Ester 27.kapitola

27. Tvoriaci sa les
 
Pomaly nasávala vzduch, ako keby na niečo čakala. Cassidy asi vo vzdialenosti 50 metrov od nej vybudoval tri tróny, jeden tridsaťmetrový a ďalšie dva pätnásťmetrové. Na najvyšší si sadol a mne pokynul na ten po jeho lavici.
Elfovia, ktorí sa medzičasom zhromaždili okolo nás, to prekvapene pozorovali, bez poznámok sa rozostavili do kruhu a vyrobili si hudobné nástroje, ktoré mi pripomínali bongo.
Keď každý zastal, ich ruky sa naraz pohli a pri dopade na nástroje začala hrať nezvyklý rytmus. Ester sa začala v jeho rytme točiť, zarovno zrýchľovali. Spod jej tancujúcich nôh sa plazili rastliny, jej energia sa šírila všade okolo nás, muselo ju byť cítiť nezvykle ďaleko.
Za pár sekúnd bol celý okruh okolo nás pokrytý zeleňou, rastliny sa šírili ďalej a hudba vibrovala vzduchom. Postupne prichádzali ďalší a ďalší, vždy sa zaradili podľa nejakého, mne neznámeho, pravidla.
Pri príchode ďalšej skupinky na mňa Cassidy nenápadne mrkol, pri pohľade na nich som zistil prečo, boli to vlkodlaci.
„Cassidy, nevznikne tu boj? Keď vidia, že je taká silná a práve teraz zraniteľná?“
„Premena síce ešte len vrcholí, ale aj tak nie je slabá, vie sa brániť aj inštinktívne. A okrem toho, toto je jej les.“
Spýtavo som sa na neho zahľadel.
„Keď ma elf svoj les, ten, ktorý vytvoril pri svojej premene, je jeho doživotným vlastníctvom. Vytvorí ho na pustej ploche bez života a preto všetok život v ňom patrí jemu. Nepriateľ jeho stvoriteľa bude ním zničený.“
„Vážne?!“
„Áno.“
„A prečo teda nežijete vo svojich lesoch, je to 100% bezpečné, nie?“
„To síce áno, ale predstav si vojnový stav a mierové dohody...“
„Jasné, rozumiem.“
Všetko okolo nás začalo stíchať a tak sme stíchli aj my. Ester začala chodiť po vnútornom kruhu, ktorí sme vytvorili svojimi telami.
„Čo sa deje?“
„Vyberá si partnera...“
Môj pohľad bol vražedný, ale na jeho tvári sa začal rozlievať spokojný úsmev.
„Rátal som s tým, že si žiadneho nevyberie, evidentne ťa ľúbi, ale začína to byť zaujímavé, takéto divadlo nevideli ešte nikdy...“
Ester sa zastavila po niekoľkých okruhoch a zahľadela sa mojim smerom. Priblížila sa a všetci na mňa začudovane hľadeli, nemusel som vedieť čítať ich myšlienky, aby som vedel, na čo myslia – človek?!
Cassidy mi šeptom naznačoval, čo sa bude diať.
„Nezľakni sa, pošle ti svoju energiu. Ak súhlasíš s jej ponukou, pošli jej svoju energiu, ale pozor, budete obaja silnejší...“
Ester sa vrátila do stredu, zahľadela sa mi do očí a ja som sa v jej pohľade stratil. Jej energia začala prúdiť okolo mňa a ja som ju do seba vstrebával. Zostali sme v nej stáť, vo svojom súkromnom svete.
„Čo potom?“
„Zavŕšite premenu.“
„Ako?“
„Je to ceremoniál plodnosti, takže...“
Jeho hlas prehlušilo bubnovanie, zoskočil som na zem, postavil sa tvárou tvár Ester, jej oči boli stále plné pohybujúcej sa zelene. Vyslal som k nej svoju energiu, Cassidy mal pravdu, bol som oveľa silnejší.
„Vlkodlak...“
Davom sa ozývalo prekvapené šepotanie, dosť hlasité, aby prehlušilo zvuk nástrojov.
Moja energiu začala prúdiť okolo Ester, tá ju vstrebávala, až sa nakoniec obe naše energie spojili. Inštinktívne sme sa k sebe blížili, tá energia mi ukazovala úplne presne, čo mám robiť. Postavila sa na špičky a pobozkala ma, okolo nás sa začal vytvárať prístrešok, ale ja som to nemohol spraviť, nie sme predsa zvieratá a toto by som jej nikdy nespravil, rovnalo by sa to znásilneniu, nevníma...
Odtiahla sa odo mňa, na jej tvári pohrával úsmev a jej oči – boli normálne...
„Ja vnímam, ale nikomu to nepovedz...“
Šibalsky sa na mňa usmiala a ja som spojil naše pery v bozku, ktorý znamenal doživotný sľub...
Okolo nás sa rozbehli oslavy plodnosti...