Blog uživatele Rose Dublest

Hľadal som ťa...14. kapitola - Ako v rozprávke

Tak, spomínaný ďalší diel, ja už vážne neviem ako vám mám poďakovať:D Neviem čo mám napísať, lebo vlastne slová sú len ľahký odvar mojej vďaky, ktorá je neskutočne veľká...takže už fakt netuším, najvýstižnejšie je ĎAKUJEM, pardon, ale nič originálnejšie ma nenapadá, tak prajem príjemné čítanie:)

14. Ako v rozprávke

Bola som nesmierne šťastná, už len kvôli tomu, že som pochopila, prečo sa tak Paul správal, bola som šťastná že je šťastný Paul a bola som šťastná, že Paul je iba môj. Nikdy som čo i len netušila, že by som mohla byť takto neskonale šťastná. Dnes vonku zase snežilo, takže sme sa rozhodli, ísť si trochu zabehať vo vlčej podobe.

Ako hlasno zakričíš...? 8 a 9 kapitola - Objatia a Som najšťastnejší človek na svete, pretože ťa milujem!

Pridávam vám dve kapitoly, lebo som zlá, že som už skôr sem nedala ďalšie časti, týmto sa chcem ospravedlniť. Ďakujem strašne moc za tie krásne komentáre, skutočne mi moc pomáhajú a robia ma šťastnou, takže ešte raz ďakujem:)

8. kapitola - Objatia!

Sebastián:

Myslel som si, že som asi najšťastnejší človek ...teda vlastne upír na svete. Sedel som doma a rozmýšľal som o všetkom, teraz mi dala nádej, nádej na to, že možno budem znovu šťastný , i ona bude šťastná a že budeme spolu. Ležal som na posteli a zasnene sa díval na strop, popritom sa usmieval. Musel som skutočne vyzerať švihnuto. Do izby mi vletela Zoe. Rozbehla sa a vpadla priamo na mňa, na to sa šialeno rozosmiala a ja s ňou.

Hľadal som ťa.... 13. kapitola - Prečo som bol taký?

Chcem poďakovať LindSay, za jej krásne komentáre plné neskutočne hlbokých zamyslení, ktoré ma vždy strašne moc potešili, Alice CHristian za jej hyperaktívne komentáre, ktoré ma skutočne i v tej najhoršej situácii dokázali rozosmiať, Monike 19, ktorá číta moje poviedku už nesmierne dlho a obdaruvávala ma svojimi skvelými komentármi už od úplného začiatku, Alice 841, ktorá dokázala pár slovami vystihnúť podstatu a urobiť zo mňa šťastného človeka.

Život je len kopa sračiek...5. Si to ty?!

.... ale je len na tebe, či sa z nich vyhrabeš...

Ja viem, že sa zase raz opakujem, a že som straaaašne moc ospravedlňujem, ale vážne škola, je niečo hrozné, cez víkend sa pokúsim napísať čo najviac, aby som cez týždeň mohla len dopĺňať ...ešte raz sa ospravedlňujem

Prajem príjemné čítanie:)

http://www.youtube.com/watch?v=IpaBQPspLXg

5

Hľadal som ťa.... 12. kapitola - Keď sa stane zázrak!

Ospravedlňujem sa, ale absolútne nemám čas... a ani internet, takže bohužiaľ až dnes pridávam ďalšiu kapitolu, tak dúfam , že sa vám bude aspoň trochu páčiť, prepáčte za to že je o moc kratšia...

Strašne moc ďakujem za krásne komentáre, ako vždy ste ma prekvapili i povzbudili, ste jednoducho skvelí:) ĎAKUJEM

http://www.youtube.com/watch?v=C8IQlax-egE

Paul sa posadil a mňa si vzal ku sebe do lona, poriadne ma objal a ja som sa vznášala blahom. Nevedela som, či chce, aby všetci vedeli, aký sme si blízky. Ale keď ma jemne pobozkal na rameno, som si bola istá.

Celý život na kolenách....7. - Dvaja bratia

Konečne aj s tejto poviedky ďalšia časť... ak sa podarí, tak zajtra možno, opakujem možno pribudne Život je len kopa sračiek a pozajtra Ako hlasno zakričíš...?

Ďakujem moc za minulajšie komentáre, strašne moc ma podporili a vždy ma podporujú... jednoducho ĎAKOVALA!

7.Dvaja bratia

http://www.youtube.com/watch?v=RRw5XWp-saQ

Druhýkrát som sa zase zobudila na tej istej na dotyk mäkkej, krásnej, čiernej posteli. Opatrne som sa podoprela rukami, aby som sa mohla nadvihnúť. Chvíľu som poklipkávala očami a potom sa zahľadela na druhú stranu postele. Sedel tam Kellan, pozeral sa obozretne na mňa a keď si už všimol, že som v poriadku...krásne sa na mňa usmial.

„ No... takže, buď ma teraz poslúchneš, alebo pôjdeš do nemocnice“

Hľadal som ťa... 11. kapitola - Tie najkrajšie dary

Zase raz sa ospravedlňujem... ja viem flákam to... ani táto kapitola asi nebude bohviečo... od dnes budem dávať kapitoly každý druhý deň, pretože budem na škole... ak sa podarí tak dám aj skôr...

Ďakujem! Ľuďom, ktorý toto čítajú a komentujú, sú mi veľká podpora ĎAKUJEM moc!!!

http://www.youtube.com/watch?v=q4aQqomiuVc&feature=related

11.Tie najkrajšie dary

„ Mae, mám niečo pre teba...tu..“

Hovoril roztržito a usmieval sa jedným kútikom, pobozkala som ho naň .

„ Vlastne mám pre teba tri darčeky“

Usmial sa.

„ Paul..“

„ Nechcem počuť nijaké odhováranie, ktorý, ktorý chceš prvý? Prvý, druhý alebo tretí?“

Spytoval sa ma s iskričkami šťastia v očiach a ja som ho zbožňovala ešte viac.

Hľadal som ťa... 10. kapitola - To najkrajšie, čo ma kedy stretlo!

Ako som sľúbila, desiata, okrúhla a asi aj najkrajšia kapitola, myslím...teda dúfam že sa vám bude páčiť... ale nič nie je tak, ako sa zdá... ale tak užite si to...:)

Moc ste ma prekvapili komentármi, strašne moc ďakujem, ste úplne skvelí... a ďakujem i za podporu, ĎAKUJEM!!!!

10. To najkrajšie, čo ma kedy stretlo!

http://www.youtube.com/watch?v=qmxFAT581T4

Vyzula som si topánky, zle sa mi v nich bežalo, zhodila zo seba kabát a bežala ďalej, nechcela som sa premeniť... lebo potom by ma mohli chlapci nájsť.

Hľadal som ťa.... 9. kapitola - " Krásne" Vianoce!

Moc, moc, moc, moc, moc ma to mrzí, že som sem už dlho nepridala ďalší diel, zomrel mi starký... a tak som moc nemala náladu na nič... takže dnes pridám dva diely, najprv tento kratší a večer príde ďalší a dlhší, naozaj mi je to moc ľúto...

Ďakujem moc tým skvelým ľuďom ( veď oni vedia kto sú to) za ich krásne komentáre, neskutočne si ich cením...prajem príjemné čítanie a ešte raz ďakujem!

9. " Krásne" Vianoce!

Keď som sa zobudila, bolo už ráno. Pomaly som otvorila oči, a až vtedy som pocítila teplú ruku, ktorá bola ovinutá okolo môjho tela a spojená s mojou rukou. Opatrne som sa otočila na druhú stranu a tam spala tá najkrajšia bytosť na svete.

Hľadal som ťa.... 8. kapitola - Všetko a hlavne Paul!

Ďakujem za všetky krásne komentáre, ako vždy som z nich unesená, však Lin?:) krásne čítanie:)

8. Všetko a hlavne Paul!

http://www.youtube.com/watch?v=b8f7xbubZhQ&feature=related
( Je to strašne pekná pieseň, tak ak chcete pusťte si ju)

Zobudila som sa až v bielej izbe na nemocničnej posteli. Príšerne ma bolela hlava. Ležala som na posteli a len tak mihala očami po miestnosti. Pomaly som sa posadila a začala spomínať. Paul! Spomenula som si a ihneď zoskočila z postele. Trošku sa mi zatočila hlava, ale inak sa to dalo ustáť. Vyletela som z izby a utekala po chodbe.