How i live my life- 16. kapitola

Najpr sa ospraveldňujem, že to trvalo až dodnes. Potom neskutočne ďakujem za komentáre, som s nich nadšená! :) Dúfam, že sa vám kapitolka bude páčiť a odpustíte mi chyby.  Ešte by som dodala, že teraz možno nebudete všetko chápať a nevysvetlí sa to ani v ďalšej kapitolke, skôr sa to ešte viac skomplikuje ale ak budete ďalej čítať, príde raz kapitola, kde sa úplne všetko vysvetlí a vy všetko pochopíte. :)

16. kapitola

Mali ste niekedy taký pocit, že spíte a pritom príliš dobre vnímate svoje okolie? Že počujete ale otvoriť oči sa vám nedarí? Tak podobne som sa cítila teraz ja. Zdalo sa mi, že počujem ľudí, ktorí sú blízko mňa ale aj keď sa akokoľvek snažím, oči otvoriť nedokážem. Cítila som sa tak veľmi slabá. Ruky mi ešte stále zvierali povrazy, boli uviazané niekde nad mojou hlavou a nedokázala som ani držať svoj štít. Namáhavé bolo dokonca dýchať a rozmýšľať. V tomto stave som bola tak zraniteľná. Tak veľmi zraniteľná. Bála som sa, že by sa cezo mňa mohli dostať k ľudom, ktorých tak veľmi milujem. Niečo vo mne sa ozvalo. Bolo to ako akýsi pud sebazáchovy. Niečo čo sa dalo použiť, niečo čo som dokázala ovládať. A tak som sa stiahla hlboko do svojho vnútra a padla do tmy.

Medzitým:

Dievča s úsmevom na tvári kráčala za svojou zajatkyňou. Bola tak veľmi na seba hrdá. Cítila sa ako víťaz lotérie. Najvyššia cena bola jej. Isabella bola spútaná v cele a ona ju mala absolútne pod kontrolou. Ako sa však prekvapila, keď sa Isabella stiahla do seba. A ako sa hnevala! Mohla vedieť, že použije ten starý hnusný trik! Teraz nemá nad ňou moc. Čím sa však upokojila bolo, že Isabella teraz nemala moc ani sama nad sebou. Stačí počkať, kým sa jej z toho podarí dostať samej a potom uskutočniť ich plán!

Edward:

Bol som na seba tak nahnevaný! Ja idiot! Mohol som vedieť, že sa niečo stane. Mal som ju chrániť! Mal som... mal... Ale teraz je to už nanič. Musím ju nájsť ale sám to nezvládnem. Skúsil som zavolať Carlisleovi ale nedovolal som sa mu. Preto som následne volal Alice. Alice mi to zdvihla skoro hneď.

"Povedz, že sa jej nič nestalo!" vyštekla.

"Už to vieš?" spýtal som sa jej tíško.

"Čo viem?" spýtala sa teraz vykoľajene. "Edward čo sa stalo?"

"Bellu uniesli.  Potrebujem vašu pomoc. Všetko vám vysvetlím, keď prídete. Skontaktuj sa s Carlislom. Nech kontaktuje Ara."

"O pár hodín sme tam." povedala a ja som stratil s ňou spojenie. Alice asi nevidí jej budúcnosť. To môže znamenať čokoľvek. Aj to dobré aj to zlé. Teraz, v tej to chvíli nebolo na Zemi človeka, či upíra, ktorý by sa bál viac. A, ktorý by si niečo vyčítal viac ako ja. Ako veľmi bolelo pomyslenie, že za toto všetko môžem ja. A ešte horšie, že kým neprídu ostatný som absulútne bezbranný. Bol som rád, že sa na Alice a na ostatných dalo spoľahnúť a, že už o pár hodín od telefonátu boli tu. Aj tak sa mi to zdalo príliš dlho. Po pár ďalších hodinách prišiel aj Aro a jeho garda. Až teraz nastala chvíľa na vysvetľovanie. Aro sa okamžite ujal vedenia a my sme ho poslúchli. Presunuli sme sa do zasadacej miestnosti v hoteli, lebo jedine sem sme sa zmestili. Až keď sme sa všetci usadili som začal.

"Aby ste pochopili, prečo bola Bella sama na pevnine, pohádali sme sa. Povedala mi totiž pravdu prečo tu bola a ja som sa..."

"Edward. Smiem ti do toho vstúpiť?"Spýtal sa Aro. Len som mu kývol. "Bella tu nebola preto aby na vás dávala pozor, ale preto aby ste vy dali pozor na ňu. Viem, viem." dodal rýchlo keď videl, že ho chcem prerušiť. "Bella si to myslela, a bol by som rád keby to tak ostalo. Asi som pochopil, čo sa tu stalo. O Issy sa už dlhší časť niekto zaujíma. Pochopte, Bella nieje to čo si myslíte alebo to čo si myslí ona. Bella je posledná Princezná svetla. Aby ste pochopili ešte pred nami a ľuďmi, existoval druh veľmi nám podobný a pritom aj odlišný. Boli to Deti života a Deti smrti. Medzi nimi bol odveký boj ale ľudia ho postrehli len ako dobré a zlé veci. Choroby, nešťastia, to všetko mali na svedomí Deti smrti. Deti života sa snažili zo všetkých síl ochraňovať ľudí ale väčšinou boli v nevýhode. Pri poslednom boji zomreli skoro všetci, posledný jedinci zomreli krátko po boji, ale podarilo sa im zachrániť to najdôležitejšie. Isabellu. Je posledným Dieťaťom života a preto sa o ňu usilujú. Existuje proroctvo, ktorého sa Deti smrti držia.  Podľa neho by Isabella mala spojiť svoje sily s ich princom. Ak však Bella odovzdá svoje srdce zatratenej duši, nastane koniec s Deťmi smrti. Issy toto nesmela vedieť, báli sme sa ako by s touto informáciou vyrovná. Preto sme ju poslali za vami a v kúte nášho chladného srdca dúfali, že si s Issy nájdete cestu k sebe, Edward."

Len nemo som na neho mohol hľadieť a snažiť sa to usporiadať si v hlave.

"Teraz je najvyšší čas, konečne niečo podniknúť." povedal Aro a rozdelil nás do skupín. Ja, on a Dave sme boli posledná. Kým sme však odišli, povedali mi niečo, čo zmenilo celú moju existenciu k horšiemu. Tej najhoršej nočnej more.

Bella:

Mala som pocit akoby som blúdila nejakým bludiskom a ani za svet nedokázala nájsť východisko. Necítila som sa o nič bezpečnejšie ani silnejšie. Horšie bolo, že som sa nedokázala zobudiť, akoby som na zobudenie niečo potrebovala. A aj keď som nechcela aby sa Edwardovi niečo stalo, teraz som si z celej sily želala aby prišiel a zachránil ma. Edward prosím!