Jedna láska dvoch bratov 5. kapitola-Milujem ta, ale nie na dlho

5.kapitola- Milujem ta, ale nie na dlho.

Bella:

„Edwarde...To čo sa teraz ..... stalo...“ koktala som. Toto nie je správne.

„Edwarde...ja...ta...“ Čo ho? Ja ho predsa nesmiem milovať. Ale predsa mi to nikto nezakázal.

„Bella prepáč nechal som sa uniesť, prosím ta nevysvetli si to čo sa stalo zle. Ja ti teraz a tu sľubujem že sa to už nikdy nestane.“ Edward už stál na druhej strane miestnosti. Prečo toto do riti robí?

„Edwarde, teraz ma budeš počúvať a ...“

„Hej decká!!  Čo ste nič neulovili, keď sa tvárite ako na pohrebe?“ Nestihla som to dopovedať lebo Emm vrazil do dverí.

„Edwarde, kde si nechal auto?“

„Bella , mala možnosť prvý krát sa stretnúť s vlkolakom.“ Povedal a nastalo hrobové ticho že by ste počuli spadnúť aj špendlík, ale to iba na pat sekúnd kým sa spamätali. Emmet sa začal rehniť, rodičia mi skočili okolo krku a Esme začala nadávať Edwardovi.

„Ako môžeš bit taký nezodpovedný! To že Bells nemáš rád neznamená že sa jej musíš zbaviť. Vieš čo sa všetko mohlo stať! Tebe je jedno že mohla zomrieť a..“ musela som ju prerušiť.

„Esme, Edward za nič nemôže mi sme sa pri love rozdelili a keby ma nezacítil a neprišiel , tak neviem čo by teraz so mnou bolo. Edward ma vlastne zachránil.“ Všetci neveriacim pohľadom a otvorenými ústami na mňa pozerali. Buď neverili tomu že ma zachránil, alebo  že som sa ho zastala. Ako prvý sa samozrejme spamätal Emmet.

„No teda bráško s teba sa stal hotový batman“ a rozosmiala sa na celý dom. Edward na to nijak nezareagoval, to ma prekvapilo väčšinou po ňom skočil alebo zavrčal ale teraz nič.

„Teraz keď ste tu všetci, tak ja pôjdem pre auto“ a s týmito slovami sa vytratil preč.

„Nejaký je skleslý, nedala si mu odmenu?“

„Emmete prosím ta už netrep.“ „Ale Rose to sa patrí ,svojmu záchrancovi by mala dať bozk.“ Ale on ho aj dostal, dodala som v duchu lebo toto by my nikto neuveril, skôr by verili že sme za pobili ako bozkávali.

„Bella, dcérka si naozaj v poriadku? Radšej ta vyšetrím.“ „Charlie nič my nie je, len by sme mohli ísť domou bolo toho dnes na mňa dosť a som unavená.“

Rozlúčili sme sa a išli domou. Asi som vážne bola unavená, lebo som sa zobudila v mojej posteli poprikrývaná minimálne tromi dekami. Prečo s všetci myslia že som s cukru? Vyhrabala som sa spod tej kopy a zamierila som si to do kúpeľne.

Napustila som si vaňu a vliezla do horúcej vody. Zavrela som oči a spomínala som na to čo sa vlastne dnes všetko stalo. Kedy tam Edward neprišiel nič by sa nestalo, lebo by som sa premiestila a práve ani by ma nepobozkal. Automaticky som sa dotkal pier, ešte som stále cítila na sebe jeho chuť. Chuť hriešnej vanilky a čokolády takej sladkej že sa vám s toho točí hlava. Spomínala som na to ako sa si ho pritiahla k sebe, on svojimi rukami putoval po mojom tele a teraz som si uvedomila že my chýbajú jeho silné paža a dotyky jemnejšie ako pierko.

Pre Boha, ja som sa zamilovala!!!Nie, nie a ešte raz nie. To je absolútne bláznovstvo! Nesmieš Bella, kričal na mňa jeden hlas v hlave ale druhý mu odporoval, už je aj tak neskoro už ho milujem. „Milujem ho“ zašepkala som si pre seba a ponorila sa pod hladinu. Z vane som vyliezla asi po hodine, voda už bola ľadová. Omotala som si osušku okolo seba a išla do izby. Otvorila  som dvere a zamrzla som medzi nimi.

„Edwarde, čo tu teraz robíš?“ Neodpovedal, len na mne visel pohľadom , teda skoro mu oči vypadli a ja som si uvedomila že som celá mokrá a zabalená len v osuške.

„Keď nechceš hovoriť tak fajn, len si daj pozor aby sa ti náhodou neroztrhla sánka“ a zmizla som v šatníku. Navliekla som si pyžamo a pre istou som si dala ešte župan, v  jeden deň videl dosť. Keď som  sa vrátila do izby už nesedel na posteli ale bol otočený chrbtom a pozeral cez okno. Stiahla som svoj štít tak aby ma nepočul prichádzať a pomaly som išla za ním. Keď som bola asi krok od neho tak som sa ho dotkla a on stál v momente o proti mne v bojovej pozícii.

„No keď si prišiel bit sa, tak na to si mohol zvoliť lepšiu dobu a myslím že hlavne Emmet by bol rád pri tom.“

„Prepáč Bella vôbec som ta nepočul ,asi som bol príliš zabraní do mojich predstáv.“ „Ale nehovor čo si si  také predstavoval že nevnímaš ani okolitý svet“ no čo musím ho trochu potrápiť , zvyk je zvyk.

„Myslel som na teba“ povedal to hlasom pri ktorom sa podlamujú kolená.

„Prečo?“ Výborne Bella, lepšie vetu si ani nemohla vymyslieť a k tomu sa ti ešte pri jednom slove zlomí hlas.

„Preto lebo ta potrebujem mat pri sebe a nielen teraz ale navždy“ a prepaľoval ma pohľadom.

„Dýchaj Bella“ nahodil ten svoj očarujúci úsmev a mne sa podlomili kolená a to doslova. Edwarda ma chytil do náručia a položil na posteľ, ale nepostil ma so svojho objatia.

„Vieš, keď som ta prvý krát uvidel myslel som si že snívam, ale až dnes som pochopil že sa s toho sa nikdy nechcem prebudiť. Viem že sme nezačali práve najlepšie a pochopím keď ma odmietneš, len ja ti musím povedať čo k tebe cítim“ zahľadel sa my tak do očí že som bola rada že ležím.

„Bella , milujem ta. Vlastne som ta miloval od prvé okamihu, len som bol  zmetený, nerozumel som svojim citom. Lebo to čo cítim pri tebe som necítil k nikomu a teraz viem že už nikto iný nebude. Na veky zostaneš v mojom  mŕtvom srdce len ty.“

Nezmohla som sa ani na jedno slovo, toto som teda nečakala. Edward si moje mlčanie zle vysvetlil a sklonil hlavu. Zobrala som ju do svojich dlaní a jemne ho pobozkala.  Asi bol mojím počínaním zaskočený, lebo stuhol a ani sa nepohol. Odtiahla som sa od neho, ale iba na takú vzdialenosť aby som mu videla do očí.

„Milujem ta, Edwarde“ zašepkala som a v tom momente ma uväznil prenádhernom bozku. Keď som nevládala s dychom tak sa presunul na môj krk. „Mala by si spať“ zamumlal a  ďalej sa venoval mojej kľúčnej kosti.

S povzdychom sa odo mňa odtiahol a so smutným pohľadom povedal. „Mal by so už ísť, a ty spi.“

„Pôjdem spať, ale ty kludne zostaň so mnou.“  „Nemyslím si že by sa tvojmu otcovi páčilo že som tu strávil noc“, keď len toho trápi ľahká pomoc.

„Keď do teraz nato neprišiel, tak teraz už na to určite nepríde, nemyslíš?“ a šibalsky som sa na neho usmiala.

„Ale ako je to možné?“

„Ďalšie moje tajomstvo, zaštítila som ta. Takže rodičia vôbec netušia že si tu“

„Počkať...to ale znamená, že keď som stál pri okne  preto som ta necítil“ to nebola otázka iba konštatovanie faktu.

„Chcela som ta trochu potrápiť“ a anjelsky som sa usmiala.

Edward zvážnel a nahodil nepriestupnú masku. „Takže, tak to je o to ti celí čas išlo“ ale nie on to nechápe.

„Edwarde..“ viac som nestihla povedať lebo som ležala spet v posteli. Edward bol na mne a spútal ma nielen svojimi rukami ale i pohľadom. Ruky my dal za hlavu a chytil ich do svojich.

„Ty si, taká moja malá potvorka. Takže si ma chcela trápiť, teraz budem pre zmenu trápiť ja teba“ a celý čas ako to hovoril, my bozkával sánku a spodnú peru.

„Edwarde“ zastonala som a on pustil ruky a ja som si ho pritiahla opäť na pery a prstami som obkresľovala každý sval na jeho chrbta.

„Teraz by si už naozaj mala ísť spať, lebo zajtra nestaneš.“

„A zostaneš tu?“

„Zostanem“ a pobozkal ma do vlasou.  Zaspávala som v náručí muža, ktorého som ešte ráno neznášala a teraz ho milujem viac než čokoľvek na tomto svete.

Tom:

Som strašne zvedavý čo zas Aro vymyslel, keď zas zvoláva poradu. Vošiel som do korunovačného sálu, bola tam Jane, Alec, Dimitri, Felix a samozrejme Aro.

„Som rád že si prišiel“ povedal my Aro, keby som mohol povedať to isté. Naznačil som mu aby pokračoval.

„No dobre, keď sme tu už všetci tak ja začnem. V Amerike, v meste Seattl máme taký menší problém. Traja nomádi si zmysleli že si vytvoria armádu novorodených a už ich majú vyše dvadsať, a tí bezhlavo zabíjajú všetko čo im príde pod ruky. Takže všetci vieme čo ich čaká, zabite každého. Presne sa týždeň, teda v piatok odlietate.“

Všetci mu prikývli na súhlas a odišli, zostal som tu len ja a Aro.

„Neviem na čo si zavolal aj mňa. Dobre vieš že ja sa už takých akcii nezúčastňujem.“ „Ja som si len myslel že tam budeš chcieť isť, lebo oni sa pohybujú na území Forks a už zaútočili aj na miestnu vlčiu smečku“ a ukázal my v myšlienkach všetko čo sa dozvedel.

„Sú tam Cullenovci, a keby sa ich oni zbavili vôbec by to nevadilo. Ale nezabúdaj že v Forks máš svoj najcennejší poklad, Bellu.“ Aro má pravdu.

„Dobre pôjdem s nimi, ale  nezostanem v Seattly a hneď odídem do Forks“ a s tým so odišiel do svojich izieb.  Belle sa nesmie nič stať. Ak to bude potrebné privediem ju naspäť sem. Poslednom čase sa aj tak my zdá zvláštna. Skoro každú noc bola pri mne a teraz sa už týždeň neukázala, mám taký pocit že za to môže niekto s Cullenovcov. Nenechám si Bellu vziať nikým, ona je jediné čo mám na tomto prekliatom svete. Je mojim srdcom a dušou . Keď tu bude potrebné tak sa ja osobne zbavím všetkých Cullenovcov. Chcem vidieť tvár toho kto my ju berie a posledné čo uvidí bude môj pohľad lebo ho zabijem.

Som blázon, keď si myslím že by ma vymanila za niekoho z nich. Keď tak rozmýšľam sú siedmi a jediný slobodný tam je Edward. No keď je aj on taký neschopný ako bol môj malý braček, tak sa naozaj nemám čoho báť.

Edwarde, ako dlho som na teba nemyslel, naposledy sme sa videli po našej hádke, keď som išiel na front a ty si sa schovával za maminu sukňu. Vždy si bol mamičky maznáčik. Možno je to dobre že sme sa už nestretli.

Edward:

Ja tomu nemôžem uveriť, mojom náručí teraz spí  moja láska ktorá ma miluje rovnako ako ja ju. Teda aspoň dúfam, ale v tomto by my určite neklamala. Keď my povedala že ma miluje, myslel som že začne skákať po izbe. Nikdy vo svojej večnosti som sa necítil taký šťastný. Teraz viem že môj večný život mal zmysel, čakal som na ňu. Na môjho božského anjela. No viem ešte jedno že si ju nikým nenechám zobrať, ak to bude potrebné kludne budem aj zabíjať. Ale teraz na to nechcem myslieť, budem si užívať jej prítomnosť. Ako som sa pozeral na jej tvár, v mysli sa my začala rodiť neznáma melódia a ja som sa jej postupne podával.