Edward Cullen

Ospravedlňujem sa za formát, za grafické chyby v texte (jeden odsek je nevedno prečo napísaný tu, na keynete obrovským písmom aj keď vo worde normálnym, a podivne to skáče. A nepáči sa mi písmo prvého odseku, ale nejako som to odlíšiť musela, prepáčte) a dúfam, že napriek tomu sa Vám prvá kapitola bude páčiť :)

Nokturnáli.

„Zaujímalo by ma, čo si o sebe vlastne myslíš.“
Podišiel ku mne, napriahol ruku, prstami mi jemne prešiel po čeľusti, ruku mi postupne zaboril do vlasov vzadu, na temene hlavy. Stisol. Do očí mi vbehli slzy bolesti, pritom som sa veľmi snažila neplakať, nedať najavo ako ma zraňuje a nielen fyzicky. Medzi našími očami čosi pulzovalo. Nebola to len nenávisť, určite to nebola láska, no bolo to takmer hmatateľné. Napriek tomu, že som chcela odtrhnúť svoj pohľad, narušiť to zvrátené a smrtiace puto, nedokázala som to.

Snáď niekto bude čítať moju najnovšiu poviedku. A ak nie... tak si pravdepodobne dám zase veľkú pauzu. Ktovie, kto si ma ešte pamätá. Ehm, takže k poviedke.

Mám zvláštnu úchylku na písanie vecí s názvom začínajúcim na "N". Nastane koniec. Nesmrteľná láska. Nikdy nezranená. Ha.

Poviedka so zvláštnymi tvormi, zvláštnym koncom, a až príliš zvláštne... temná. Viac sa dozviete z prológu a prvej kapitoly. Teším sa, že môžem znovu písať... sem. Minulosť. Ach.

(nie je to FF Twilight...)

www.youtube.com/watch
Emilie Autumn, Shalott. Dokonale to zapadá do tejto poviedky...text nájdete pod poviedkou.

Kým mi to ide (pri neveselých skladbách Emillie Autumn, odporúčam ju, hlavne skladbu Shalott...) povedala som si že vám urobím radosť, a dokopala som sa k Remembering...a nakoniec mi to aj celkom šlo, ale zatiaľ sa nedeje nič prevratné. Myslím že pár kapitoliek pokoja a lásky po X kapitolách Jacoba padne za dobre :) Príjemné čítanie...:)

Túto kapitolu s láskou venujem Tebe. Lebo Ťa milujem, napriek všetkému, a lebo som opisovala svoje pocity...
A aj vám, lebo ma podporujete. Bez vás by som nenapísala ani písmenko...ĎAKUJEM VÁM!!! :)
 
 

...strašne sa vám chcem ospravedlniť...
Ale nemám najmenšie tušenie kedy pribudne ktorákoľvek kapitola ktorejkoľvek poviedky. Som úplne neschopná niečo napísať. Nebudem sa tu rozpisovať, ale zlomené srdce robí divy, takže aj keď sa veľmi snažím niečo napísať, akosi ma chytí kŕč a mám chuť vracať, prípadne kričať a plakať.
A ešte aj zničiť všetko aspoň trošku pozitívne, vyzabíjať všetky postavy...
Netuším kedy sa dám zase dokopy, ale dovtedy...

Chcem vám všetkým poďakovať :) Som strašne rozbehaná, takže kapitoly vôbec všetkých poviedok (asi :D ja nikdy neviem či sa neovládnem, nevstanem o polnoci a nezačnem písať) budú pribúdať pomaly najbližší týždeň.
Táto kapitola vás všetkých poteší...a aj mňa teší, že konečne môžem písať tak, aby mi to nebolo proti srsti. Takže ešte raz vďaka...a tu je kapitola 17. Príjemné čítanie, a prepáčte za príhovor :D

„Pozor.“
Edward sa zasmial, a chytil ma do svojho bezpečného objatia. Znovu sa mi zatočila hlava, keď som videla jeho dokonalý úsmev. Až mi nabehli zimomriavky. Vychutnávala som si tú chvíľu, chvíľu keď ma ten dokonalý anjel držal v náručí. Vnímala som jeho ruky, chladné, pritískajúce si ma k sebe. Zovrela som mu tričko na chrbte.

To, čo malo zostať skryté...
      ...to čo malo zostať odokryté...
              ...mení sa to a ja nestíham...
     ...život sa mi nepáči...
...je otravné premáhať sa...
    ...a rozprávať do ticha...
...s jedinou vierou...
 ...nádejou...
      ...že ma počuje...