Znovu ďalší nápad. Samozrejme o Belle a Edwardovi, ako inak. Som na nich asi zaťažená:) Dúfam, že vám to nevadí. O čom to je? Edward so svojou rodinou opäť navštevuje jednu z mnohých vysokých škôl. A Bella tiež. Mávajú dokonca aj spoločné hodiny, no doteraz spolu ešte ani raz neprehovorili. No to sa má zmeniť. Majú spolu stráviť nejaký ten čas a to dokonca veľmi zaujímavý. No čo sa stane? Dopadne všetko ako má byť? To sa dočítate nižšie. Hocaká kritika ma poteší. Love4ever.Poppy:)
Akt lásky
,,Vaším prvým projektom bude maľba temperovými farbami,“ ozvala sa mladá profesorka k svojim študentom. V triede sa rozozvučala horlivá vrava, každý dychtivo očakával, aká bude tohtoročná téma. V zimnom semestri sa zaoberali uhlíkovou kresbou. Mali nakresliť svoj vlastní portrét spolu s ich rodinami. Bolo to vzrušujúce, no čo ich malo čakať teraz, aspoň podľa klebiet, malo byť ešte vzrušujúcejšie.
,,A téma je: Akt lásky,“ a trieda tentoraz spokojne stíchla. Presne o tomto už počuli od druhákov, a dúfali, že osnovy sa nezmenili. Mali pravdu, všetko ostalo také ako malo byť. Mladí, nádejní umelci ožili novým duchom, toto bola pre nich osviežujúca zmena a hlavne výzva.
,,Budete pracovať vo dvojiciach. Jeden bude pózovať tomu druhému a potom naopak. Takto namaľujete však len jeden obraz. Obraz, na ktorom sa budú prelínať vaše kresby. Je to náročná úloha, ja viem. No musíte byť na všetko pripravení. Dvojice si zvoľte sami a na konci druhej prednášky, sa mi všetci nahlásite. Kto nebude mať partnera, pridelí sa mi,“ zvolala profesorka a už aj vyťahovala svoje poznámky k maľovaniu temperovými farbami. Na druhú časť prednášky si pripravila rozpravu o aktoch a ich vnímaní vo svete. Aby všetci študenti pochopili o čo vlastne ide.
Po vyhlásení, že sa bude pracovať vo dvojiciach, ožili skoro všetci. Len jeden jediný mladík, a jedna jediná slečna, touto správou neboli nadšení. Ostatné dámy však názor tej jedinej dievčiny nezdieľali. Ich pohľady a myšlienky sa okamžite stočili na toho jediného mladíka. Úpenlivo v mysliach prosili, aby s ním mohli byť vo dvojici. Odkedy tu nastúpil, odmietol snáď všetky pozvania od dievčat. Preto chceli využiť túto ojedinelú šancu, ako si ho získať a rozhodli sa na to použiť svoje telá. Ani nevedeli s čím sa to vlastne zahrávajú.
Edward Cullen, pre nich mladý, veľmi príťažlivý a sexy muž mal v sebe čaro, ktoré všetky dievčatá priťahovalo. Jeho bronzové vlasy stojace do všetkých smerov, jeho nádherné zlatavé oči, krásne tvarované pery, úžasne vypracované telo a značkové oblečenie hovoriace o finančnom bohatstve, toto všetko ich na ňom lákalo. No toto bola len pretvárka. Edward Cullen bol upír.
O tomto samozrejme nikto nevedel. Nikto okrem jeho rodiny, ktorej členovia boli rovnako upírmi. Mal štyroch súrodencov a spolu s ich rodičmi sa sem prisťahovali len prednedávnom. Na túto umeleckú vysokú školy sa prihlásili všetky ,,deti“ spoločne, no každý niekam inam. Jeho bláznivá sestra Alice sa rozhodla pre sochárstvo. Jej brat, priateľ a tiež už aj manžel si vybral rétoriku. Ďalšia sestra Rosalie si vybrala tanec so zameraním na klasiku a jej niekoľkonásobný manžel Emmett si zase zvolil hru na hudobný nástroj, na gitaru a bicie. A Edward, ten keďže už niekoľkokrát absolvoval nielen hru na piáne ale aj na mnohých ostatných nástrojoch, rozhodol sa pre maľovanie. No teraz sa mu to akosi vypomstilo.
Edward Cullen sa totižto ako človek narodil v roku 1901. vyrastal a dospieval v rokoch, keď si takéto intímnosti ako nahotu mohli dovoliť len vlastný manželia. Toto boli však už iné doby. Doby kedy nahota nebola až taká nedôstojná a obscénna. Ak nechcel skončiť rovno v prvom ročníku, nejako sa cez to musel preniesť. Stále sa však trápil ohľadom vety o partneroch. Dvojiciach. Koho si mal vybrať?
Doteraz odmietal každé jedno dievča. Ich myšlienky ho vždy hnevali, im totižto nešlo o nič iné ako o jeho telo. Nikdy ich nezaujímalo nič ohľadom jeho vnútra. Chceli ho len získať, aby sa predviedli pre ostatnými, a aby si s ním užili. A on takýto nebol. Túžil nájsť si také ženy, ktorá by ho milovala. Milovala by ho aj napriek faktu, že je netvor. Lenže jej hľadanie už trvá akosi dlho a on mal pocit, že toto je len začiatok. No nevzdával sa.
A potom mu niečo napadlo. To dievča. To jediné dievča, ktorej nielenže nemôže prečítať myšlienky, ale ako jediné ho nikdy doteraz neoslovilo. Možno ona nebola taká ako ostatné. Vedel, že svoje štúdium berie naozaj vážne. Vždy pracovala usilovne a mala naozaj veľký talent. Jej priemer bolo vynikajúci.
A keď ich profesorka pustila na menšiu prestávky, kým si pripraví veci na ďalšiu prestávku, trieda akoby vybuchla. Chlapci sa predbiehali, aby si rýchlo mohli vybrať tie najkrajšie dievčatá na túto prácu a dievčatá sa snažili odchytiť práve Edwarda. Ten sa však pohotovo vyparil a sklamané dievčatá si nakoniec povyberali tých druhých najkrajších v triede. Ostalo však niekoľko odvážnych, ktoré odmietali ostatných a vytrvalo čakali na Edwarda. Ten musel konať rýchlo. To dievča, Bella ak sa nemýlil, ho jediná nehľadala. Stála pri katedre, zjavne sa niečo chcela opýtať profesorky, ktorá odišla do svojho kabinetu, kde nechala svoje podklady. Tak, aby ho nikto nevidel sa skryl pod katedru a za nohavice pri kolene poťahal Bellu. Tá sa zmetene obzrela dolu, a keď tam zbadala Edwarda, musela sa usmiať.
,,Skrývaš sa?“ veselo sa ho pýtala, zjavne pobavená jeho úkrytom. Nejakým zvláštnym spôsobom to Edwardovi nevadilo. Inak by už bol urazený a poriadne nahnevaný. No podpichovanie od tohto zvláštneho dievčaťa mu nevadilo. Až teraz si poriadne všimol jej výzor. Musel uznať, že bola krásna. Takým svojským spôsobom. Gaštanovohnedé vlasy sa jej jemne vlnili do polovice chrbta. Čokoládové oči kontrastovali so svetlou pokožkou. Súmerná, no drobná postava jej dodávala jemnosť a krehkosť. Pôsobila zraniteľným dojmom.
,,Áno, no môžeš ma zachrániť,“ s úsmevom jej odpovedal a stále ostražito sledoval okolie.
,,Ja? A ako?“ zmetene zvraštila čelo, čo mi prišlo roztomilé. Aj keď sa chmúrila, bola pekná. Prečo si ju nevšimol skôr?
,,Budeš so mnou vo dvojici? Máš naozajstný talent a na rozdiel od ostatných dievčat, viem, že tebe by išlo o projekt a nie o mňa,“ úprimne jej odpovedal a kútikom oka zbadal ako sa samozvaná kráľovná ročníka, blondínka s dlhými nohami a prízemnými myšlienkami, pomaly podozrievavo približuje práve k nim.
,,Edward, tak tu si,“ zvolala Pamela, keď ho zbadala. Edward si ťažko povzdychol a vyliezol zo svojej skrýše.
,,Hľadala som ťa. Myslím, že mi dvaja by sme mali byť v páre. Vieš si snáď predstaviť krajší pár ako my dvaja?“ Pamela úplne ignorovala Bellu stojacu pred Edwardom, ktorý sa za ňou trochu bojácne schovával.
,,Pamela, je mi ľúto, no Edward už partnerku má,“ povedala pevne Bella, ktorá s vôbec nezľakla jej nevraživého pohľadu.
,,Vážne? A koho?“ afektovane, no s trochu zvýšeným hlasom sa pýtala ďalej.
,,Mňa. A teraz ak nás ospravedlníš, hodina začína.“ Bella schytila Edwarda za jednu ruku a ťahalo ho k svojej lavici. Edward si k nej vďačne prisadol, spokojný so svojim rozhodnutím.
,,Ďakujem,“ slabo hlesla, keď profesorka vošla do triedy. Edward úplne zmetený jej zmýšľaním, sa jej spýtal: ,,Za čo? To skôr ja by som mal ďakovať tebe.“ Bella sa na neho usmiala a vysvetlila mu svoje slová: ,,Ďakujem za uznanie a kompliment v jednom.“
Áno, urobil správne, keď za ňou šiel. Ona bola iná.
,,Tak, máme na to dva týždne. Kedy začneme?“ pýtal sa Edward Belly, keď spolu vychádzali z triedy. Obidvom sa prednášky už skončili, mierili si to k parkovisku k svojim autám.
,,Myslím, že najlepšie bude, ak začneme už tento týždeň. Čím skôr tým lepšie. Na budúci týždeň ma prídu pozrieť rodičia, takže by som sa im chcela venovať,“ riekla Bella a pomaly mierila k svojmu autíčku.
,,V poriadku. Zajtra končíme ešte pred obedom, takže už stačí vyriešiť, kde budeme maľovať. Aké prostredie sa na maľbu hodí najviac,“ uvažoval nahlas Edward.
,,U mňa to nebude možné. Moje spolubývajúce sú neustáte doma a učia sa. A aj tak si nemyslím, že by prostredie malej izbičky z prenájmu bolo to pravé,“ zverila sa mu.
,,Dobre, myslím, že u nás by to mohlo ísť. Dokonca by sme ani nemuseli byť rušení. Moji súrodenci sú zaneprázdnení sami sebou a rodičia sú na menšej dovolenke v kúpeľoch. Tam si potom ujasníme všetky detaily ohľadom obrazu, a keď sa zhodneme rýchlo, môžeme aj rovno začať,“ na tomto sa zhodili rýchlo.
,,Vitaj u nás,“ privítal Edward Bellu, keď spoločne vstúpili dnu do jeho domu. Bella si to tu udivene prezerala až napokon riekla: ,,Máte to tu naozaj nádherné.“
,,Vďaka, to všetko naša mama. Je architekta. Poď, pôjdeme do mojej izby,“ vyzval ju. Vyšli hore schodmi a zabočili doprava. Posledná izba patrila práve jemu. Vstúpili dnu a Edward zavrel dvere. Pre dnešok poprosil svojich súrodencov, aby domov prišli až neskoro večer. Chcel mať pokoj.
,,Páni, toto by mohlo byť ideálne prostredie,“ nadšene zvolala Bella a ukazovala na jeho mohutnú a majestátnu posteľ. Tmavé drevo, výrazné čelo a veľké lôžku bolo stvorené pre milenecký pár. Aj na tomto sa zhodli.
,,Akosi sa mi však to povlečenie nepáči,“ zvolal Edward. Doteraz mal zlatú veľmi rád, no teraz sa nehodila. Rýchlo vybehol z izby a onedlho sa vrátil so saténovou, tmavomodrou prikrývkou. Rozostrel ju na posteli a súhlasne prikývol.
,,Dokonalé,“ pritakala mu a potom obidvaja trochu zrozpačiteli. Vedeli, čo ich čaká. Obidvaja sa tomuto nechceli venovať, kým to nepríde. No teraz to už je tu. Majú maľovať. Maľovať samých seba. Nahých.
,,Čo teraz?“ dostala zo seba Bella a začínalo jej byť akosi horúco.
,,No, mali by sme vybrať nejakú pozíciu. Ja osobne by som na obraze nerád ukazoval viac ako treba. Ide síce o akt, budeme tam obidvaja nahí, no v určitých partiách by sme mohli byť zahalení. Zahalení sami sebou. Ak vieš ako to myslím,“ zveril sa jej Edward. Nad týmto už dlhší čas zamýšľal.
,,To neznie zle, myslím, že by sme to mohli vyskúšať. Kto začne prvý?“ rozpačito sa pýtala.
,,No, myslel som si, že na obraze by si mohla byť ty dole, a ja by som sa akoby nad tebou skláňal. Takže by som s maľovaním mal začať asi ja,“ trochu neisto hovoril Edward. Bolo mu trošku trápne hovoriť o týchto témach. Bella na tom nebola nijako inak.
,,Tu máš župan a vyzliecť sa môžeš v kúpelni,“ podával jej nádherný jemný župan svetlomodrej farby a Bella ho mlčky prijala. Zapadla do jeho kúpelni a zhlboka dýchala. Ešte nikdy predtým nestála pred mužom nahá. Bála sa, či teraz Edward neoľutuje svoje rozhodnutie maľovať s ňou. Chvíľku sa aj bála, že mu ide len o to, ako ju dostať, no nápad s jemným zakrytím chúlostivých partií ju trochu upokojilo. Rýchlo, aby si to nemohla rozmyslieť, sa vyzliekla, úplne ignorujúc veľké zrkadlo oproti nej. Obliekla sa do krásneho župana a vyšla von. Edward už pripravil plátno. Stálo pri ľavej stene a hľadelo na posteľ z jej ľavého boku. Zdalo sa, že mal presnú predstavu ako má obraz vyzerať.
,,Môžeme?“ šeptom sa jej pýtal, na čo mu ona odpovedala rozviazaním a zhodením župana na zem. Edward tušil o jej kráse tela, no teraz bol šokovaný. Bol tisíckrát krajšia ako si myslel. Najkrajšia žena akú kedy videl. Jej kráse sa ani Venuša nemohla rovnať. Prirodzená, jemná, hebká. Proste bohyňa. Preňho určite. Zjavne si ju musel neskrývane prehliadať, keďže Belle na líčkach vystúpila červeň a ošila sa.
,,Kam si mám ľahnúť?“ trochu priškrteným hlasom sa ho pýtala, čím ho konečne prebrala z tranzu, do ktorého upadol, keď na ňu hľadel.
,,Skoro do stredu, bližšie k plátnu,“ navigoval ju a Bella ho poslúchla. Ani raz sa ju nesnažil dotknúť alebo obchytkávať. Nič si nedovoľoval. Bolo dobré, keď súhlasila s jeho ponukou. S nikým iným si to teraz nedokázala predstaviť.
,,Tak, to je ono,“ pritakal jej, keď sa uložila na modrú prikrývku. Podišiel k nej bližšie, no potom sa zháčil.
,,Smiem?“ s natiahnutými rukami smerom k nej si pýtal jej dovolenie. Chvíľku sa nevedela rozhodnúť, no nakoniec pritakala. Správal sa ako profesionál. Súhlasne prikývla a jemne chytil jej hlavu do dlaní. Pootočil ju smerom k plátnu a rozpustené vlasy jej upravil a rozhodil po prikrývke. Jej smotanovo-biela pokožka nádherne kontrastovala s modrou farbou. Potom jej opatrne chytil za pravú ruku a pokrčil ju v lakti a položil blízko hlavy. Druhú jej pokrčil rovnako a položil na druhú stranu. Potom, trochu zháčene chytil jej ľavú nohu a tiež ju pokrčil.
,,Čo myslíš?“ pýtal sa jej, keď od nej odstúpil a prezeral svoje dielo. Nedokázala povedať, či sa jej táto poloha páči, najprv by ju musela vidieť z jeho pohľadu. No bola pohodlná a vedela, že Edward má umeleckého ducha, takže sa prestala obávať a riekla: ,,Tak začni.“
Predtým než sa Edward vrátil k plátnu a začal pracovať, ovládačom od svojej hifi veže pustil práve počúvané cédečko. Izbou sa rozlinula jemná melódia klavíru, ktorá dodávala celej scéne mystický nádych. Edward z mysle vypudil všetky ostatné rušivé faktory ako fúkanie vetra vonku, či tikanie hodín. Celá jeho myseľ sa upierala len na ňu. Dokonca mu teraz ani nevadilo, že jej nepočuje myšlienky. V izbe vládlo absolútne ticho, jediné čo to trochu narúšalo bol jej dych a bitie jej srdca. No ani to mu nevadilo. Ba práve naopak, zvláštnym spôsobom ho upokojovalo. Vytvorili si harmóniu, ktorú si obidvaja naplno užívali.
Edward začal jej tvárou. Dlho, predlho načrtával aj ten najmenší tieň, najmenšiu vrásku, dával pozor na detaily. A čím ďalej na ňu hľadel, tým viac bol stratený. Učarovala ho. Tak ako žiadna iná. Všetko na nej ho lákalo. Úplne všetko.
Ta krásna tvár. Nízke čelo, ktoré sa pri sústredení zvraštilo, malí noštek, hrdá drobná brada a tie oči. Krajšie, hlbšie a úprimnejšie oči ešte nikdy nevidel. Ich čokoládová farba ho fascinovala a nútila stále sa dívať. A o jej perách by dokázal skladať aj básne. Chutili tak sladko ako vyzerali? To mu práve prebiehalo mysľou. Červené, plné, spodná pera o trošku väčšia než horná, čo sa mu náramne páčilo, ani nevedel prečo. Snažil sa čo najvernejšie zachytiť dokonalosť tej anjelskej tváričky, no dobre vedel, že ani tak to nebude dokonalejšie ako ona sama.
Ani si neuvedomil, ako dlho sa venoval jej tvári, keď konečne postúpil ďalej. Opatrne načrtával obrysy jej krku, ramená a ruky položené okolo jej hlavy. Malým kútikom mysle postrehol ako sa Belle začali klížiť oči. Po niekoľkých minútach sa jej tep aj dych spomalili, čo Edwarda na chvíľu vyľakalo. Keď mu však došlo, čo to znamená, zhovievavo sa usmial. Bella zaspala. Keď sa pozrel na hodiny na nočnom stolíku, šokovane zistil, že už je tri popoludní. Páni, tak sa zamyslel a sústredil, že si ani neuvedomoval ako rýchlo ten čas preletel. Keď to bude takto ďalej pokračovať, zajtra by mohli začať maľovať Bella. Plán im zatiaľ vychádzal.
Chcel sa vrátiť späť k náčrtu, no zháčil sa. Jeho prsty zastali na mieste, kde by mal maľovať jej prsia. Dohodli sa, že ich vďaka jeho ruke nebude vidieť, no kopčeky jej plných ňadier musel načrtnúť. a keď sa znovu zahľadel na tú nádhernú časť jej tela, znervóznel. Znovu nad sebou strácal kontrolu, strácal kontrolu nad vášňou, ktorá ho zaplavila ako veľká vlna. Nikdy nič takéhoto necítil. Vedel, počul a kvôli zblúdilým myšlienkam aj videl, čo s ľuďmi alebo upírmi dokáže vášeň. Nikdy ju však neokúsil na vlastnej koži a preto nechápal všetok ten rozruch okolo nej. Teraz však pochopil. Jeho telo nutne túžilo po nej. Snažil sa do rozdýchať, no to nemal robiť. Doteraz si ani neuvedomil, že vôbec nedýchal, dúfal, že si to Bella nevšimla, no keď teraz nasal nosom okolitý vzduch, omráčila ho nádherná vábivá vôňa. Zmes morského vánku, lesných plodov, rannej rosy a čokolády, ho pohltila. Musel vyskúšať či je taká sladká a omamná aj naozaj.
Ako v tranze, odstúpil od plátna a podišiel k nej. Zastal pri posteli, jednou nohou sa o ňu oprel a naklonil sa nad ňu. Už okúsil, že jej pokožka je jemná hebká ako zamat, no chcel znovu. Znovu a stále, dotýkať sa jej dokonalého tela. Pomaly k nej vztiahol ruku a jemne ju pohladil po tvári. Trošku sa zamrvila, no nijako inak nereagovala na jeho dotyk. Urobil to znovu, tentoraz však rukou pokračoval nižšie. Prešiel po jemnom krku, po tepne čo ho dostalo do vytrženia a potom prstami skĺzol presne tam, kam chcel. No na to sa už Bella zobudila.
Zmetene tekala očami najprv k plátnu, kde nikto nestál a potom k Edwardovi, ktorý sa nad ňou skláňal.
,,Asi som musela zaspať,“ trochu nervózne sa snažila postaviť a čo najskôr sa dostať k svojmu županu. No celé telo mala stuhnuté od toľkého ležania v jednej polohe, že sa nechtiac musela najprv ponaťahovať. A toho Edward rýchlo využil. Chytil jednu jej ruku a začal ju zasypávať bozkami.
,,E-Edward,“ koktavo a šokovane vydýchla, keď zacítila jeho jazyk ako si vláčni cestu hore. Srdce jej začalo šialene šprintovať, dych sa jej zrýchlil. Nechápala ako sa k tomu vôbec dostali. Myslela si, že sú obidvaja profesionáli. Teda aspoň dúfala, že ona ňou je. No teraz prišla na to, že nie. Keby bola, toto by mu nikdy nedovolila. Už by ho zastavila. No ona to nespravila. Dovolila, aby si robil čo chcel. Tak veľmi túžila po tých nežnostiach, ktorými ju zasypával. Príliš dlho trávila noci sama, príliš dlho si odriekala toto krásne láskanie. Doteraz nikdy nenašla muža, ktorému by to dovolila. Ktorého by chcela rovnako ako on ju. No teraz vedela, že už ho našla.
Edward si jazyk prerazil cestu až k jej krku a smeroval stále hore. Vybozkával jej čeľusť , líca, zavreté viečka, čelo, nos a potom sa konečne dostal k jej perám. Najprv len letmo oblizol jej hornú peru, potom aj tú spodnú. Špičkou jazyka cítil jej chuť a už sa nevedel dočkať, kedy ju okúsi naplno. Ona ho však predbehla. Zmietaná hormónmi a vášňou sa prisala na jeho tvrdé no vrelé pery a nechala sa vtiahnuť do vášnivého bozku. Spoločne, akoby si čítali myšlienky obidvaja otvorili ústa a ich jazykom už nebránilo nič. Oddávali sa strhujúcej vášne, na nič nemysliac.
Keď už sa však Bella potrebovala vzduch, odtiahol sa a pery presunul zase nižšie. Opatrne ju položil na prikrývku, stále ju bozkávajúc. Keď zacítila jeho pery na svojich prsiach, neubránila sa vzdychu. A keď vzal do úst aj jej bradavku, myslela, že zošalie. Prehla sa pod ním ako mačka, čo ho fascinovalo. Keď dostatočne vybozkával každý kúsok jej pŕs, pomaly sa znovu vracal k jej perám. Tentoraz inou cestou. Rukami ju neustále hladil po stehnách a bokoch, pevne no nežne ju držiac. Práve prechádzal okolo jej krčnej tepny, keď sa znovu nadýchol, aby zacítil jej vôňu. Zacítil však aj niečo iné. Jej krv. Jej krv voňala snáď krajšie ako ona sama. Volala ho... Vábila ho... Už dávno stratil kontrolu nad vlastným telom, preto šelma v ňom nemala problém predrať sa na povrch. Zrazu videl len červene a čierne oči tentoraz do túžby po krvi sa upierali len na tú jedinú vec, po ktorej teraz túžil. Bella zacítila, že zmeravel a nehýbal sa, preto sa ho oslovila, celá zmetená: ,,Edward?“
No Edward už nevnímal. Už to nebol Edward. Bol to predátor. Bez jediného mihnutia oka sa ústami priblížil k jej tepne, jazykom ju oblizol, na čo sa Bella pod ním zachvela. Na nič už nečakal a ostrými zubami preťal jej kožu.
Za ten koniec ma, prosím, neukameňujte ani nezabíjajte. Mám v pláne napísať pokračovanie, ak budete mať záujem. Dajte vedieť v komentároch. Čo sa týka všetkých faktov ohľadom maľovania, buďte prosím zhovievaví, nie som žiaden umelec:) Ďakujem. Love4ever.Poppy:)