Jedna láska dvoch bratov 2. kapitola-Návšteva

Dávam sem druhú kapitolu. Dúfam že sa vám bude páčit a poprosím napíšte my či to sem mám dalej uverejnovat alebo radšej toho nechat. Dakujem

2.Kapitola-Návšteva

Bella:

Ráno som sa zobudila do slnkom zaliatej miestnosti, a na tvári sa my vytvoril blažený úsmev. No ten úsmev nespôsobily slnečné lúče, aj keď musím uznať že boli príjemné, ale osoba ktorá ležala vedľa mňa.

„Dobré ráno princeznička, ako si sa vyspala?“
„Pri tebe vždy len perfektne.“ Usmial sa na mňa tým úsmevom, ktorý tak zbožňujem a pobozkal ma na čelo.
„Som rád že sa ti dobre spalo, ale za to som ja čiastočne sklamaný, že som sa nič nedozvedel“ a zatváril sa ublížene  a mne došlo prečo to povedal.
„Tome prečo sa my hrabeš  v hlave keď spím?“ povedala som trochu naštvane.
„Lebo ty máš úchvatnú myseľ, vlastne ty celá si úchvatná a tvoje sny sú jednoducho jedinečné“ a zatváril  sa tak že by ste mu kludne odpustili aj keby vyvraždil celú Európu.
Aby som to vysvetlila Tom má veľmi zaujímavú schopnosť. Dokáže čítať myšlienky, ale iba  jednej osobe na ktorú sa zameria. No za to dokáže v myšlienkach prinútiť človeka alebo upíra aby si myslel čo chce on a môže tiež vymazať pamet a nahradiť spomienky.
Preto sa ho všetci boja. Naháňa im ešte väčší strach ako Aro a ja mám pocit že aj on sa ho bojí a drží si ho od tela. No mne nepríde vôbec strašný. Naopak je veľmi milý, galantný, pozorný a hlavne veľmi sexy. On je proste dokonalá verzia chlapa. Aj keď musím uznať že ku mne sa správa úplne inak ako k ostaním.
Tom si u druhých vytvoril rešpekt svojimi skutkami ale mňa si získal svojim srdcom a pohľadom. Aj keď by som bola radšej keby som sa mohla strácať v zlatých a nie v krvavých očiach. No viem že to nebude asi nikdy možné lebo budúci kráľ nemôže byt vegetarián. Mne už to tak ani nepríde, jednoducho som sa s tým musela zmieriť keď som o neho nechcela prísť.
Tomovy dovolím aby mohol čítať moje myšlienky no nie vždy, a za to môžem vďačiť mojej schopnosti a nemám len jednu. Môžem  sa premiestňovať. Kedy som si teraz zmyslela že chcem byt v Paríži za sekundu som tam. Túto schopnosť veľmi rada využívam hlavne teraz, keď bývame vo Forks.
Potom som fyzický a psychický štít. Žiadne schopnosti na mňa neúčinkujú do vtedy dokým to sama nedovolím. Tak je to aj s Tomom, môže my čítať myšlienky a použiť svoju moc, ale to ešte nikdy nespravil. Lenže keď my on môže čítať myšlienky, tak aj ja jemu. To je moja tretia schopnosť. Dokážem preberať schopnosti iných upírov, keď sú v mojej blízkosti. No zatiaľ sa my to podarilo iba  s Tomom.
Pobozkal ma na špičku nosa a tak ma vytrhol s mojich myšlienok.
„Prečo my toto robíš? Dobre vieš že keď si stiahneš štít a ja ti nemôžem čítať myšlienky je to veľmi frustrujúce a mám strach čo sa ti honí hlave a čo zas vyvedieš alebo u teba nikdy jeden nevie. Na čo si vôbec myslela?“
„Ako je dobre že mám toľko schopností a ty sa my môžeš hrabať v hlave len keď ti to dovolím“, nahodila som výraz ala najväčšie neviniatko na svete a Tom sa len zasmial.
„Ty  moja malá potvorka, len počkaj toto ti len tak nedarujem. Ale  teraz by si sa mala vrátiť. Lebo keď tvoji rodičia zistia že si celú noc bola so mnou vo Volltere a nie v Forks, neviem ako im to vysvetlíme.“ Nato som len zamručala.
„Bells dobre vieš že kedy to  záviselo odo mňa tak tu jednoducho zostaneš, ale pre túto chvíľu sa musíme podriadiť tvojim rodičom“ z jeho slov bolo počuť že to mysli smrteľne vážne.
„Dobre, veď ja nič ale počítaj s tým že sa večer vrátim“ a spolu sme sa rozosmiali.
Tom sa začal ku mne nakláňať a chcel ma pobozkať. V tej chvíli keď boli naše pery od seba vzdialené ani jeden centimeter som sa premiestnila.
Stihla som to len tak-tak, lebo ako náhle som sa premiestnila, otvorili sa dvere na mojej izbe.
„Dobré ráno Belly. Spala si dobre, prvú noc v novom domove?“
„Ocko musím uznať že nad moje očakávania“ a len som sa uškrnula. Kedy len Charlie vedel. Dobre že nevie, lebo by som bola v tejto chvíli už mŕtva spolu s Tomom.
„No vidíš a ty si sa bála že ti tu nebude dobre a nevydržíš bez Toma.“ Nato som len prikývla, lebo nie pekné toľko klamať hneď z rána.
„Ale teraz sa priprav a pod na raňajky, a potom pôjdeme za Cullenovcami na návštevu.“
„Kto sú Cullenovci?“ „Preboha  je to tá rodina o ktorej som ti predsa včera celú večeru rozprával. Bella ty si ma ani trochu nepočúvala“ to nebola otázka iba konštatovanie.
„Prepáč oci, ale mne včera myšlienky lietali niekde inde a bolo toho na mňa veľa.“To bola čiastočne aj pravda. Ale skutočnosť je taká že mňa nejaký Cullenovci vôbec nezaujímajú.
„Nič sa nestalo veď aj tak ti každý z nich svoj príbeh vyrozpráva osobne. Teraz ta nechám aby si sa mohla pripraviť. Budeme ta   s mamou čakať v jedálni.“
S povzdychom som vstala z postele. Vôbec sa my tam nechce a ešte ako by to nestačilo budem musieť počúvať sedem srdcervúcich príbehov. A je my srdečne jedno že Charlie pozná Carlislera  asi dvesto rokov a ja budem chodiť do školy s tými ich frackami.
Po sprche som sa vybrala do šatne. Ale čo na seba? Musím urobiť dojem. Takže niečo drahé, vkusné ale pritom sexy. Nech vedia s kým majú tú česť. Nakoniec som si vybrala červené šaty pod kolená s veľmi hlbokým výstrihom do véčka, k tomu čierne lodičky s otvorenou špičkou a čierne doplnky. Vlasy som si vyžehlila a nechala voľne padať na ramená.  Make up tvoril len riasenku, bledé očné tiene a červený rúž.
„ Wouw  dcérka. Ja som bola zato že ideme na návštevu a nie na večierok. Pri tebe bude každá vyzerať ako šedá myška“ povedala mama keď ma videla schádzať zo schodov do jedálne. Presne to bol aj môj plán.
Na raňajky som si dala moje obľúbené palacinky s medom, ovocím a čokoládou.
K Cullenovcom sme išli Charlieho BMW. Cesta trvala asi 20 minút takže nebývajú od nás ďaleko, aká to škoda. Keď sme zastavili pred ich domom, znovu som stratila slová ako pri našom dome včera. Síce ich bol menší ale  svetlejší, asi polovica domu bola presklená.
Jednoducho nádhera, ale s tou nádherou čo stála pred domom sa nemohla rovnať. Bol tam upír, veľmi pekný upír. Bol vysoký, chudý ale cez čierne tričko bolo vidieť jeho dokonalé vypracované telo. Mal bronzové vlasy na všetky stany, no ma hlavne zaujal jeho pohľad. Chvíľu som si myslela že sa dívam do očí Toma. To bola iba chvíľa lebo tento upír mal medovo zlaté oči, ale  jeho oči mali rovnakú silu ako tie Tomove. Strácala som sa nich.
Keď som si uvedomila že naňho čumím, tak som radšej odvrátila pohľad aj keď sa my veľmi nechcelo a vystúpila som z auta. Až teraz som si všimla že pred domom je ich sedem, ale mňa stále zamestnával ten anjiel.   Všimol si že sa naňho pozerám a zatváril sa veľmi frustrovane a tým my ešte viac pripomínal Toma.
„Carlisle, drahý priateľu tak rád ta vidím po tých všetkých rokoch.“  „Výstižnejšie by bolo kedy si povedal storočiach. Nemyslíš Charlie?“  a bratsky sa privítali.
„Som rád že si prijal moje pozvanie a priviedol si svoju manželku a dcérku“ a usmial sa na mňa takým, ako by som to povedala asi skúmavým úsmevom?
„Rád by som vám predstavil svoje deti a ženu.“
Postupne ukazoval na osoby stojace pri ňom. Pri jeho pravom boku stála žena okolo tridsať rokov s materinským úsmevom.Celá my pripadla tak mamičkovsky, keď si všimla že sa na ňu pozerám tak sa milo usmiala. Ako so zistila bola  to Esme, vedľa nej stála blondína, vyzerala dobre ale lepšie než ja určite nie a tvárila sa ako bohyňa pomsty. Volala sa Rosalie a v náručí ju držal jej manžel Emmett, bol to taký hromotĺk  so šibalským úsmevom. Potom tam bolo také malé šidlo to bola Alici. Škerila sa ako slniečko na hnoji a jednom kuse na mňa žmurkala, začínala som si myslieť že ma nejakú poruchu. Vedľa nej bol Jasper a tváril sa nej podozrievavo.
Posledný  v poradí so zostal anjel, ako som zistila Edward. Keď som si ho ešte raz prezrela a naše pohľady sa stretli tak sa netváril už frustrovane ale  nenávistne a keby jeho pohľad mohol vraždiť som mŕtva.Navzájom sme sa popredstavovali, podali ruky a stúpili sme do domu.
Ich obývačka bola veľká a presklená, vlastne ako celý dom. No tejto miestnosti dominovala plazmová telka, takú som hádam ani nevidela. Mama si ihneď padla do oka z Esme lebo ona je architektka a rekonštruje domy, tak urči nájdu spolčené témy na ďalšie storočie. Aj otec sa vyparil z Calisterom. Oni sa asi na mňa dohodli. Určite ma tu naschvál nechali z tými ich akože deťmi.
„Bella akú máš schopnosť, lebo ja nevidím tvoju budúcnosť, Jasper ta necíti a Edwdard nepočuje?“ a všetci sa na mňa pozreli z iskričkami v očiach.
„Som štít, fyzický aj psychický. Preto na mňa nepôsobí žiadna schopnosť.“ Povedala som z nezáujmom, ale skutočnosti som bola rada že mám tento dar.
„A nemohla by si ten štít stiahnuť, aby som ta mohla vidieť“ a zatvárila sa tak prosebne že by obmäkčila aj Ara. Pri tej myšlienke som sa zasmiala, všetci sa na mňa nechápavo pozreli.
„Nie nemohla. Vieš Alice neber to osobe, ale ja  som si už na to zvykla a svoje zvyky nemienim meniť.“
„Prepáč nemala som sa pýtať ani sa poriadne nepoznáme, a už chcem od teba aby som mohla na teba použiť svoju moc“ a nahodila pohľad raneného šteňaťa.  Ta sa len tak nevzdá. Ale ja nemôžem aj kedy som chcela, nebudem predsa ryzkovat že sa dozvie o mojich schopnostiach.
Aby som to uviedla na pravú mieru ani moji rodičia netušia  o mojich dalších dvoch schopnostiach. Vlastne o nich vie iba môj Tom. Lebo keby to zistil Aro, tak by ma určite poslal do večných lovísk.
„Ale mohla by si niečo spraviť pre mňa?“ spýtal sa zrazu Emmet  a za mnou Edward zavrčal tak že som nadskočila na sedačke. Pozrela som za naňho z otázkou v očiach a on prvý krát na mňa prehovoril. Žeby  ho osvietilo?
„Emmet chce zaštítiť, aby som mu potom nemohol čítať myšlienky“ posledné slovo vrčal, fakt ide s neho strach.
„Aspoň to bude raz spravodlivé!“ obhajoval sa Em.
„Tak tomu nerozumiem.“ „Pri našich súbojoch ešte ani raz Emmet neporazil Edwarda, a on si myslí že keby prišiel o výhodu čítania myšlienok že by ho neporazil“ vysvetlil my Jasper. Vlastne pre čo nie? Priateľom sa má pomáhať a aspoň vytočím toho neurotika.
„Dobre, súhlasím ale by na toto popoludnie to ti musí stačit“ a zrazu som sa ocitla vo vzduchu.
„Dakujem, ani nevieš čo to pre mne znamená ja ta za toto budem milovat do konca večnosti“ povedal Emmet a ešte raz so mnou zatočil. No vtedy sa ozvalo dvojité vrčanie. Mám taký pocit že z Rosalie nebudeme dobré kamarátky, ale to druhé samozrejme Edward.  Ešte mám dobré skóre, nenávidia ma len dvaja s piatich. To hádam prežijem.
„Toto si prehnal. Ak tak Isabellu miluješ, tak ti nebude vôbec vadiť keď ta vysťahujem z našej spálne a môžeš sa nasťahovať k nej!“Aby sa tej barbie človek bál, ale ja nie som človek takže sa nebudem.To už som ale stála na nohách a Em už kľačal pred ňou.
„No tak drahá, dobre vieš že som to tak nemyslel ty si môj najkrajší, najpríťažlivejší poklad ktorý milujem viac ako vlastný život“ a pobozkal ju. „ Rozičko len jeden krát, tu nejde o teba ani o Bells ale o Edwarda. On potrebuje poriadne nakopať zadok“ Rozičko pekné meno pre kozu, ani nevie ako to vystihol.
„ Dobre“ povedala a odkráčala z miestnosti, ale pred tým ma stihla prebodnúť nenávistným pohľadom.
„Jupíííííííííí“ poskakoval po miestnosti Em.
„Emmet nech ta to ani nenapadne, lebo Rose ta naozaj vyhodí“ povedala Alice a začala sa smiať asi niečo videla. Nechala som to radšej tak a zaštítila Emmeta. Na znamenie som mu kývla s hlavou on sa zaškeril a potom skočil zozadu na Edwarda.
Potom sa ozvala len ohlušujúca rana. Edward bol Emmmetovy otočený chrbtom a ako naňho skočil dopadli obidvaja na piano stojace v rohu.
Emmet  sa začal smiať a ja sním ale to som nemala, lebo Edward hodil po mne nenávistný pohľad  a ja som skončila na zemi.
„Edwarde okamžite prestaň chceš jej ublížiť!“ skríkla na neho Esme, no ja som len vnímala Edwardove ruky na mojom krku a jeho nepríčetný výraz.
„Bella srdiečko nič ti nie?“ strachovala sa mama, keď Jasper  s Emmetom odtrhli Edwarda od mňa.
„Radšej sa na teba pozriem“ povedali naraz otec  s Calisterom. Keď sme išli do pracovne tak som si všimla ako ma Edward zabíja pohľadom. Toto my len tak neprejde.
„Ja sa ospravedlňujem, nechcela som vám zničiť  ten klavír.“
„Predsa  za nič nemôžeš, ty si predsa na Edwarda neskočila. To sa skorej musím ja tebe ozravedlnit za to že na teba skočil. Vieš bolo to Edwardov klavír, mal ho vyše dvadsať rokov.“ Vysvietil my Calister, no to bude väčší problém než som si myslela.
„To čo spravila Bella nie je správne ale za to nemusel na ňu hneď skočiť. Mohol jej ublížit, nezabúdaj že je z väčšej časti  človek“ povedal s hnevom Charlie.
„Si v poriadku. Nič ta nebolí?“ ja som len zakývala záporne s hlavou.
„Myslím že by sme mali už ísť radšej domou. Som strašne rád že sme sa po takom dlhom čase znovu stretli Calistre, len ma mrzí čo sa stalo. Dúfam že to nenaruší naše vzťahy a tu škodu samozrejme zaplatím len my pošli účet“ povedal  so sklamaním otec.
„Nebude to treba. Edward si predsa kúpi nový a lepší klavír. Myslím že na to možme vklude  zabudnúť“ a usmial sa na mňa, lebo si všimol môj pohľad .On zabudne ale či aj Edward?
Keď sme prišli do obývačky vyzerala ako predtým, len miesto kde bol klavír bolo prázdne. Všetci  sedeli na gauči tak som spustila moju reč.
„Naozaj strašne sa ospravedlňujem, nechcela som aby to takto dopadlo a Edwardovy kúpim nový klavír.“
„Myslím že to nebude také jednoduché, lebo ten klavír bol pre Ediho ako manželka, kedy mohol tak by sa s ním aj oženil“ povedal Emmet, rozosmial sa na celé kolo a schytal pohlavok od Esme. To ma fakt potešil.
„A kde vôbec je?“
„Odišiel lebo sa potreboval ukludnit, lebo keby u ostal tak si už mŕtva“ povedala my Rose a usmiala sa. Myslím že keby ma jej braček zabil vôbec by jej to neprekážalo, naopak asi by mu aj pomohla.
Rozlúčili sme sa  s Cullenovcami a vybrali sa domov. Myslím že  Edward ma v láske príliš mat nebude.
Edward:
Calister bol celí deň ako na ihlách stále lietal po dome, už sa začínal podobať Alice.
Pri predstave ako lieta po nákupoch som sa musel zasmiata a Emmet my poslal myšlienku. „Braček s tebou to fakt ide dolu s kopca. Podľa mňa by si si mal nájsť nejakú babu a poriadne si užiť“ a ešte to doplnil predstavou ako si to užívam s Jessikou na zadnom sedadle svojho volva. Ako  odpoved som poriadne zavrčal a Alice sa rozosmiala, tá kedy niečo nevidela.
„Prepáč, braček ale ta predstava stojí zato“ a znovu sa rozosmiala.
„Mohli by ste toho, aspoň na dnes nechať ta návšteva je pre mňa dôležitá.“ Calister my včera rozprával ako spoznal Charliho vo Volltere a o jeho žene a dcére. Tá ma asi z nich zaujíma najviac .Nie žeby som ju chcel, len som nikdy nevidel polo upíra. Hovoria že je krásnejšia než  ktokolvek z nás.
Keď to počula Rose tak sa urazila. Ta jednoducho neznesie keď je niekto krásnejší než ona  a to sa tak často nestáva. Z premýšľania ma vytrhol zvuk prichádzajúceho, tak som vyšiel pred dom.  Auto zastavilo pred domom a ja som mohol na ňom nehať oči, teda nie na aute ale na dievčine na zadnom sedadle.
Bola úchvatná, nie to by som klamal bola dokonalá. Mala na sebe červené priliehavé šaty, ktoré dokonale obkresľovali jej perfektné  telo. Mala nádherné hnedé vlasy po pás, ale najviac ma zaujali tie oči nemala ich zlaté ale hnedé a ja som sa v nich topil. Až keď odo mňa odvrátila zrak a vystúpila z auto som si uvedomil že je tu už celá rodina a ešte niečo čo som nevnímal ja ju nepočujem teda jej myšlienky. Calister nás predstavil jeho rodine.
Ich myšlienky boli do cela zaujímavé Alice myslela na to že ju vytiahne na nákupi tá sa nezaprie. Emse si predstavovala aké by to bolo kedy Bella bola jej dcéra, myslím že už teraz ju miluje. Rose sa mračila ako sto čertov a v duchu si stále opakovala že je krajšia aj keď sama vie že to nie je pravda. Jasper bol obozretný a Emmet je Emmet myslel na to ako by asi vyzerala vo veľmi odvážnom spodnom prádle, k aj keď tá predstava nie je na zahodenie. Edwarde okamžite prestaň!  Na čo myslíš! Nechcela by ta, okríkol som  sa v duchu. Určite je ako Rose myslí si že krása je  najdôležitejšia a že si môže všetko dovoliť.
Keď sme im ukázali dom tak sa rodičia vytratili a nechali nás tu. Tak ona ja štít teraz viem prečo ju nepočujem. Alice sa ju snažila presvedčiť aby stiahla svoj štít, ale Bella sa nedala spresvedčit. Mne sa zdalo ako by mala strach z toho že uvidí jej budúcnosť, ako kedy niečo skrývala, zatrepal som hlavou čo by ona mohla tak skrývať?
Emmetove myšlienky ma zaujali, rozmýšľal nad tým či by ho Bella nemohla zaštítiť, a no by sa so mou pobil. Zdá sa mu nefér keď sa bijeme a ja mu čítam myšlienky. Ona súhlasila! Zblásnila sa, to nemože byt pravda a zavrčal som že nadskočila na sedačke.
Otočil som sa a chcel odísť ale v tej chvíli niečo na mňa so zadu skočilo, ale skôr niekto a mi sme skončili na mojom klavíri. Emmet sa začal smiať a potom niekto sním, pozrel som sa na ňu a ona sa veselo usmievala. Nevydržal som to a skočil po nej, až keď na mňa Esme skríkla uvedomil som si čo som spravil ale to na od nej Emm  a Jas ťahali a odviedli do rohu izby. Videl som zhrozené výrazy jej rodičov a ich myšlienky neboli dvakrát najlepšie. Až teraz som si uvedomil že ona je krehká a že som jej mohol skutočne ublížiť. Keď ju Calister odviedol do pracovne , tak som to už nevydržal a vybehol z domu. Počul so Esme ako na ,ma skríkla ale ja som teraz potreboval byt sám.
Mal som namierené len na jedno miesto, ktoré ma môže upokojiť moja lúka. Až keď som ležal v tráve som si uvedomil čo som vlastne spravil, skoro som ju zabil kvôli klavíru. Ale na druhej strane keby to nespravila, tak by sa nič s toho nestalo. Mal som výčitky svedomia a strach či som jej nejako vážnejšie neublížil. Chcel som sa rozutekať k nim domov a ospravedlniť, ale moja tvrdohlavejšia časť ma presvedčila nech to nerobím.
Po dlhšom uvažovaní som sa rozhodol že ju budem ignorovať, proste ako by ani neexistovala. Je pre mňa len ďalší bezvýznamný človek teda poloupír, na ktorého rýchlo zabudnem. To rozhodnutie vyvolalo vo mne taký zvláštny pocit, ako keby my niekto vytrhol kus srdca. Radšej som prestal premýšľať a ponoril sa do okolitej prírody.