Ester 30.kapitola

30. Pomsta je sladká...
 

„Poslal ich Alejandro, idú po mne, zrejme nebol nadšený z nášho posledného stretnutia... Je ich dvadsať, nás päť, rozdelíme sa. Marek, ty s Máriou pôjdete k lesu zľava, Carlos s Lizy sprava a ja budem vzadu, toto ich zdrží a budú sa musieť rozptýliť.“
„Fajn, aké chceš vzdialenosti?
„Aspoň 500metrov.“
Každý sa rozbehol na svoje stanovisko, keď prišli, boli sme na nich pripravení najviac, ako sme mohli.
„Zostaňte na svojich pozíciách, je jedno, čo budú robiť, určite tu niekto zarve, takže s tým rátajte a nedajte sa vykoľajiť.“
Vyšli z lesa, prebehli nás očami a rozbehli sa po nás. Matematika im zrejme problém nerobí, 6 sa ich rozbehli ku Carlosovi s Lizy a 6 po Marekovi s Máriou, na mňa zostali ôsmi. Videla som, že sa chceli rozbehnúť brániť ma, ale v mysli som im pripomenula moje prianie. To, čo nikto z nás nečakal, bolo globálne povstanie, v Chrisovej hlave som videla chaos v tábore vlkodlakov, povstalci vpadli aj tam.
Žiadneho z upírov som nepoznala, iné rasy tu neboli, zrejme nás nepovažovali až za také riziko. Pomaly sa ku mne blížili, okrem mojej sily som mala aj ďalšiu výhodu, vedela som, čo spravia.
Otočila som sa a rozbehla do lesa, spravili presne to, čo som chcela, rozbehli sa za mnou a pridali sa k nim z každej skupiny dvaja, teraz majú moji najbližší šancu prežiť to bez ujmy...
Nemala som žiaden cieľ, proste som ich iba chcela dostať od hentých štyroch a poprípade prežiť. Sledovala som boj Chrisa a vlkodlakov, bolo ich proti nim viac, oveľa viac, posily ešte stále nedorazili.
Preplietala som sa stromami a nechávala medzi nami stále väčší a väčší priestor, keď ma znenazdania zachvátila obrovská bolesť a následne sa mi Chris stratil. Prekvapene som vykríkla a zastavila sa. Jeho sila zo mňa začala vyprchávať, pochopila som to, čo bolo nepochopiteľné, Chris umieral... Zvreskla som na celý les, tlaková vlna šíriaca sa z môjho vnútra odhodila upírov poriadny kus vzad, tí z nich, ktorí sa zvládli postaviť a prebehnúť naspäť ku mne, spravili chybu. Zvreskla som opäť a ich to spolu so širokým pásom lesa odhodilo. Prešla som k najodvážnejšiemu z nich a spýtala sa ho na otázku, ktorá ma teraz najviac zaujímala.
„Kde je Alejandro?“
Neodpovedal, iba na mňa nechápavo hľadel.
„Kde je ten, ktorý vás poslal?“
Videla som v jeho mysli Alejandrovho ľudského služobníka, ako dáva príkaz im a ďalším skupinám, kam majú ísť a čo robiť.
Zahnal sa po mne, chytila som ho za ruku a upálila ho zaživa. Pomaly som prešla okolo ostatných a všetci skončili rovnako. Schytila som svoju sukňu a rozbehla sa späť.
***
Keď som dobehla k hale, horeli tam dve hranice, Chvalabohu sa nikomu nič nestalo.
„Ester, čo sa deje, vyzeráš, ako keby si videla smrť...“
„Nič sa nestalo, bežte za Lionelom, že sa rozbehli hromadné povstania, ja za vami dobehnem, dám pozor na hranice, aby sa sem nikto nezatúlal!“
„Ester, si v pohode?“
„Jasné, bežte...“
Podozrievavo sa na mňa zahľadel, ale spravili, čo som chcela. Keď boli dosť ďaleko, rozbehla som sa k miestu, kde zostával v bezvedomí Alejandrov sľužobník.
Čupla som si k nemu a priložila mu ku krku čepeľ noža, otvoril oči a nechápavo na mňa zažmurkal.
„Odpoj od svojej hlavy Alejandra!“
Čepeľ som pritlačila, sfarbila ju jeho krv. Preglgol a spravil, čo som chcela.
„Fajn, chlapčiatko, zahrávaš sa s ohňom a to doslovne, kde je Alejandrov stan?“
Znovu preglgol a zakrútil hlavou.
„Nemám problém zistiť si to bolestivo, ale ak to pôjde po dobrom, nezomrieš. Zabil môjho ľudského služobníka, pomsta je sladká, nemyslíš?“
Usmiala som sa na neho, čo v ňom vyvolalo triašku. Videla som v jeho mysli stredoveký hrad, ale to mi tak pomôže, keď neviem, kde leží.
Vytiahla som spoza chrbta druhý meč, jeho oči sa rozšírili, zrejme pochopil, že to bude vážne bolieť.
„Tak čo, poviem jej to, Alejandro ju chce aj tak mŕtvu a takto mu vlezie rovno do náručia...“
Veľmi odvážny mládenec.
„Tak bude to?“
Vykoktal mi s prestávkami a s drobnými klamstvami cestu, mne to však bohato stačilo.
„Vďaka za spoluprácu, nemusím ti snáď pripomínať, že o tom nemáš Alejandrovi ani ceknúť, ak zistím, že si mu to prezradil, si mŕtvy.“
Otočila som sa, nechala som ho spútaného a vystrašeného. Po pár sekundách obnovil spojenie so svojim pánom.
„Alejandro! Ester vie, že si jej zabil ľudského služobníka a...“
Viac mu už však povedať nestihol, moje rastliny dokončili svoju prácu, dodýchal...
Alejandro vie, že viem o Chrisovej smrti a že idem po ňom...