Ester 24.kapitola

24.Útek
 
            „Je ich päť, ostatní sa im neozvali, tak to idú skontrolovať. Mám plán, ak sa podarí, stihneme ujsť, kým prídu ďalší, ale potrebujem sa sústrediť.“
Trojité áno mi bolo odpoveďou, posunuli sme sa do Máriinej cely, všetci už boli na nohách a pozorovali okolie. Zavrela som oči, postavila sa k stene a skúsila vnímať svoje okolie. Cítila som hrubé steny a za nimi oceán, toto by sa mohlo podariť... Pustila som do zeme svoju energiu a rastliny si začali prebíjať cestu k nám, tvorila som z nich oválny útvar, niečo ako klietku bez otvorov a nepriepustnú. Doľahli ku mne zvuky boja, ale nikto ma zatiaľ nevolal a tak som pokračovala vo svojom diele.
„Miláčik, zvládli sme ich, onedlho prídu ďalší, bude to ešte na dlho?“
„Vidíte tie rastliny? Keď sa z nich utvorí dno, postavíme sa dovnútra a ja za nami uzavriem otvor, snáď sa mi podarí zlámať tu stenu...“
Začula som cudzie myšlienky, nemali sme už moc času, rýchlo sme sa schovali vo vnútri a korene rastlín medzitým praskali stenu. Dovnútra cely sa začala valiť voda, ale prúd nás neodniesol, korene rastlín nás zatiaľ držali a keď bola cela zatopená, pohli sme sa do oceánu. Netušila som, čo bude teraz nasledovať, neovládala som všetky živly, iba rastliny. Žraloci, ktorých Chris povolal, ich síce zdržia, ale nebude to naveky, určite za nami pošlú celú armádu...
Išli sme proti prúdu, táto schránka nám síce zabezpečovala pohyb bez namočenia, ale nebol práve najrýchlejší, zatiaľ sme sa pohybovali pomocou rastlín, ktoré nás posúvali smerom k hladine. Vedela som, že prvú várku zastavili podmorské potvory, ktoré privolal Chris, otázne bolo, či sa nám podarí dostať k hladine skôr, ako bude na ceste ďalšia...
***
            Po pár minútach som zachytila známe myšlienky ... Cassidy! Ten chlap ma neposlúchol a je v najbližšej možnej vzdialenosti, v akej mohol byť bez toho, aby ho zachytili upíri.
„Cassidy!“
„Ester, ste v pohode?“
„Hej, máme na palube ďalšieho upíra a človeka, to je dlhé rozprávanie, podstatné je, že idú po nás a sme v schránke z rastlín...“
„Jasné, cítim vás, nechaj to na nás, dostaneme vás z vody.“
Obrátila som sa na Mareka s Máriou: „Cassidy je na vrchu, je to Vyšší elf, pomáha nám, nezľaknite sa, dostane nás na hladinu.“
Vyhodilo nás z vody, pristáli sme na trávniku, ktorý sa rozprestieral na hladine. Rozpustila som rastliny a rozhliadla sa okolo seba. Cassidy stál oproti mne a usmieval sa, väčší šok mi spôsobila ta armáda, ktorá stála za ním... Postavili sme sa za neho a čakali delegáciu z hlbín, zatiaľ čo som si s mojimi novými spoločníkmi v mysli vysvetľovala čo a ako. Cítili sme ich všetci, blížili sa a nebolo ich málo. Rozostúpili sme sa a oni poskákali na našu pastvinu na vode. Prvé, čo si všimli, bol Marek s Máriou v prvej rade, stáli po našom boku a plánovali tam stáť, až pokiaľ budú môcť, boli vďační, že som im vrátila ich slobodu. Do čela sa postavil Bernardo a pohľadom prebehol naše rady.
„Ako vidím, pridal sa k tebe Marek! Za to ti Alejandro nebude vďačný...“
Vystúpila som dopredu a pokynula svojim spoločníkom, aby na mňa počkali vzadu.
„Bernardo, vieš, čo Alejandro chystá? Pridal sa k odboju chystajúcemu prevrat, ktorý má v pláne zvrhnúť doterajšiu vládu a uvrhnúť ľudí do pozícii zvierat na chov!“
„Samozrejme, že o tom viem, je to geniálny plán, mala by si sa k nám pridať a nie ísť proti nám. Alejandro má o teba záujem, to je tvoje jediné šťastie.“
Bez varovania sa po mne rozbehli piati upíri, prekvapilo ma to, Cassidy s Chrisom boli duchaprítomnejší a rozbehli sa ku mne spolu s Marekom a Máriou. Bernardo ku mne dobehol s nejakou omračujúcou látkou, ale skôr, ako sa ma dotkol, mu preťal krk jeden z mojich nových nožov. Obzrela som sa a pozrela do očí Chrisovi, ktorý skákal na ďalšieho upíra. Všade okolo mňa zúril boj a ja som sa k nemu pridala.
***
            Okolo mňa sa rozprestierali mŕtvoly a ticho. Vedela som, že ak by sme nezabili my ich, zabili by oni nás, ale aj tak som sa nedokázala zbaviť výčitiek svedomia. Chris ku mne pristúpil a objal ma, vždy vedel ako sa práve cítim, nepotreboval k tomu ani čítať moje myšlienky.
„Zlatko, spravili sme len to, čo bolo treba, ja viem, že ťa to trápi...“
„Ja viem, že by inak zabili oni nás, ale aj tak...“
Cassidy si stúpol pred nás a okolo neho sa zhromaždilo 15 elfov, ktorí prežili.
„Mrzí ma, že to takto dopadlo ... Ester, musíš si však uvedomiť, že je vojna, mŕtvych bude neustále pribúdať a pokiaľ sa nebudeme brániť, budú z našej strany. Dnes sme zničili Alejandrovú základňu, ale on sám prežil a s ním aj skupina jeho verných, pôjde po nás, tým som si istý. Pochováme padlých a vrátime sa domov.“
***
            Keď sme konečne dorazili na územie Cassidyho, zavolala som Lizy, aby som jej oznámila novinky a povedala jej našu presnú polohu. Po oznámení, že celý palác vrátane obyvateľstva leží na dne, sa k nám rozhodli pridať. Cassidy s nami prešiel do našej jaskyne, sadli sme si na zem a pozorovali ho, ako sa prechádza sem a tam po miestnosti.
„Nad čím premýšľaš?“
Usmial sa na mňa, vedel, že to viem, ale ja som chcela byť zdvorilá...
„Môj hlavný veliteľ zahynul, myslím si, že ak by sme našli dosť silného elfa, ktorý by nás viedol, mnohí by zostali na našej strane...“
Pozrel na mňa a ja som videla v jeho mysli plán. Chris, ktorý si ho prečítal v tej mojej, začal vrčať.
„Ukľudni sa, šteňa. Je to jej rozhodnutie!“
***
            Pozerala som na Sida nechápavo, čo tým myslí?
„To si robíš srandu, vyvolať u nej nasilu premenu, veď pri tom môže umrieť!“
„Ja viem!“
„Chalani, prestaňte sa o mne baviť, ako keby som tu nebola! Cassidy, chcem počuť plán a Chris, ty mlč!“
Obaja na mňa zazreli, ale spravili, čo som chcela.
„Ester, netuším, či to bude fungovať. Som najsilnejší elf, akého poznám a ty si zdedila moju silu. Premena u teba neprebehla, ale ako upír máš v sebe mnohé vlastnosti elfov, čo mi dáva nádej, že máš v sebe potenciál stať sa jedným z nás. Netuším, či to pôjde, môžeš pri tom pokuse aj zomrieť.“
„Aký máš plán? Skutočne si myslíš, že by mohol zabrániť krviprelievaniu?“
„Áno.“
„Tak hovor...“
„No, rozmýšľam, čo by sa asi stalo, keby si v sebe mala aspoň dva litre mojej krvi, pokiaľ viem, môžete naraz vypiť maximálne liter a pol ľudskej, pretože by u vás mohla nastať spätná premena, ktorá by vás zabila, nemýlim sa?“
„Máš pravdu.“ Chris začal znovu vrčať, zrejme to bolo na neho príliš.
„A nenapadlo ťa, že zomrie pri pití tvojej krvi, ak u nej skutočne začne premena?“
„Je to jej rozhodnutie, nepochybujem o tom, že by sa tým možno podarilo zabrániť rozdeleniu našej rasy, určite niektorí prejdú k druhej strane, ale to budú len jednotlivci...“
„Ester, to mi nerob...“ Chris sa na mňa pozrel psími očami.
„Nebojte sa, nemyslím, že by sa ti niečo mohlo stať! Ak by tvoje telo nemohlo premenu prežiť, Chris ťa udrží pri živote. Zmiešame krv, napiješ sa aj z neho a kým sa tvoje telo nezregeneruje, bude ťa posilovať, môžeš z neho čerpať energiu, to je princíp ľudského služobníka, nie?“
„Áno... Necháte ma, prosím vás, samú? Potrebujem premýšľať...“
***
            Odišli do Cassidovej jaskyne a mňa nechali samú s mojimi myšlienkami. Chrisa som odpojila od mojej mysle, potrebovala som si to všetko v hlave urovnať a premyslieť. Môj život bol plný tajomstiev a prekvapení, kým som nestretla Chrisa, nenašla som svoje miesto na tejto planéte. Ale aj tak som nevedela, kým vlastne som, teraz som to zistila a mám možnosť stať sa tým, kým som sa mala stať už dávno. Viem, že je tu možnosť, že to neprežijem, ale Cassidy je presvedčený, že je minimálna... Nie som si istá, či chcem všetko riskovať, ale na druhej strane – vojna vypukne tak či tak a neviem, ako dlho v nej prežijeme. Takto by sme sa mohli niekam zaradiť a možno zabránime zbytočným obetiam, ak odídeme, budeme naveky len štvancami... Vstala som, vyšla z jaskyne a prešla za chalanmi. Pozrela som sa na nich a prikývla...
***
            Dohodli sme sa, že to bude naše tajomstvo, okrem elfiek, ktoré nás priviedli, nikto nevedel, že som upír, a tak, ak by som sa stala elfkou, nemuseli by sme nikomu nič vysvetľovať. Chris s tým nesúhlasil, to som videla, ale nenávidím vraždenie a ak sa mu dalo týmto zabrániť...
„Prečo by to mala robiť?“ spýtal sa už asi piaty raz.
„Chris, neverím tomu, že je toto všetko náhoda. Aká je podľa teba pravdepodobnosť, že by sme dorazili zrovna sem? Že ma našiel Carlos? A že som stretla teba, teba, ktorý si oveľa silnejší ako človek? Nebudem sa s tebou o tom viacej baviť, je to moje rozhodnutie!“
„Ester, ja ... ja nechcem žiť bez teba...“
„Ja bez teba tiež nie, ale sám vieš, že má Cassidy pravdu, nič by sa mi nemalo stať. A naviac budeme konečne v poriadku, nebudeme sa musieť do konca života schovávať...“
„Môžeme začať?“ pozrel na mňa Cassidy s otázkou v očiach
„Áno.“
Nahla som sa k jeho zápästiu, pretože Chris jednoznačne odmietol pitie z krku. Sala som, kým som vládala a ešte viac. Potom si už nič viac nepamätám...