Jedna láska dvoch bratov

Ahoje rozhodla som sa sem uverejnit svoju poviedku. Budú  tam všetci ako ich poznáte, ale niekto tam pribudne a ten tiekto bude Edwardov starší brat Thomas a Bella nebude len obyčajný človek.
 1.Kapitola- Hurá nový domove.

 

 

Bývam z rodičmi v Londýne ale dnes sa sťahujeme do Forks , hádam na najupršanejšie miesto na svete. Mne to už ani nepríde , na také to miesta sa sťahujeme asi každých pat alebo šesť rokov. Pýtate sa prečo? Asi by ľuďom prišlo divné keby človek  aj po šiestich rokoch vyzeral stále rovnako, ale mi nie sme ľudia. Teda ja som ale by polovičný .Mám 75 rokov a stále vyzerám na osemnásť ale väčšina ľudí si myslí že má pätnásť alebo šestnásť. Ešte stále neviete čo som a čo sú moji rodičia? Tak vám ešte napoviem. Moji rodičia nespia, nikdy sa neunavia sú podstate nezničiteľný, na slnku sa trblietajú ako tie najkrajšie diamanty,  sú neskutočne krásny, nejedia a nepijú. To by som klamala pijú ale to čo by asi väčšine ľudí ani na rozum neprišlo krv, samozrejme že nie ľudskú ale zvieraciu. Myslíte správne, áno moji rodičia sú upíry a ja som polo upír. Chcete vedieť prečo som hovorila o vlastnostiach rodičov a nie mojich. Tým že som aj sčasti človek tak mám aj ľudské potreby. Jem, pijem ľudské jedlo ale aspoň raz za dva mesiace nepohrdne dobrou srnkou, môžem bez obáv chodiť na slnko, moja koža nie je taká ľadová ale ani tvrdá. No ja najväčší rozdiel vidím v tom že my bije srdce a v žilách koluje krv. Samozrejme aj ja som krásna, nechcem sa chváliť ale môj najlepší priateľ Tom my hovorí že na tejto zemi nechodila bytosť krajšia a pôvabnejšia než som ja. Aj keď ja osobne neviem čo všetci na mne vidia, ale klamala by som kedy som hovorila že sa my ich pozornosť nepáči. Viete za tie dlhé roky , ktoré žijem  som si na to zvykla a tiež som si zvykla aj na to že ma nazývajú budúcou Vollterouvskou kráľovnou. Prečo? Už som spomínala Toma ale on nie je len taký obyčajný upír. On je Arov syn samozrejme že nie biologický ale je jediný ktorého premenil a tým si ho vybral za nástupcu. Zmierila som sa s myšlienkou že by som sa mala stať kráľovnou. Veď ktoré dievča nesníva  o tom, a pritom ja by som bola kráľovnou po celú večnosť. Mala by som všetko a patril by my svet. Ale čo keď niekde mňa čaká ten, ktorý my bude vzácnejší než všetko bohatstvo sveta a pre neho sa vzdám vlády aj Thomasa. Ale už dosť rečí ešte bude kopu času aby som vám vyrozprávala mnoho príbehov veď máme na to celú večnosť . Teda ja určite neviem ako vy? A aby som nezabudla moje meno znie Isabella Marie Swan.

Prečo ja nechcem! Kričala som v duchu, lebo nahlas my to aj tak nepomôže. „Mami ja sa nechcem sťahovať! A k tomu ešte do Ameriky. Do najväčšieho zapadákova v tejto krajine. Vieš si predstaviť ako je Forks ďaleko od Volltery?“
„Bells chrobáčik upokoj sa. Dobre vieš že aj ja s tvojím  otcom by sem tu radi zostali. No všetci vieme že nemôžeme. Aj keď Londýn je veľké mesto ľudia sa začínajú pýtať. Nezabúdaj na to že tu bývame vyše šesť rokov a v Amerika sme neboli takých dvacať. Uvidíš ešte si to tam zamiluješ a nebudeš odtiaľ chcieť odísť.“
„No to ti môžem povedať hneď tu na mieste že sa to nestane.“  „Len daj na moje slová a nechaj sa prekvapiť.“ Myslí si že keď ma vyše dvesto rokov, tak zjedla všetku múdrosť sveta?
„Moje naj milovanejšie ste už zbalené? Lietadlo nám letí za hodinu. Na to že sme upíry sa nejak moc šuchceme.“ 
„ To vieš môj drahý Charlie, lebo tvoja malá sa odmieta sťahovať a chce ísť za Tomom. Tuším ho ma radšej neš nás“ povedala mama so zarmúteným hlasom ale kútiky jej cukali.
„ Ja nie som mála, som už dosť dlho dospelá ak ste si to nevšimli a  nepovedala som že chcem ísť za Tomom ale že budeme bývať ďaleko od Volltery. To je všetko“ a dupla som podlahe tak že sa to ozvalo celou miestnosťou.
„Samozrejme že ti nebude chýbať Tom ale určite tvoj strýčko Aro, nemýlim sa?“ len som sa na neho zašklebyla.
„Ty moje malé dospelácke mimino na sadni do toho auta lebo ta tam odnesiem“ povedala mama a začala sa nekontrolovateľne smiať a hneď na to sa  k nej pridal otec. Ja som sa na nich len zamračila a išla si sadnúť do auta a sa sebou som  ešte počula ako dodal.
„Nemrač sa  nesluši ti to a keď zostarneš, budeš musieť ísť na plastiku lebo budeš celá vráskavá“ a zas  sa smiali. Dnes má Chralie  nejakú dobru náladu , za tým musí niečo byt. Lebo keď mama povedala že sa sťahujeme protestoval ešte viac než ja a zrazu taká zmena? Ale ja na to prídem, veď na čo mám potom moje schopnosti, no nie?
Cesta na letisko netrvala dlho za štvrť hodiny sme tam boli. Nie je sa čomu čudovať keď mama jazdí ako psychopat, vlastne mi všetci tak jazdíme asi to mame v rodine. Leteli sme prvou triedou. Ani sa nie je čomu čudovať, keď mate peňazí toľko že ich za celú vešnost nedokážete minúť. Holt  upírska kráľovská pokladnica je bezodná.
Mama a otec sedeli samozrejme spolu a na moju smolu si ku mne sadol asi tak šestnásť roční chalan, ktorý si ma neprítomne  prezeral a pomaly začal slintať. Tak som sa radšej otočila, do uší som si dala sluchátka a počúvala svoju  mp4.Toto mi robia naši naschvál. Určite sa na mne teraz dobre bavia. Mohla som sa  premiestniť, jedna s mojich schopností. No rodičom by to bolo asi divné keby som zmizla z lietadla, ktoré bolo už vo vzduchu. Ale nie ja musím cestovať s nimi, aby ma tu mohol oslitnávat nejaký puberták ovládaný svojimi hormónmi hrôza! Niežeby som bola prieberčivá. Ale ja mam radšej trvanlivých chlapcov a obzvlášť jedného s uhrančivým pohľadom. Do jeho červených očí by som sa mohla dívať v kuse celú vešnost aj tak by ma to neomrzelo.
Po polhodine som zaspala a zobudila ma až letuška, aby som sa pripútala že budeme pristávať. Na letisku sme boli odbavený do pol hodiny. Potom  sme zobrali batožinu a nasadli sme do Charliho nového BMW  a vybrali sme sa na cestu smer Forks.
Trvalo asi 5 minúť a ja som znovu zaspala. No čo veď som len poloupír. Ktorý nadovšetko miluje spánok. Niekedy som schopná prespať aj  poldňa.
„Šípková Ruženka  zobuť sa“ pošeptal my ktosi do ucha a pobozkal ma na čelo. Kto to len mohol by? Samozrejme len môj otec, lebo môj anjel je na druhom konci sveta .S povzdychom som otvorila oči.
„No tak Bells teš sa trošku a pod si pozrieť tvoj nový domov. Alebo budeš šesť rokov bývať v tomto aute?“ poviedla mama, ja som len prikývla  a vliezla som z auta a pozrela som sa na dom. To čo som videla my doslova vyrazilo dych .Dom bol trojposchodový, biely vo vykoriánsko štýle. Som strašne zvedavá kde sa vzal takýto dom uprostred lesa. Ja som len omámene prešla veľkými dubovými dverami. Hala vo veľká a jednu stenu mala celú presklenú.
„ Na pravo je obývačka, na ľavo  je kuchyňa spojená s jedálňou a pred sebou máš schodisko, ktorým sa ide na poschodie“ vysvetľoval my otec ,a som len prikýval že rozumiem lebo som nebola ešte stále schopná hovoriť. Obývačka bola obrovská a dominoval jej veľký kamenný krb bola tu krémová sedačka s kreslami  a v rohu na stene plazmová telka. Kuchyňa bola menšie, ale to je pochopiteľné lebo ju budem podstate používať iba ja. Bola celá z dreva a mala kamenný pult a ktorom sa určite bude výborne sedieť. Vždy ráno keď mi robia raňajky tam sedávam a pozorujem ich. Je taká moja úchilka. Jedáleň bola v takom istom štýle ako kuchyňa, len jednu stenu  tvorili sklenené dvere, ktoré viedli na záhradu. Na druhom poschodí bola otcova a mamina pracovňa. Charlie je totiž chirurg, dobré čo? Upír a operuje ľudí. On má totiž skvelé sebaovládanie ale to nie je jeho hlavná schopnosť, Charlie dokáže znehybniť akúkoľvek vec, vlastne  dokáže zastaviť čas. Mama zas je záhradná archytetka. Sú tu ešte tri spálne s kúpeľňami. Najlepšie na tomto všetkom je že ja mám cele tretie poschodie len pre seba. Mám tu samozrejme spálňu s obrovským balkónom orientovaným na okolitý les. Potom je tu obrovský šatník ja a moje nákupy. Všetci my hovoria že ešte takého psychopata na nákupy ešte nevideli. Ale čo máte robiť keď žijete večne? So spalne sa dostanem do kúpeľne. Je presne taká akú som mala  vo Volltere, je červeno zlatá. A samozrejme tu je pre mňa najdôležitejšia vec knihovňa.
„Mami, oci ja neviem čo povedať .Toto som si ani nezaslúžila som šťastná.“
„Takže môžem povedať že si našla nový domov?“ spýtala mama
„Nie, mi sme našli nový domov“ keby mohla tak by určite plakala ale to som vybavyla miesto nej , lebo som bulila ako želva. Charlie prišiel a obidve  nás objal. Takto sme ešte stály hodnú chvíľu, a ja som dúfala že  tu stretne len šťastie. Ale to som nevedela koho spoznám a že my obráti život naruby.