, niečo jej chýbalo. Alebo lepšie povedané niekto. Nechápala, prečo práve on. Veď sa až tak dobre nepoznali. Tesne predtým než sa stala upírom, sa poznali len pár dní. A síce potom, čo sa stala upírom, mali možnosť spoznať sa, akosi to predsa len nebolo ono. Chýbal jej a hodnú chvíľu si to proste nemohla len tak pripustiť. No nakoniec snahu všetko popierať vzdala a po niekoľkých ďalších mesiacoch rozhodovania, usúdila, že je načase s tým niečo urobiť.
,,Kate, nevieš niečo nové o Cullenovcoch?“ jeden večer, keď boli doma samé, sa opýtala svojej kamarátky. Kate ako jedinej sa dokázala zveriť so svojimi divnými pocitmi, preto ju neprekvapilo, keď sa na ňu tá blondínka šibalsky uškrnula.
,,Už som si myslela, že sa nikdy neopýtaš. Len včera som telefonovala s Alice, ktorá mi potvrdila, že sa práve teraz presťahovali do Kanady, jedného z ich domovov, ktoré už dlho nenavštívili,“ odpovedala jej Kate.
,,Hm... Myslíš, že by im vadilo, keby sme ich navštívili? Carmen s Eleazarom už o tom strašne dlho rozprávajú a ja by som ich tiež rada konečne spoznala,“ nevinne navrhla, no Kate jej to neverila. Dobre sa na nej zabávala.
,,Iste, Carmen s Eleazarom... Ale myslím, že to nie je zlý nápad,“ nakoniec s tým súhlasila a presne o minútu im v dome zazvonil telefón. Kate ho pohotovo zdvihla a hneď nato sa zvesela rozosmiala.
,,Dobre Alice. Prídeme o dva dni,“ s týmito slovami zložila slúchadlo. Znovu sa rozvalila na pohovka a škerila sa ako škriatok.
Bella dobre vedela, že má vyhrané. Alice, ako o nej Edward rozprával, dokázala vidieť budúcnosť. Zjavne ich už očakávala. Bella nechápala tú obrovskú mieru radosti, ktorá ju teraz zaplavovala. Tešila sa. Naozaj sa tešila. Nielenže prvýkrát od premeny odíde z Aljašky a stretne Cullenovcoch, no konečne ho uvidí. Áno, konečne. A možno potom, keď sa vrátia domov, už naňho bude môcť zabudnúť. Už jej nebude neustále prebiehať mysľou, dá jej konečne pokoj.
,,Vitajte, vitajte,“ vítal svojich hostí Carlisle, keď všetci denalijskí spolu s Bellou zastali pre verandou ich krásneho domu. Bella chvíľku stála stranou, kým sa všetci známi zvítali a potom došiel rad na ňu. Videla, že Cullenovci sú naozaj nervózni. Predsa len jeden ich člen mohol za to, že je z nej teraz upír. Ale ona už necítila nenávisť nad krivdou, ktorá sa jej stala. Už sa s tým zmierila. Nedalo sa to vrátiť späť, tak bolo nutné ísť ďalej. A jej sa to podarilo.
,,Teší ma. Som rada, že vás konečne spoznávam aj osobne,“ milo im riekla a Cullenovcom sa zjavne uľavilo. Priateľsky sa s ňou zvítali, no jeden člen chýbal. Ten člen, ktorého najviac túžila vidieť. Edwarda nebolo nikde vidieť a to sa jej veľmi nepáčilo. No nechcela byť taká dotieravá a pýtať sa naňho, preto ich poslušne nasledovala do obývačky domu. Všetci sa náramne zabávali, živo diskutovali o všetkom možnom, čo sa udialo od ich posledného stretnutia. Bella sa však nedokázala sústrediť na ich rozhovor, preto len tak tupo zazerala von oknom. Ani si nevšimla, keď sa k nej zozadu niekto priblížil.
,,Edward sa u nás už veľmi dlho neukázal avšak dnes by mal prísť. Nevie o tom, že tu ste,“ potichu k nej prehovárala Alice. Belle zrazu prišlo ľúto Cullenovcoch. Edward sa zjavne ešte nepreniesol cez svoju chybu a tým trpeli aj jeho milovaní. Bella dobre vedela, že je to aj jej chyba. Ich posledné chvíle neboli práve najpríjemnejšie. Avšak jej myšlienkove pochody zarazila Alice. Namieste ustrnula a hľadela niekam do neznáma. Podľa opisov svojej rodiny vedela, čo sa teraz deje. Alice mala víziu. Asi po minúte sa jej zrak zostril a ona si nešťastne povzdychla.
,,Nepríde,“ rýchlo to Belle došlo. Akosi to cítila. Alice len pokrútila hlavou, čím jej slová potrvdila.
,,Je niekde na blízku?“ zrazu sa jej opýtala.
,,Áno, mal by byť. Uvidel totiž vaše autá, a hneď nato si svoje rozhodnutie vrátiť sa, rozmyslel,“ dodala Alice a podozrievavo si Bellu premeriavala.
,,Prečo?“ opýtala sa Belli.
,,Niečo skúsim,“ riekla Bella a bleskurýchle vybehla z domu. Ostatní na ňu len zmetene zazerali, no Alice už videla o čo jej ide. Upokojila rodinu a dúfala, že Bellin plán bude fungovať.
Bella na nič nečakala, rýchlo zachytila Edwardovu pachovú stopu a najrýchlejšie ako vedela, utekala lesom. Míňala jeden strom za druhým a tá krásna vôňa, ktorú tak dobre poznala sa stále stupňovala a stupňovala. Cítila, že už je blízko. A potom ho konečne uvidela. Mal na seba podobné oblečenie, v akom ho naposledy videla, no toto už bolo značne obnosené a špinavé. Na upírske pomery utekal dosť pomaly a zdalo sa, že si ju nevšimol. Mal akási zamyslený výraz. Len utekal, akoby nič okolo seba nevidel. Bella na nič nečakala a skočila po ňom. Zhodila ho na zem, no akosi si nevšimla, že práve prechádzali cez menší kopec. Preto nebolo divu, že sa z neho teraz vo vzájomnom objatí kotúľali dolu. No ich zbesilá jazda netrvala dlho, keď konečne zastali na rovine. Edward Bellu držal v náručí a nemohol uveriť vlastným očiam. Šokovane hľadel na tú krásnu dievčinu pod sebou, keď sa mu po hodnej chvíli podarilo spamätať. Postavil sa a pomohol aj jej nabrať rovnováhu do nôh. Bella sa na neho vďačne usmiala, no potom zahanbene sklopila zrak. Edward si naplno uvedomil, ako veľmi mu táto krásavica chýbala.
,,Prepáč, nechcela som na teba takto skočiť a zhodiť ťa. Len som ťa chcela zastaviť,“ trošku zdvihla pohľad a ihneď sa chytila do pasce jeho očí. Boli tmavé, no jasne videla ich zlaté okraje.
,,To nič. Ale prečo si za mnou šla? Myslel som si, že...,“ nedopovedal, no obidvaja vedeli, ako by veta pokračovala.
,,Myslel si zle. A šla som za tebou, lebo som ťa chcela vidieť a znovu ťa priviesť za rodinou. Chýbaš im,“ vysvetlila mu a trochu si oprášila zelené šaty.
,,Prečo si sa k nim nevrátil?“ vyzvedala. Edward sa skľúčene zhrbil, čím Belle potvrdil jej domnienky.
,,Myslím, že to vieš,“ ticho hlesol a pomaly začal kráčať preč.
,,Stoj, inak ťa znovu povalím,“ rozhorčene naňho zakričala, no on nie a nie zastaviť. Preto jej neostalo nič iné, ako sa naňho znovu vrhnúť. Tentoraz bol na zemi on. Nehnevane si ho premeriavala.
,,Varovala som ťa.“ Tón jej hlasu a jej výraz, ho úprimne pobavili. Neušiel mu malý úškrn, čo Bellu úplne vyviedlo z rovnováhy. Dobre si pamätala jeho krásny úsmev.
,,Tvoja rodina ťa potrebuje a ty ju. Už sa tým prosím netráp. Tak ako ja,“ riekla zmierlivo a postavila sa. Edward však ostal ležať a neveriacky na ňu hľadel.
,,Ty...,“ znovu však nedopovedal, slová mu uviazli v hrdle. Neveril tomu, čo počul. Žeby sa jeho najtajnejšie sny vyplnili?
,,Dobre si počul. Už ti nič nevyčítam. Priznávam, že som vtedy reagovala trochu prehnane...“
,,Prehnane? Práveže si tak nejednala. Vzal som ti celý život. Mala si ma na mieste zabiť,“ rozhorčene jej skočil do reči a postavil sa oproti nej.
,,Nie, Edward, prosím vypočuj ma,“ podišla k nemu a chytila ho za ruku.
,,Priznávam, že som ti dlho nevedela odpustiť. No postupom času som ťa pochopila. Chápala som aké ťažké to pre teba muselo byť a môj hnev pominul. Možno si mi vzal môj minulý život, no dal si mi tento nový. Ja som sa s tým už zmierila. Žijem pre prítomnosť a budúcnosť, a aj keď mi moja minulosť občas chýba, už toho neľutujem. Verím, že to čo sa mi stalo, má nejaký význam. A úprimne povedané, vyhliadky užierania sa cez celú moju večnosť, nie sú príliš lákavé,“ zažartovala a milo sa na neho usmiala.
,,Už som ti dávno odpustila. Teraz si musí odpustiť ty,“ ticho hlesla a jemne ho objala. Edward bol teraz dokonale šokovaný. Toto nečakal. Súce v tom dúfal, no nikdy ozaj neveril, že sa mu to stane. Ale stalo sa. Dobre vedel, že si to nikdy nebude môcť odpustiť, no teraz... po jej slovách, mohol znovu voľne dýchať. Všetko to hrozné, čo ho posledné štyri roky zožieralo, konečne opadlo a vyhliadky do budúcnosti boli znovu jasné. Objatie jej s radosťou opätoval a užíval si tejto chvíle.
,,Tak a teraz poď so mnou domov. Už ťa čakajú,“ veselo riekla Bella a ťahala ho smerom k domu. Edward sa na ňu uvolnene usmial a nasledoval ju. Spolu utekali lesom až došli k jeho domovu. Keď však chcela Bella vojsť dnu, Edward ju zadržal. Spýtavo sa naňho zahľadela, no keď ukázal na svoje oblečenie pochopila. Edward sa prikrčil k skoku a vyskočil rovno do jeho izby. Bella nevedela, či ho nasledovať alebo nie, no nakoniec sa rozhodla, že za ním zájde. Skočila do jeho izby a v momente ustrnula. Edward už mal na sebe len čierne boxerky, v ktorých vyzeral naozaj úžasne. Všimol si, že je s ním v izbe a keď sa na ňu zahľadel, Bella spravila niečo, čo ho náramne pobavilo. Rýchlo si ruku čapla na oči a perami naznačovala slovo Prepáč. Môcť teraz hovoriť, tak sa asi smeje, no chcel rodinu prekvapiť, preto rýchlo zaliezol do kúpelne.
Hneď ako sa rýchlo upravil a skultivoval, obliekol sa do obyčajných riflí a bielej košele. Vrátil sa späť do izby, kde ho už čakala trochu nervózna Bella. Otvoril dvere svojej izby a rukou jej pokynul, aby ho nasledovala. Spoločne zišli dolu schodiskom.
,,Edward,“ radostne zvýskla Alice, ktorá už o všetkom vedela. Všetka pozornosť sa teraz obrátila na strateného syna. Každý sa s Edwardom poriadne vyobjímal a vystískal. Domom sa niesol veselý smiech a Bella bola naozaj rada, že k tomuto mohla prispieť. Áno, presne takto to malo byť.
Prešlo už päť dní od príchodu denalijských do kanadského domu Cullenovcov, no Belle sa nijako neuľavilo. Myslela si, že keď je už Edward späť u rodiny a všetko je ako má byť, že už konečne bude môcť ísť ďalej. No myšlienky na neho ju stále neopúšťali, ba práve naopak. Všetko sa ešte viac znásobilo. Ešte šťastie, že jej do mysle nemohol, inak by sa od hanby na mieste prepadla rovno do Číny. Nechápala sa. No Edwardova prítomnosť jej bola viac ako milá.
Trávili spolu naozaj mnoho času. Rozprávali sa o všetkom možnom, hlavne o umení. Edward sa úprimne tešil z Bellinej práce, ktorú mala naozaj rada. Bol rád, že nie je zatrpknutá a snaží sa žiť najlepšie ako sa len dá. Nikdy o nej nepochyboval.
Aj rodina si všimla, že si sú naozaj blízky. Uvolnene sa zabávali akoby bol niekoľkoroční priatelia. Ale všimli si aj niečo iné. Niečo čo oni obidvaja zatiaľ zanovito ignorovali.
Jeden večer, keď si Edward odskočil na lov spolu s Alice, Rose, Emmettom a Irinou, sa Bella nudila natoľko, že sa rozhodla využiť Edwardovu ponuku. Prednedávnom jej ponúkol k službe svoju bohatú knižnicu plnú tých najrôznejších kníh. Rozhodla sa preto, že si prečíta niečo o stredovekom umení.
V izbe panovala úplná tma. Nebolo to divné, už mohlo byť aj jedenásť večer. Zapla si nočnú lampu na stolíku pri posteli, a keď sa otáčala ku knižnici, niečo jej pohľad upútalo. Všimla si tmavomodrý satén pod Edwardovou posteľou. Ihneď jej to pripomenulo scénu, na ktorú spomínala posledných pár dní skoro vždy. Ako v tranze podišla k nej a kľakla sa na kolená. Opatrne vytiahla saténom obmotaný obdĺžnikový predmet. Odhrnula látku a zadržala dych. Dívala sa na síce načrtnutý, no nádherný obraz seba samej. Ležala na posteli a pohľad upierala na umelca za plátnom, ktorý ju kreslil.
Obraz, ktorý spolu začali maľovať pred štyrmi rokmi nikdy nevidela. Nikdy nevidela, ako sa vtedy, v ten jeden jediný deň, darilo. A teraz sa jej domnienky len potvrdili. Edward bol umelec. Umelec vysokého kalibru. Prstami jemne prechádzala po líniách, ktoré načrtol, keď ju vyrušil zvuk v izbe. Okamžite tam stočila pohľad a zarazene hľadela do Edwardovej tváre.
,,Ja... Nechcela som... Prišla som sem pre nejakú knihu... Bolo to pod posteľou... Ja...,“ nevedela čo povedať a obraz rýchlo položila na posteľ.
,,To nič. Nič sa nedeje,“ nakoniec riekol, keď sa prebral z toho šoku. Podišiel k posteli a obraz si vzal do rúk. Nežne si ho premeriaval a spomínal.
,,Nevidel som ho odvtedy čo...,“ nedopovedal. Presne vedela, od kedy ho nevidel.
,,Je škoda, že sme ho nedokončili,“ zrazu z nej vypadlo. Ani sama nevedela prečo to povedala. Edward sa na ňu šokovane zahľadel. Toto by od nej nečakal.
,,Ale... Ešte stále môžeme. Jasné, že už to nie je žiaden školský projekt, ale...,“ začal a zamyslene sledoval jej tvár. Chvíľku rozmýšľala nad tým, že ho rázne odmietne a vynadá mu, no potom sa jej myslenie rázom zmenilo o stoosemdesiat stupňov.
,,Fajn,“ nervózne pritakala. Edward tiež súhlasne prikývol. Ktohovie, čo toto všetko ešte prinesie.
,,Pamätáš si na polohu?“ trochu priškrtene sa jej pýtal Edward, keď Bella znovu stála pred posteľou pokrytou tmavomodrým zamatom, iba v župane. Súhlasne prikývla a bez okolkov si župan vyzliekla. Tentoraz sa už nehanbila, teraz už nebola nervózna. Uložila sa presne tak, ako predtým, tvár natočila k nemu a sledovala ho pri práci.
Znovu stratili pojem o čase, tentoraz už však neboli ničím zväzovaní. Mohli v práci pokračovať, lebo sa ani jeden z nich už neunaví. Edwardom aj Bellou zmietali pocity. Ani jeden nechápal odkiaľ sa vzali, no boli tu. Silné city jeden k druhému.
,,Dobre,“ riekol niekedy nadránom Edward a odstúpil od obrazu. Bella si na seba vzala župan, podišla k obrazu a uznanlivo prikyvovala. Bolo to dokonalé. Teraz však nastal jej čas. Chvíľku sa bála, či tým obraz nezničí, no potom jej strach opadol. Nahradilo ho vzrušujúce očakávanie.
,,Je to úžasné. A teraz je rada na mne,“ riekla, čím Edwarda poriadne znervóznila. Dosť sa ošíval, keď zo seba nakoniec dostal: ,,A nebolo by to takto lepšie?“
Bella prižmúrila očami a skúmavo ho röntgenovala. Zdalo sa, akoby sa teraz hanbil on. Pobavilo ju jeho správanie. Pretože ona sa takto cítila vtedy, po prvý raz. No nemieni sa tohto vzdať.
,,Nie, nemyslím. A podľa mňa to bude fér. Ty si ma už videl nahú dvakrát, a ja teba ani raz. Budeme si kvit,“ dodala pevne a Edward dobre vedel, že nemá žiadnu šancu na výhru. Tak si teda ťažko povzdychol a podišiel k posteli. Ostal jej stáť chrbtom a začal sa vyzliekať. Bella zadržala dych, keď si vyzliekol sivé tričko. Mohla sa pokochať jeho svalnatým chrbtom. A keď si vyzliekol aj čierne nohavice, netrpezlivo čakala ďalej. Po hodnej chvíli si vyzliekol aj biele boxerky a tentoraz sa on uložil do tej správnej pozície.
Bella sa sama pre seba usmiala a začala so svojou prácou. Načrtávala každý jeho pevný a napnutý sval, keďže sa rukami opieral do výšky, čím budil dojem, akoby pod sebou niekoho mal. Jeho krásne vlasy, dokonalá tvár, úžasné telo. Toto všetko detailne zaznačila na obraz a plnými dúškami si to vychutnávala.
Ešte šťastie, že mali dom len pre seba. Alice každého z rodiny vzala na nakupovací maratón do ďalekého mesta, takže nehrozilo, žeby sa niekto teraz vrátil. Ani sa nenazdali a Bella už so svojou prácou skončila. Keďže Edward namaľoval okrem nej aj okolie, obraz už bol hotový. Keď odložila štetec, zadumene si ich výtvor prezerala. Musela uznať, že im to spolu naozaj šlo. Nevedela, či by sa im tento projekt podaril aj keby bola človekom, no teraz nemal najmenšiu chybu. Z obrazu na ňu hľadela milenecká dvojica, úplne dokonalá. On urastený, pohľadný, veľmi mužný a podmanivý vyžarujúci silu. Ona nádherná, nevinná no pritom vášnivo vyzerajúca. Len ťažko verila, že je to ona sama. Najviac ju však prekvapil cit, ktorý sa v nej vtedy ozval.
Páčilo sa jej to. Predstava toho výjavu z obrazu sa jej veľmi páčila. Presne ako vtedy, keď ešte bola človekom. Keď ju pobozkal a láskal jej telo tak ako nikto nikdy predtým. Nikdy vlastne nevedela prečo to vtedy spravil. Žeby sa mu páčila? O tom naozaj pochybovala. Možno teraz mohla mať aspoň akú- takú šancu, no ani to sa jej nezdalo. Ale prečo to potom spravil?
Presne ako vtedy on, aj ona teraz prešla k posteli a sadla si k nemu. Edward vedel, že s maľovaním už skončili. Uvoľnene, akoby ho predchádzajúca pozícia mohla vyčerpať, si ľahol na chrbát a prikryl sa tmavomodrou prikrývkou. Bella si ho zamyslene prezerala, čím ho úplne miatla.
,,Ako to vyzerá?“ skúsil sa jej opýtať, no ona ho akoby nevnímala. Nepočula jeho otázku, jediné čo vtedy dokázala vnímať, bol on. Ležal pred ňou od pása hore nahý, a aj keď bol prikrytý vedela, čo sa pod tým skrýva. Fascinovala ju jeho tvár. Mal ju anjelsky krásnu. A tie pery. Stále chutili tak sladko, ako si ich pamätala? Ani si to poriadne neuvedomovala, keď sa k nemu začala pomaly nakláňať a bez nejakých zdĺhavých ceremónií ho pobozkala.
Áno, nemýlila sa. Chutili rovnako, no teraz mala konečne možnosť si ich vychutnať naplno. Sama nedokázala dokonale popísať ich chuť. Cítila jahody, maliny, cítila aj ostatné lesné plody, čokoládu tiež, no bolo tam ešte niečo. Ešte niečo čo nedokázala pomenovať. Ale bolo to nádherné. Cítila ako ovzdušie okolo nich zhustlo, ako sa nabilo energiou z ich oboch. Lebo Edward jej bozk opätoval. Horlivo, no predsa nežne plienil jej krásne ústa, úplne strácajúc všetky myšlienky. Aj keď sa teraz od seba nepotrebovali odpútavať, Bella predsa len prerušila ich dokonalý bozk. Odtiahla sa od neho len na pár centimetrov, oči stále zatvorené, akoby nechcela pokaziť túto čarovnú chvíľku. Teraz už vedela, prečo naňho nemohla zabudnúť. Prečo ho pred sebou stále videla, prečo si s ním v posledných dňoch tak skvele rozumela. Cítila to už vtedy, keď bola človek, cítila to aj keď sa na neho ešte hnevala. Jej srdce jej to hovorilo, no rozum nepočúval. Teraz to už vedela.
,,Prečo si ma vtedy pobozkal?“ potrebovala vedieť, či jej city opätuje alebo jej láska nebude naplnená.
,,Lebo predo mnou ležal anjel a ja som nedokázal odolať. Lebo si ma vábila ako siréna a ja som sa nechcel vzpierať. Lebo si mi dokonale učarovala a ja som sa rád nechal. Lebo som sa do teba zamiloval,“ šepkal a ako rozprával perami sa slabo dotýkal tých jej. Dlhšie to už nevydržala a znovu ho musela pobozkať. Edward si ju pritiahol do svojho náručia a pevne objímal. Nechcel ju už nikdy pustiť.
,,Už odo mňa neodchádzaj,“ tíško hovorila Bella, keď mu tvár posievala stovkami bozkov.
,,Neviem čo by som bez teba robila,“ ďalšie a ďalšie bozky.
,,Milujem ťa,“ hlesla, keď sa opäť vrátila k jeho perám.
Ešte hodnú chvíľu strávili vo vzájomnom objatí. Vychutnávali si čas strávení jeden s druhým. Milovali sa. Ich srdcia zahoreli láskou vtedy, keď to najmenej očakávali, k osobám, o ktorých by to nikdy nepovedali. No stalo sa, a oni boli naozaj šťastní. Boli spolu, po tak dlhom čase a vedeli, že to takto ostane po zvyšok ich večnosti. Kto by povedal, že jeden projekt dokáže zmeniť tak veľa.