Je aj láska návyková? - 17. kapitola

 

17. kapitola

 

Bella

 

Ešte stále som sa nemohla spamätať
z toho zážitku na záchode. Ako omámená som si sadla do lavice v triede. Alice
sa na mňa pozrela so zdvihnutým obočím, ale našťastie môj výraz nijak
nekomentovala. Aspoň, že tak, lebo neviem, čo by som jej na to povedala. Aj keď
ma vlastne prekvapilo, že to nevidela, alebo hej? A nepovedala mi to? Určite
nie, to by mi Alice nespravila. Do triedy vošiel učiteľ a začal vysvetľovať
látku, no ja som ho vôbec nevnímala. Stále trochu vykoľajená som prišla na
ďalšiu hodinu. Nebyť Alice, tak by som ani netrafila do učebne, taká som bola
zamyslená.

Sadli sme si a vtedy vošiel do
triedy ten, kvôli ktorému som už pár hodín mimo. Stretli sa nám oči. V tej
chvíli sa mi vybavila scéna zo záchodu a môj pohľad sa sklonil k zemi. Počula
som ako sa rozosmial a podišiel k nejakej holke s otázkou, či si k nej môže
sadnúť. Zdvihla som oči a pozrela sa jeho smerom. Tá holka sa na neho pozerala
ako zamilované šteniatko na svojho pána. Z nejakého dôvodu ma to neskutočné
vytáčalo. Nevyznala som sa vo svojích pocitoch. Nikdy predtým som sa takto
necítila.

Zazvonilo a ja som naštvaná vybehla
z triedy. Nasmerovala som si to do jedálne. Dnes som sa ani nezdržiavala braním
si nejakých rekvizít a rovno som si sadla k našemu stolu. Rose s Emmettom
zjavne vycítili moju dnešnú náladu a tak sa na nič nepýtali. Emmett hladil Rose
po stehne a ona sa tvárila ako jej to strašne vadí, avšak jej oči hovorili
niečo iné. Strašne by ma zaujímalo, kedy si konečne priznajú, čo k sebe cítia.
Všetci sme to vedeli, len oni dvaja sa tvárili, ako keby sa ich to netýkalo.

Môj pohľad upútal ruch pri jednom
zo stolov. Vlastne ani nie tak ruch ako meno vyslovené nejakou holkou – Edward.
Sedel za stolom a okolo neho pobehovalo asi desať báb. Hádzali na neho rovnaké
pohľady ako Emmett keď stretne grizzliho. Môj pohľad z neznámeho dôvodu
zahalila červená clona. V mojej mysli sa mi vybavil obraz – Vstávam, prídem
k tomu stolu a postupne roztrhám každú jednu z tých zasraných báb. Potom
stiahnem Edwarda a niekde si to s ním poriadne rozdám.
Bože! Na čo to
myslím?! Pokrútila som nechápavo hlavou. Čo sa to so mnou deje? Veď je to len
obyčajný človek. Príliš bezvýznamný, aby som sa ním stále zaoberala. Za čias
môjho pobytu vo Volterre by bol len jednohubkou na obed. Odrazu sa jedna z nich
k nemu naklonila s lyžičkou a začala ho kŕmiť. Lačne som sledovala jeho pery,
po ktorých si labužnícky prešiel jazykom.

Dosť! Toto je na mňa už moc. Musím
odtiaľto vypadnúť, lebo ešte spravím niečo zlé. No podľa mňa by to zlé nebolo,
ale Carlisle by sa na to pozeral určite inak. Vyskočila som zo stoličky a
vybehla von. Stihla som ešte zaregistrovať nechápavé pohľady mojích súrodencov.
Sadla som si do auta a so škrípaním gúm na asfalte sa vyrútila preč. Valila som
po ceste dvesto kilometrovou rýchlosťou dúfajúc, že mi to pomôže. Ani nie o
desať minút som zastavila pred domom a ešte stále poriadne nasratá vbehla do
obývačky. V tom som zbadala postavu sediacu na sedačke. Jej prítomnosť mala na
mňa ukľudňujúci účinok.

„Tanya,“ skríkla som potešene a
priskočila k nej upíriou rýchlosťou.

„Bella,“ skríkla rovnako Tanya,
vyskočila zo sedačky a začala ma drtiť vo svojom náručí.

„Čo ty tu robíš?“ opýtala som sa
prekvapene.

„Chýbali mi naše akcie a tak som sa
rozhodla, že ťa prídem pozrieť.“

Usmiala som sa. Tanya bola presne
to, čo som dnes potrebovala. Niekde spolu vybehneme ako za čias v Denali a ja
konečne zabudnem na toho magora, ktorý ma stále tak vytáča.

Posadili sme sa naspäť na sedačku a
Tanya začala vyprávať, čo sa stalo v Denali odkedy sme odišli. Síce to bolo len
pár dní, ale ako som ju počúvala, stalo sa toho dosť. Smiali sme sa na jej
príhodách, keď som začula na ceste zvuk prichádzajúcej motorky a vôňu nejakého
človeka. O chvíľu sa medzi dverami objavila Alice. Na tvári mala blažený výraz.
Zjavne sa s tým svojím udobrila.

„Ahoj,“ pozdravila a so zasneným
pohľadom vyšla po schodoch. Bolo počuť už len buchnutie dverí.

„To čo bolo?“ opýtala sa nechápavo
Tanya.

„Alice sa zamilovala,“ povedala som
potichu, aby nás Alice nepočula.

„A ten ľudský pach?“ prekvapená
vyzvedala.

„No Alice sa totiž zamilovala do
človeka,“ zašepkala som po pravde.

Nasledoval strašný výbuch smiechu.
Tanya sa tak rehotala, že sa až chytala za brucho a zvíjala na zemi v kŕčoch.

„Člo... vek?“ dostala zo seba medzi
salvami smiechu.

Prikývla som a tiež som sa
rozosmiala. Keď sme sa trochu ukľudnili, musela som jej povedať všetky
podrobnosti. Samozrejme príhody s tým dementom som vynechala.

„Máte tu nejaký dobrý podnik, kde by
sme sa mohli trochu odviazať?“ opýtala sa po chvíli.

V mysli sa my vybavil Rony a jeho
dobitá tvár. Mohli by sme ísť tam a ja by som konečne mohla dokončiť to, čo som
v sobotu začala.

„O jednom by som vedela,“ povedala
som tajomne a žmurkla na Tanyu.

„Požičiaš mi niečo na seba? Nejak
som sa nezaoberala balením, keď som sem išla.“

„Jasné,“ povedala som a už ju
ťahala hore do mojej izby.

Tanyu som poslala napred a ja som
sa ešte zastavila u Alice.

„Alice, ideme do klubu. Nepôjdeš s
nami?“

„Nie, o chvíľu príde Jazz,“
odpovedala a šibalsky sa pritom usmiala.

Zatvorila som dvere a vošla do
svojej izby, kde ma už čakala Tanya. O pol hodinu sme už vyherečkované
schádzali dolu schodmi. Obe sme sa obliekli do minisukní, ktoré moja sestra
zvykla nazývať – sukňa alá širší opasok. Ja som si obliekla červené tričko s
poriadne hlbokým výstrihom a Tanya si obliekla biele tričko okolo krku s holým
chrbtom. Vyšli sme pred dom a tam Tanya zostala prekvapene hladieť na moje
auto.

„To je tvoje auto?“

S úsmevom som prikývla. Tanya
podišla k nemu a rukou jemne prechádzala po jeho karosérii.

„Môžeš mi otvoriť kapotu?“

Sadla som si do auta a urobila som,
o čo ma žiadala. Spoza kapoty bolo počuť len híkanie a vzdychanie. Po pár
minútach sa kapota zatvorila a Tanya si sadla vedľa mňa.

„Ty kokso, to je fakt pecka,“
rozplývala sa.

Autá boli jedinou vecou, ktorú mala
Tanya spoločnú s mojou sestrou Rose. Inak sa moc nemuseli. Vlastne Tanyu
nemusel nikto z mojej rodiny, ale ja som ich ignorovala. Predsa len to bola
moja najlepšia kamarátka. Naštartovala som a o štvrť hodinu sme zastali pred
klubom. Keďže bol pondelok, pred dverami nebolo nikoho. Nahodila som úsmev alá
filmová star a vošli sme dnu.

Moje oči prebehli celú miestnosť,
hľadajúc majiteľa klubu. Sedel pri bare. Chytila som Tanyu za ruku a vyrazila
za ním. Avšak veľmi neskoro som si všimla, kto sedí vedľa neho. Moja nočná mora
– Edward. Ignorovala som ho a svoj úsmev venovala Ronymu. Rýchlo som očami
prebehla po jeho tvári, aby som zistila akú škodu na nej napáchal ten dement.
Našťastie to nebolo až také zlé. Jediné, čo pripomínalo tú bitku, bol jemne
fialový tieň pod okom a chrasta na obočí.

„Ahoj Rony,“ pozdravila som ho.

„Á Bella. Prišla si sa trochu
zabaviť?“

„Hej,“ povedala som, nahla sa a
zašepkala mu do ucha: „Prípadne aj niečo iné.“

Rony sa pousmial a svoj pohľad
venoval osobe za mnou.

„Predstavíš mi svoju kamarátku?“
opýtal sa a v jeho očiach som zbadala žiarivé iskričky.

„Rony, toto je moja sesternica
Tanya. Tanya, tento fešák, je majiteľ tohto baru – Rony,“ predstavila som ich
navzájom.

Tanya mu s úsmevom podala ruku.

„Ehm, ehm,“ ozvalo sa za nami.

Poznala som veľmi dobre pôvodcu
toho hlasu, avšak rozhodla som sa ho ignorovať. No Rony zjavne nezdieľal
rovnaký názor.

„Tanya, toto je Edward. Môj dobrý
kamoš, ktorý sa však občas správa ako kokot,“ predstavil ho Rony a mrkol na
mňa.

Pousmiala som sa nad jeho
pomenovaním toho dementa, ale to už Tanya podišla k nemu a podala mu ruku.

„Rád ťa spoznávam, Tanya,“ povedal
a venoval jej žiarivý úsmev.

Všimla som si ako Tanyi zažiarili
oči a mňa to z nejakého dôvodu vytočilo.

„Nesadneme si ku stolu?“ navrhol
Rony.

„Skvelý nápad,“ prikyvovala Tanya,
hypnotizujúc pohľadom toho dementa.

„Sandy,“ otočil sa Rony k barmanke.
„Dones nám fľašu tequily a niečo na zapitie.“

Odobrali sme sa ku stolu. Ja som si
sadla vedľa Tanyi a Rony vedľa toho dementa. Rony s Tanyou sa ujali
konverzácie. Občas sa zapojil aj Edward a Tanya mu za to vždy venovala zmyselný
pohľad. Pomaly, ale isto ma to vytáčalo do nepríčetnosti. Úplne som zabudla, že
som si to sem prišla rozdať s Ronym. Jediné, čo som bola schopná, cez svoj
zamračený pohľad vnímať, bola Tanyina ruka, ktorá robila malé krúžky na ruke
toho magora.

Zaregistrovala som Ronyho pohľad,
ktorý bol taktiež upretý na to miesto, ktoré som prevŕtavala pohľadom. Chvíľu
tam hľadel a potom zdvihol oči a pozrel sa na mňa. Asi mu bolo na mne niečo
smiešne, pretože sa začal strašne rehotať. To by ma fakt zaujímalo, čo také
smiešne na mne videl. Pozerala som sa na neho a keby môj pohľad dokáže vraždiť,
tak Rony by už voňal fialky odspodu. Edward s Tanyou len nechápavo krútili
hlavami. Svojím upírim sluchom som začula, ako si Tanya vyzula topánku a po
chvíli sa na Edwardovej tvári objavil slastný výraz. Bolo mi jasné čo sa pod
stolom deje. Predstava Tanyinej nohy v Edwardovom rozkroku ma dorazila. Otočila
som sa na Tanyu a s predstieraným úsmevom som povedala:

„Poď so mnou na záchod.“

Tanya chcela očividne protestovať,
avšak ja som jej nedala príležitosť. Chytila som ju za ruku a odtiahla ju na
záchody. Keď sa za nami zatvorili dvere, otočila sa na mňa a ja som sa stretla
s jej naštvaným pohľadom.

„Čo sa deje tak vážneho, že si ma
vyrušila? Ešte chvíľu a bol by môj.“

„Veď práve,“ vybafla som na ňu.

„A čo je na tom zlé?“ nechápavo sa
opýtala.

„Daj od neho ruky preč,“ zavrčala
som na ňu.

„Prečo? Veď ty si chcela toho
Ronyho, nie?“

„Nechaj Edwarda na pokoji,“
precedila som medzi pery, ignorujúc jej otázku.

Ani sama som nechápala svoje
správanie. Jediné, čo som dokázala cez svoju zmätenú myseľ chápať bolo to, že
som nechcela, aby si to Tanya rozdala s Edwardom. Nevedela som prísť na nejaký
logický dôvod prečo, ale niečo sa vo mne proste búrilo pri predstave ich dvoch
spolu.

„Bella, ja ťa nechápem. Čo sa to s
tebou deje?“

Pozrela som sa na jej výraz tváre a
moja myseľ sa trochu vyjasnila.

„Keby som to vedela,“ povzdychla
som si.

Skúmavo sa na mňa pozrela,
pousmiala sa a po chvíli sa opýtala:

„Chceš ho ty?“

Čo jej mám povedať? Sama som
zmätená zo svojich pocitov v jeho prítomnosti. V jednej chvíli by som ho
najradšej rozcupovala na kúsočky a v druhej by som s ním chcela stráviť hodiny
plné vášnivého sexu. Nevedela som vysvetliť ten svoj zmätok a tak som len
prikývla. Tanya sa začala smiať.

„To si nevedela povedať hneď?“
opýtala sa a objala ma. „Nebudeme sa predsa hádať kvôli nejakým ľudským
chlapom. Nikdy sme to nerobili a teraz s tým nebude predsa začínať, no nie?“

Usmiala som sa na ňu a objatie je
opätovala.

„Si super kamoška,“ zašepkala som.

„Aj ty, i keď sa momentálne správaš
ako krava.“

Obe sme vybuchli smiechom a
atmosféra medzi nami sa úplne uvoľnila. Jej slová mali na mňa zázračný účinok.
Tanya odo mňa trochu ustúpila.

„Môžem si teda zobrať toho Ronyho?“
žmurkla na mňa.

„Jasné,“ povedala som a spoločne
sme sa vydali naspäť do baru.

Rony s Edwardom sa práve na niečom
smiali. Ja som sa posadila na svoje miesto, avšak Tanya si sadla rovno Ronymu
na kolená. Tá teda skutočne nestráca čas. Edward zostal na tých dvoch len
prekvapene hľadieť. Tanya sa nahla k Ronymu a niečo mu zašepkala. Ja som
samozrejme vedela čo a tak som sa pousmiala. Rony prikývol, obaja sa postavili
a zmizli za dverami do Ronyho kancelárie. Dúfala som, že je to tam už upratané.
Edward stále hľadel na zatvorené dvere a nechápavo krútil hlavou.

„To sú všetky ženy vo vašej rodine
také kurvy?“ opýtal sa po chvíli.

V mojich očiach sa objavil vražedný
výraz.

„To hovorí ten pravý. Ten, ktorý
pretiahne všetko, čo medzi nohami nemá vtáka,“ nedala som sa.

Bože, prečo musím túžiť práve po
tomto dementovi?!

„Haha, no neviem. A čo to tvoje
špehovanie na záchode?“

V tej chvíli som úplne zamrzla.
Takže on vedel, že som tam bola. Zhrozila som sa. Kurva! Keby som človek, tak
sa červenám ešte aj na prdeli.

„To... bolo... nedopatrením,“
vykoktala som zo seba.

Som asi jediný koktajúci upír na
svete, no v tej chvíli som nebola schopná normálne hovoriť. Stále šokovaná som
zaregistrovala vedľa mňa nejaký pohyb.O chvíľu ma objali čie si ruky a k mojej
tvári sa priblížila iná. Spoznala som Edwarda, no kým som sa stihla spamätať,
prisal sa na moje pery. Chcela som sa odtiahnuť, avšak moje telo na to malo iný
názor. Pritislo sa k nemu bližšie, ruky mi svojvoľne zablúdili do jeho vlasov a
ja som do nášho bozku zapojila aj jazyk. Bolo to snáď ešte lepšie, ako som si
pamätala z jedálne. Naše jazyky sa medzi sebou túžobne ovíjali.

Ani som sa nenazdala a bola som
pritlačená o nejakú stenu, sukňu som mala vyhrnutú a Edwardove prsty sa hrali s
mojím klitorisom. Okrajom mysle som pochopila, že sme na nejakých záchodoch.
Edward bol šikovnejší ako som čakala. Vzdychala som a môj rozum bol zatemnený
vášňou. Rukami som pohľadala zips jeho nohavíc. Nevedela som sa dočkať, kedy ho
budem mať v sebe.

„Vedel som, že ťa raz dostanem,“
zašepkal mi do ucha.

Táto veta ma prebrala s vášnivého
ošiaľu a môj mozog začal znovu fungovať. Takže tu stále ide o tú blbú stávku? O
to, že ma dostane, aby sa tým mohol pochváliť? Tak to teda nie! Moja ruka
vystrelila a s ovládanou silou dopadla na jeho líce.

„Zabudni,“ sykla som.

Stiahla som si sukňu a so
zdvihnutou hlavou prešla okolo neho.

„Ale Bella, veď klameš sama seba.
Dobre viem, že sa ti to páčilo,“ ozval sa za mnou jeho hlas.

„To určite,“ zavrčala som.

„Keď si to konečne priznáš, tak
prídi. Budem ťa čakať,“ povedal, ale to som už vychádzala z dverí.

Pri bare som sa stretla s Tanyou,
ktorá mala na tvári blažene uspokojený výraz.

„Ideme,“ zavelila som a zdrapla ju
za ruku.

„Čo sa zas stalo?“

„Nič,“ odvetila som a začala ju
ťahať k východu.

„Už idete?“ ozval sa za nami Ronyho
hlas.

Všimla som si, že ten dement už
stojí vedľa neho. Na tvári mal odtlačok mojej ruky a aj napriek tomu sa
usmieval.

„Hej,“ vybafla som.

„Rád som ťa spoznal Tanya. Dúfam,
že sa ešte niekedy uvidíme,“ zakričal Rony, keď sme už boli medzi dverami.

„Určite. Niekedy sa zastavím,“
zakričala mu Tanya naspäť.

Naštvane som si sadla do auta,
počkala, kým si nasadne Tanya a vystrelila preč.

„Povieš mi čo sa stalo?“ opýtala sa
Tanya po chvíli.

„Ále nič,“ odvrkla som.

„Rony mi niečo naznačil, o čo ide
medzi tebou a tým Edwardom, ale ja by som to radšej počula od teba,“
neprestávala dobiedzať Tanya.

„Čo ti povedal?“ opýtala som sa
naštvane.

„Povedal mi o tej bitke v bare.
Vysvetlíš mi už konečne, o čo medzi vami ide?“

Povzdychla som si. Mám jej to
povedať? Ale zas je to moja najlepšia kamarátka. Komu inému by som sa mala
zveriť, ak nie jej? Nadýchla som sa a začala rozprávať. Skončila som práve vo
chvíli, keď sme zastavili pri našom dome. Motor stíchol a ja som sa otočila na
Tanyu, sledujúc jej reakciu na to, čo som jej práve povedala. Tanya pár minút
mlčky sedela, zjavne rozmýšlala.

„Bella, keď tak nad tým rozmýšlam...
nemyslíš, že sa ti stalo to isté, čo Alice?“ opatrne sa opýtala.

„Čo? Hrablo ti v hlave? Ja a
zamilovaná? A ešte aj do toho dementa! Veď ma predsa poznáš!“

Pri poslednej vete som už kričala.

„Veď práve, poznám ťa dosť dobre na
to, aby som vedela, že toto nie je tvoje zvyčajné chovanie.“

Tanya hovorila pokojne, ale ja som
už bola poriadne vytočená. Čo sa mi to tu snaží tvrdiť? Že ja som sa zamilovala
do toho bezvýznamného človeka. Priblblého dementa. Do toho ignorantského
kokota. Imbecila s perfektným zadkom, šikovnými prstami a hebkými perami? Bože!
Na čo to zas myslím? Potriasla som hlavou v snahe dostať z nej von tie
myšlienky.

„Je to len túžba, nič viac.“
tvrdila som odhodlane.

„Ako myslíš,“ povedala a vystúpila
z auta.

Tiež som vystúpila a premýšľajúc
vošla do domu s Tanyou po boku.