www.youtube.com/watch
Emilie Autumn, Shalott. Dokonale to zapadá do tejto poviedky...text nájdete pod poviedkou.
Venované Lucii...ďakujem že ma v mojich poviedkach podporuješ, aj keď nemusíš, veľmi si to cením :)
„Niééé!“ zvreskla som šialene a zvysoka kašľala na utajenie nášho rodu. Aj tak k nim nepatrím.
Preskočila som celú sieň stŕpnutých ľudí, ktorí netušili, čo sa s nimi stane. Netušili že tá krásna žena vo fialových nariasených šatách si ich dá ako predjedlo, hlavný chod, aj zákusok...
Georganie im okamžite vymazala spomienky na to čo som spravila. Potom zasipela tak, aby som to počula len ja.
„Blázniš?!“
„Staraj sa do svojho, nariaďujem ti.“
Zavrčala ale mne to bolo jedno.
Akoby mi znovu bilo srdce, mala som len jedno poslanie, bola som tu za jediným účelom, zachrániť ho pred smrťou, bez ohľadu na to, že sa vôbec nenapijem, ale že ho prepustím.
Pretože ten obraz...keď som vkročila do sály mi naveky utkvie v hlave.
Sama som mala chuť mu zlámať kosti a o to viac si vychutnať jeho krv. Morfín v tele robí zázraky.
No táto predstava sa mne samotnej hyzdila, takže som do seba načerpala energiu a vrhla sa na Jane, ktorá sa tiež krčila v rohu.
Znovu som uvidela to, čo som videla keď som vstúpila.
Človek, s medenými vlasmi, ten, ktorý sa ma viac menej snažil zachrániť v deň...v ten deň. Bol pevne priviazaný povrazmi ku krásnej vyrezávanej stoličke, ktorá sa...priznávam, nedala porovnávať s jeho krásou. Bol strhaný, bledý, trpel.
A mal sa očividne stať Janinou večerou po ich „hrátkách“...Jane milovala zahrávať sa s ľuďmi. Nedopustím aby sa mu niečo stalo, nie keď sama túžim byť tou, ktorá...ale aj tak mu neublížim.
Sotila som do Jane, ktorá zavrčala, a Renata, ktorá rovnako ako predtým Georganie, zaregistrovala čo sa deje na ľudí hodila svoj štít.
Jane zavrčala a prikrčila sa.
„Čo chceš, Isabella?“
„Jeho.“
„Nedám ti ho. Pekne vonia.“
„Nie tak pekne ako tamtá.“ rukou som mávla na ženu okolo dvadsiatky, ryšaňa, vzdorný pohľad.
„Tá nie je až taká krásna ako on, a nie je muž, chápeš.“
„Keď mi ho nedáš, vezmem si ho.“
„Ha.“
Zúrivo som zavrčala, a vrhla sa na ňu. Dva roky. Mizerné dva roky sa držal od Volterry. Ako ja len nenávidím moju bezmocnosť. Ako nenávidím Jane. Môže mať kohokoľvek, a chce jeho.
Prudko som jej podkopla nohy, než sa stačila spamätať. Ona sa okolo mňa obtočila a vzápätí sa mi zahryzla do krku. Zavyla som od bolesti, a nahnevane jej vyšklbla chumáč vlasov. Zajačala a udrela ma do brucha. Vykríkla som a našuchorili sa mi vlasy. Ach Bože môj...
Vzniesla som sa do vzduchu a čas sa na stotinu sekundy zastavil.
Spadla som rovno na Jane, ktorá vrčala a dodriapala mi tvár.
A vtedy som zachytila zdesený pohľad toho človeka, čo to všetko pozoroval. Zmocnilo sa ma čudné tušenie. Nemala som čas premýšľať, znovu sa pre mňa zastavil čas. Zdvihol sa vietor a všetko sa so mnou zatočilo.
Bezmocne som sa zosypala.
„Tak, to by stačilo, Jane Amanda Borque Volturiová!“ ajaj, začula som mocný hlas Ara, a oslovil Jane celým menom, ktoré nenávidí. Musí to byť zlé, prečo sa hnevá? Na nás? Pousmiala som sa, a pozviechala sa zo zeme.
„Čo sa týka teba, Isabella, nemám ti čo vytýkať, si šialená od smädu.“
„Ale môj pane! Je môj!“
„Jane, môžeš si vybrať kohokoľvek z nich,“ teatrálne rozhodil rukou, a hlas mal stále ľadový. „Bella je smädná, a keď je on jej la tua cantate, nech si ho berie a vypije do poslednej kvapky.“
Bola som prekvapená. On je môj...? Určite v tom bude háčik.
„Samozrejme Bella, je tu aj možnosť že by si ho chcela prepustiť. Ale to pochybujem...aj keď pri tebe sa nikdy nedá predvídať čo spravíš. Si taký unáhlený výtvor matky prírody...a mňa.“
Pobavene sa zasmial, a ja som mala chuť mu vyškriabať oči.
„No, ak by si ho chcela prepustiť, veľmi by som sa nahneval. Spôsobila si kvôli tomu mladíkovi nevídaný rozruch! Takže ho načneš už tu...“
Zasmial sa a mne začala v hlave akoby pulzovať krv.
Našťastie ma napadol spásonosný nápad.
Chladnokrvne som k nemu vykročila, a jedným pohybom ho zbavila povrazov.
Veľmi jasne som namierila šepot do jeho ucha. Moja schopnosť presnosti sa hodila, nepočuli to ONI.
„Rob čo ti poviem, ak sa chceš zachrániť. Keď sa moje pery dotknú tvojho hrdla, začni veľmi kričať, a metaj sa, udieraj do mňa, šklb sebou, aby ti rýchlejšie bilo srdce. Prosím. Chcem ťa zachrániť, všetko ti vysvetlím, len to skrátka sprav. Nič nehovor, ak si rozumel daj mi ruky okolo krku keď ťa vezmem do rúk.“
Vzala som ho do náručia, a okamžite mi dal ruky okolo krku.
„Tak, Isabella, čakáme.“
Jane zúrila.
Sklonila som sa k nemu, a ovládla ma bezmocnosť. Inštinktívne som priložila pery na jeho krk, na jeho tepnu a zovrela ich k sebe. Zabránila som zubom aby rozpárali jeho pokožku. Okamžite sa mu zdvihol tep, a to sebou ani nepohol.
Nezabudol, vykríkol tak, až to trhalo uši. A potom som sa neovládla a moje pery sa začali pohybovať na jeho horúcom krku. Jemne som ho bozkávala, a jeho tep vystúpil minimálne na 160 úderov za minútu. Normálny človek by to neuniesol, ale on zatiaľ žil.
Aro sa zatváril nadmieru spokojne, a ja som vyletela rýchlosťou vetra zo sály. Ľudia počuli krik, videli čo sa deje...
...začalo to, brána sa zavrela, a všetci z hradu boli v sále. Nikto neprežije. On áno. Šťastne som si ho k sebe pritisla a on v tú ranu omdlel.
Povzdychla som si, keď som ho ukladala na baldachýny v mojej izbe. No áno, asi to naňho bolo príliš.
Zakrútila sa mi hlava od smädu.
A aj na mňa. Takéto precitnutie do života som nečakala. Bolo to kruté. A ani som sa nenapila...
Zrazu sa môj utajovaný, živý a celkom zdravý len smädný a hladný človek prebral, šklbol sebou a prudko sa posadil.
„Kto si?“
______________________________________________
Ak by ste mali záujem prečítať si text toho čo ma tak uchvátilo...tu je. Nebudem vám ho przniť mojím prekladom. :)
She's looked up with a spinning wheel
She can't recall what it was like to feel
She says "This room is gonna be my grave
and there is no one who can save me"
She sits down to hear coloured thread
She knows lovers wakening up in their beds
She says "How long can I live this way
Is there someone I can pay to let me go
'Cause I'm half sick of shadows
I want to see the sky
Everyoner else can watch the sun goes down
So why can't I
And it's raining
And the stars are falling from the sky
And the wind
And the wind I know it's cold
I've been waiting
For the day I will surely die
And it's here
And it's here for I've been told
That I'll die before I'm old
And the wind I know it's cold"
She looks up to the mirrored glass
She sees a handsome horse and rider pass
She says "that's man gonna be my death
'Cause he is all I ever wanted in my life
And I know he doesn't know my name
And that all the girls are all the same to him
But still I've got to get out of this place
'Cause I don't think I can face another night
Where I'm half sick of shadows
And I can't see the sky
Everyone else can watch as the tide comes in
So why can't I
But there's willow trees
And little breezes, waves, and walls, and flowers
And there's moonlight every single night
As I'm looked in these towers
So I'll meet my death
But with my last breath I'll sing to him I love
and he'll see my face in another place"
And with that the glass above her
Cracked into a million bits
And she cried out "So the story fits
But then I could have guessed it all along
'Cause now some drama queen is gonna write a song for me"
She went down to her little boat
And she broke the chains and began to float away
And as the blood froze in her veins she said
"Well then that explains a thing or two
'Cause I know I'm the cursed one
I know I'm meant to die
Everyone else can watch as their dreams untie
So why can't I